Šport alebo tanec? CAPOEIRA osloví každého!
Znie exoticky a vyzerá fantasticky. Brazílske bojové umenie menom capoeira pôsobí ako krásne divadlo a čarovné spojenie tanca, hudby a akrobacie. Lenže v capoeire je toho skrytého ešte omnoho viac.
Obľúbená je na celom svete a patrí všetkým, ktorí chcú na sebe pracovať, bez rozdielu veku, rasy, pohlavia.
Slovenský zakladateľ, tréner a popularizátor capoeiry Martin Fogo Halász nám prezradil, čím je výnimočná, čo môže dospelým, ale aj deťom priniesť a koľko fyzických i duchovných dverí dokáže otvoriť.
Šport, tanec alebo bojové umenie? Čo je vlastne capoeira?
Pokiaľ by som mal capoeiru charakterizovať jedným slovom, je to kamufláž. Všetko, čo capoeira pripomína na prvý pohľad, tým je a nie je zároveň. Symbolom capoeira je chameleón, ktorý presne vystihuje jej charakter. Neustále sa meniť, splývať s prostredím a byť v pohybe.
Tí, ktorí ju poznajú dobre vedia, že ide o jeden z najnebezpečnejších štýlov boja, pretože základom je kamuflovať a predstierať, a protivník preto nikdy nevie, čo od súpera môže očakávať. Na prvý pohľad sa však capoeira javí ako tanečný štýl úzko spätý s folklórom. Pravdou je však prvá aj druhá verzia.
Presne, ako hovoríte... Mne ako laikovi sa capoeira javí ako spojenie tanca, akrobacie a boja. Prevláda v capoeire jeden z prvkov?
Capoeira vznikla ako vzdor afro-brazílskych otrokov proti nadvláde otrokárov v dobe kolonizácie a zámorských objavov. Prvotne bola rozvíjaná s cieľom deštrukcie a zabíjania. Lenže jediný spôsob, ako mohli otroci vymyslieť takýto efektívny boj, bolo zakamuflovať ho do svojich rituálnych tancov, pohybov a hudby okolo ohňa.
Otroci praktizovali svoje tance, dovezené ešte z Afriky, prevažne z Angoly, a postupne do nich tajne a nenápadne zapájali bojové prvky. Toto bol počiatok capoeiry, ktorý sa z nej dodnes nevytratil.
Samozrejme, keď ideme capoeiru prezentovať na námestia, do obchodného domu, deťom, chceme ukázať, čím je capoeira odlišná, a tento poklad sa ukrýva práve v príťažlivej rytmike, hudbe či akrobatických prvkoch. Náš majster Mestre Camisa to vystihol – capoeira otehotnela v Afrike, ale narodila sa v Brazílii. Pôvod a materiál, z ktorého vychádza je v nej prítomný dodnes.
Čím dostala capoeira vás?
Najprv u mňa vznikla láska k bojovým umeniam ako takým. V dobe, keď som bol začínajúci puberťák, v televízii leteli rôzne bojové filmy a kto videl van Damma, chcel robiť karate, koho zaujal Steven Seagal, začal sa venovať aikidu, fanúšikovia filmov zo Šaolinských chrámov sa začali zaujímať o kung-fu a podobne.
Obdobne to bolo aj u mňa. Po istom americkom filme o capoeire som tomuto štýlu absolútne prepadol a začal som hľadať možnosti, kde by som sa mohol toto bojové umenie učiť. Skontaktovali sme sa s istým majstrom z Viedne, ktorý bol vyslaný šíriť capoeiru v Európe. Odvtedy uplynulo už 15 rokov, čo capoeiru s vášňou šírime a rozvíjame na Slovensku
Ako ľudia na capoeiru reagujú?
Ako sme vraveli, capoeira je mixom hudby, hry na hudobných nástrojoch, tanca, akrobacie, znalosti portugalčiny a brazílskej kultúry. Väčšina ľudí, ktorí prídu na capoeiru po prvýkrát, netuší o všetkých aspektoch. Zväčša ich zaujme jeden, dva prvky – niekto chce vedieť robiť saltá a premety, iný túži dostať sa hlbšie do hudby a rytmiky. Každý k nám príde so svojím primárnym zámerom, a postupne sa im capoeira čoraz viac odkrýva a prekvapuje ich. Niekoho to motivuje, iného, naopak, demotivuje.
Prečo? Capoeira je skutočne komplexná aktivita. Ak človek rozvíja všetky jej aspekty, stáva sa univerzálnym a kvalitným hudobníkom, tanečníkom, bojovníkom, rozvíja svoju duchovnú stránku, učí sa jazyk, aby si mohol prekladať krásne texty s ukrytými myšlienkami. Tí, ktorí chcú byť dobrí, makajú na všetkých stránkach. Ostatní sa zľaknú.
Dá sa na capoeire milovať všetky jej stránky?
Milovať áno, ale byť dominantný v každej z nich je veľmi náročné. V našej skupine je na celom svete vyše 50-tisíc ľudí. Navzájom sa viacerí poznáme, pretože krása capoeiry spočíva aj v stretávaní a spoznávaní sa. Každý týždeň je v inej krajine stretnutie a každý dobrý capoeirista by mal navštíviť aj Brazíliu a spoznať kolísku tohto štýlu.
Poznám množstvo vynikajúcich capoeiristov, v ktorých je skupina špičkových akrobatov, bravúrnych hudobníkov, mysliteľov, ktorí skladajú nádherné pesničky v cudzom jazyku, či perfektných bojovníkov. Skutočných majstrov, ktorí však ovládajú kvalitne všetky aspekty tohto komplexného štýlu, ale môžem spočítať na prstoch jednej ruky.
Ktorá je vaša silná a slabá stránka?
Mňa capoeira pritiahla najmä hudbou a rytmikou. Zo začiatku som rozvíjal práve túto stránku a postupne sa u mňa stala dominantnou. Aj dnes, kdekoľvek po svete chodíme a vystupujeme, capoeiristi vedia, že „keď tam bude Fogo, hudba bude hrať ako hodinky.“ Keď mám chvíľu pre seba, rád si zoberiem tamburínu a hrám, alebo si v aute po celý čas spievam.
Po čase som však začal rozvíjať aj akrobatickú časť capoeiry, aj keď tá ma vždy lákala najmenej. Tréningom som ale zapracoval aj na „lietaní vzduchom“ a rozvinul som v sebe aj tento aspekt. Vo všeobecnosti som šťastný, že sa mi vďaka capoeire podarilo precestovať svet a spoznať skutočne dobrých ľudí a priateľov, nahliadnuť hlbšie do miestnych kultúr. Toto všetko by sa mi ako turistovi nepodarilo.
Dlhé roky sa venujete aj príprave detí. Čo deťom môže capoeira priniesť, prečo je pre ne vhodná?
Capoeire s deťmi sa venujem približne desať rokov a začínal som s piatimi deťmi. Dnes ich máme 150 a ide o úžasný boom a úspech, najmä preto, že capoeira je veľmi všestranná a komplexná. Skutočne každé dieťa si v capoeire nájde to, čo potrebuje, čo ho priťahuje. Keď rodičia uvažujú nad voľnočasovými aktivitami pre svoje dieťa, neraz ich prerozdelia medzi hudobný nástroj, gymnastiku, jazyk, kreatívnu činnosť, kolektívny šport.
Toto všetko sa v sebe snúbi práve v capoeire, a to je na nej skutočne úžasné. Nejde o to, že by sme na každom tréningu spojili všetky aspekty v jeden, ale postupne odhaľujeme a učíme sa všetky prvky. Na tréningoch sa dieťa učí rytmiku, hudbu, základy portugalčiny, pohyb a športového ducha.
Neraz deti vystupujú a prezentujú capoeiru v meste, učia sa ukázať, čo vedia. Naším mottom je „telo, myseľ, spoločnosť“, čo znamená mať nielen fit organizmus, ale aj vzdelanú myseľ, a toto všetko ponúknuť spoločnosti. Deckám aj rodičom sa to veľmi páči.
Znamená to, že capoeira dokáže deti úspešne odtrhnúť od monitorov tabletov, mobilov a počítačov a ponúknuť im zábavnú a zdravšiu alternatívu?
Keď sme mali nedávno denný tábor, deti boli po celodenných aktivitách také vyčerpané, že si ich rodičia takmer iba prehodili cez rameno a išli ich uložiť. Capoeira je rozmanitá a bohatá sa podnety a pohyb, avšak, nedokážem zodpovedať na otázku, či capoeira deti odnaučí sedieť neustále iba pri počítači.
Nežijeme v tejto technologickej dobe ešte tak dlho, aby sme ju poznali a vedeli, aké sú jej presné výhody a úskalia a dokázali predpovedať, či dieťa venujúce sa capoeire bude menej inklinovať k tabletom. Napríklad, v našom dennom tábore mali decká skutočne nabitý program a takmer žiadne voľno, avšak, každú prípadnú oddychovú chvíľu automaticky siahali po elektronike.
Preto som postupne program modifikoval a dával do plánu menej a menej takýchto možností. Samotná doba elektroniky, ktorú žijeme, nemusí byť nutne negatívna. Mám v skupine žiakov, ktorí sú skutoční „závisláci“ na mobiloch a hrách, a napriek tomu sú to moji najlepší študenti. Úskalím techniky u detí je skôr posun k nezdravému vnímaniu a posudzovaniu reality.
Keď deti všetko vidia cez displej, na všetko im google odpovie do sekundy, ony v skutočnosti pozerajú, ale nevidia. Nie sú nútené premýšľať, hľadať odpovede, uvažovať. Veľakrát za mnou decká prídu do haly a pýtajú sa, či nemajú niečo urobiť. Vravím im: „Obzri sa a uvidíš sám.“ A až následne začnú uvažovať. Je to z môjho pohľadu dôležitá vec, pretože život nemôže byť iba o poveloch – ten, kto iba poslúcha, ale sám sa nezamyslí, nemôže ďaleko dôjsť. To sa snažím učiť aj mojich žiakov.
Učí capoeira deti komunikovať medzi sebou, pomáhať si?
Pravdou je, že u mňa deti veľmi držia spolu, fandia si a pomáhajú. Čo je zvlášť pekné a čo je aj filozofiou capoeiry je, že na tréningu cvičia zmiešane chlapci aj dievčatá a všetky vekové kategórie spolu. Je to potom ako rodina. Keď učím krúžky na školách, kde sú deti rozdelené podľa tried a veku, vnímam rozdiel a problémy, ktoré u nás v akadémii nie sú.
Medzi mojimi žiakmi neexistuje segregácia, diskriminácia, ponižovanie menších a mladších. Keď však porovnám capoeiru aj všeobecne s inými bojovými umeniami, kde komunikácia medzi jednotlivými zahraničnými skupinami funguje ťažšie, v capoeire si rozumejú ľudia na celom svete. Je jedno, či cvičíme v Nemecku, v Izraeli, v Brazílii, capoeira je spoločnou rečou pre všetkých.
Je krásne, že vďaka nej sa spolu stretnú Židia, Moslimovia, Slovania, Afroameričania a dokážu si podať ruky a spolu cvičiť. Bariéry jednoducho padajú. To je aj filozofia capoeiry, ktorá hlása rovnosť. Nikto nie je viac ani menej, a keď sa vyzlečieme donaha, stále sme len ľudské bytosti. Jedna pesnička spieva, že capoeira nemá krédo, ani motto, je to filozofia hodnôt a tými hodnotami je práve láska, rovnosť, sloboda.
Vychádza to, samozrejme, aj zo spomínaného počiatku, keďže vznikla ako boj otrokov, teda stala sa výkrikom za slobodu. V tej forme, v ktorej otroctvo fungovalo kedysi, už dnes nejestvuje, ale stále máme rôzne nové formy otroctva, ktoré nás nútia fungovať v systéme. Capoeira je takým kútom, útočiskom slobody, kreativity a sebavyjadrenia.
Akí sú Slováci capoeiristi? Dokážeme sa porovnávať s Afroameričanmi?
Čo sa týka rytmiky a temperamentu, pri všetkej úcte, nás, Slovákov, by som s južanskými národmi neporovnával. Južná Amerika, Portugalsko, Španielsko – ľudia, ktorí každodenne vyrastajú na hudbe a stretávaní sa, dokážu capoeiru precítiť celkom inak, temperament majú jednoducho v krvi.
Slovania celkovo však majú vynikajúcu schopnosť učiť sa, vytrvať a pracovať na sebe. Dobrým príkladom je, že keď sa capoeira začala rozvíjať v našich krajinách, už po troch, štyroch rokoch sme išli na majstrovstvá Európy a stali sme sa seberovnými súpermi krajinám, kde bola capoeira niekoľkonásobne dlhšie. Keď ale na nejakom podujatí vznikne spontánna večerná zábava, zvykneme sa my, Slováci, improvizácie zľaknúť, ostýchame sa a radšej iba pozorujeme.
Dá sa capoeira naučiť aj z internetu?
Priznajme si – v súčasnosti ľudia neraz siahnu radšej po videu, ako by mali niekam ísť a začať na sebe pracovať pod odborným dohľadom... Každý pohyb sa dá naučiť z videa, ale bude to iba pohyb.
Mám žiakov, ktorým sa treba venovať roky a pomaly s nimi pracovať, zatiaľ čo nejaký talentovaný a šikovný jedinec zvládne všetko do pol roka. Je možné zobrať z ulice kvalitného a pripraveného atléta a o pár mesiacov bude predvádzať capoeiru, ktorá na prvý pohľad vyrazí dych. Ale ten človek ešte nedokáže tieto pohyby precítiť, pochopiť, bude to bez srdca.
V našej skupine Abadá Capoeira, ktorá je jednou z najlepších na svete, produkujeme z podujatí rôzne krásne videá, ktoré však slúžia len ako vizuálny zážitok. Imitácia pohybov bude len kopírovanie bez hĺbky.
Aké sú špecifické fyzické benefity capoeiry pre zdravie?
Capoeirista dokáže pracovať s vlastným telom a mať vynikajúcu koordináciu. Na tréningu robíme obrovské množstvo cvičení a pohybov, vďaka ktorým človek spoznáva svoje telo a učí sa s ním efektívne pracovať. Vie, kde má ťažisko, kde má svoje limity a možnosti posunúť sa vpred. Moji žiaci, ale aj deti, vedia pri akrobatických prvkoch spadnúť tak, aby sa nezranili.
Získali schopnosť dopadnúť mäkko ako mačka a eliminovať tak rôzne zranenia, ktoré sa môžu stať nielen pri športe, ale aj kedykoľvek v bežnom živote. Capoeira je jedna z mála pohybových aktivít na svete, kde sa rovnakým dielom rozvíja pravá aj ľavá hemisféra. V praxi to znamená, že capoeirista vie urobiť, napríklad, premet bokom, laicky , mlynské kolo, na obe strany rovnako dobre.
Takto je to so všetkými pohybmi v capoeire, čím sa perfektne rozvíja balans, vyrovnáva sa svalová nerovnováha a svalstvo sa posilňuje komplexným spôsobom. Ide o súbor komplementárno-kompenzačných cvičení, ktoré sa adaptujú na partikulárneho (konkrétneho) cvičenca. Pohybová stránka capoeira je fyzicky náročná, pretože sme neustále v pohybe, bez oddychu, od začiatku až do konca.
Je to preto aeróbna, dynamická aktivita, pri ktorej pracujeme s výbušnou silou a posilňujeme svalstvo celého tela. Toto spôsobí, že keď nás navštívia ženy na tréningu capoeira fit, myslia si, že to bude hračka. Na druhý deň však väčšina z nich nevie vstať, a to napriek tomu, že ide o bežný capoeira tréning.
V Bratislave ste založili unikátne miesto Academia Universum, ktoré je takým slovenským útočiskom capoeiry, a zároveň veľmi špecifickým dizajnovým priestorom. S akými očakávaniami ste akadémiu otvárali? Splnili sa vaše sny?
Academia Universum je splnený sen, ktorý však v sebe ukrýva ešte ďalšie množstvo malých snov. Ide o priestor, ktorý sme si sami našli, zrekonštruovali, ktorý vedieme a prevádzkujeme, a ktorý nám robí veľkú radosť. Cieľom a túžbou je, aby bola akadémia stále plná, priťahovala k sebe odborníkov a sympatizantov, prípadne aj sponzorov.
Academia Universum je úžasné miesto, ktoré naozaj nemá obdobu na Slovensku, ale aj v Európe. Aj v iných krajinách sú špičkové kluby, preplnené parížske tréningové haly, ale capoeiristi sa neraz po tréningoch striedajú s úplne inými športmi a krúžkami.
Naša akadémia je priestor otvorený pre všetkých capoeiristov, miesto, kde sa môžeme realizovať a nemusíme po hodine utekať preč, pretože namiesto nás už v šatni čakajú volejbalisti alebo šermiari. Capoeiristi si u nás môžu po tréningoch posedieť v bare, porozprávať sa, oddýchnuť si, improvizovať, a po dlhých večeroch dokonca aj prespať, spoločne si navariť, rozprávať sa, vzdelávať. To je veľká vec a veľká výzva.
Čítajte tiež: Premena Dominiky - schudla skoro 20kg a dokázala sebe aj ostatným, že sa to dá!