Vypadnúť a nemyslieť: BEH má svoj význam AJ V ZIME
Skončilo leto, končí hlavná bežecká sezóna a pre mnohých končí obdobie, kedy „sa dá“ behať. Tí, čo behajú už viac rokov, oponujú. Áno, majú pravdu. Napokon sme o tom písali v minulom čísle: september je bežecký január. Je to čas na nové bežecké plány. Čas, kedy treba začať behať a kedy treba naplánovať bežecké predsavzatia.
Našťastie, každým mesiacom pribúdajú noví bežci. Tí ešte nevedia úplne presne, ako dobre sa behá v zime a na čo sa pripraviť po hlavnej, letnej bežeckej sezóne. Väčšina nových bežcov má odbehnuté vysnívané behy a nie celkom vedia, ako ďalej. Mám pre vás pripravené informácie, v ktorých ponúknem dva pohľady na otázku ako ďalej. Jeden z pohľadov osloví bežeckého ducha a druhý bežecké telo. Začnime tou psychickou prípravou.
Čo potrebuje bežec k tomu, aby sa naďalej motivoval k behu? Čo potrebuje, aby neodložil bežecké tenisky spolu s letným šatníkom? Predovšetkým potrebuje vedieť, že sa behá aj v zime. Dokonca, že sa v zime behá oveľa lepšie ako v lete. Potrebuje k tomu cieľ, zmysel, chuť a správne bežecké psychické nastavenie.
POĎME SPOLU ZODPOVEDAŤ NASLEDOVNÉ OTÁZKY A TÉMY:
- Potrebujeme cieľ?
- Beh – ako životná mantra
- Zdieľanie radosti
- Sila myšlienky
- Ja a „ja“ počas behu
- Vášeň (Beh je vášeň)
Poznáte to? Chystáte sa na beh, napríklad polmaratón a každý vás bombarduje otázkou, za koľko ho chcete zabehnúť. Väčšina z nás odpovie, že si ho ide „užiť“. Alebo že nemá časový limit, lebo behá iba pre radosť, alebo že „nejde to vyhrať“. Ale v hĺbke srdca myslí väčšina bežcov na daný beh s určitým cieľom. S cieľom, ktorý je iba jeho vnútornou túžbou a nikomu ho nechce vešať na nos. Áno, my, rekreační bežci, väčšinou beh nejdeme vyhrať. Nejdeme na ňom ani dušu vypustiť, nechceme na ňom „zomrieť“, ani lámať rekordy. No takmer vždy je to o tom, že ideme vyhrať sami nad sebou. Že zlomíme nejaký svoj rekord alebo zvíťazíme nad svojou lenivosťou v deň pretekov. Že sa prekonáme.
1. POTREBUJEME CIEĽ?
Potrebujeme teda cieľ? Je to celkom jednoduché. Bezcieľne blúdiť životom a rovnako aj behom je ťažké. Cieľ nemusí byť konkrétny dátum a bežecké podujatie. Niekedy stačí, ak si úplne jasne vieme povedať, že beh je pre nás jasným zdrojom energie, radosti a dobrej nálady, a preto naším cieľom je behať, naším cieľom je mať radosť. Mať radosť a úsmev na perách nie je zlý cieľ, čo poviete? Cieľom môže byť aj príležitosť stretnúť kamarátov alebo jednoducho venovať sa sebe a odísť od každodenných pracovných, či domácich povinností.
Nechcem povedať, že vypadnúť od všetkého. Ale je to tak: vypadnúť a nemyslieť. Zistíte, že sa nemusíte báť behu – že to ide, že sa to zlepšuje. Zistíte, že zrazu sa zlepšil aj váš time management, uvedomujete si, že sa konečne venujete trochu aj sebe, nielen svojej rodine, či práci. Cieľ nemeriate počtom odbehnutých kilometrov, ale jeho merítkom je radosť a spokojnosť.
2. Beh – AKO ŽIVOTNÁ MANTRA
Mantra, ak ju zovšeobecníme, je modlitba, pomocou ktorej dosiahneme svoj cieľ. To, čo odriekame v mantre sa stane. Mantra je magická a najčastejšou bežeckou mantrou je jednoduché „dokážem to“. Je to vôbec „bežecká mantra“? Nie je to niečo, čo by sme mali aplikovať do svojho života vždy a za každých okolností? Nie je to vždy ľahké, ale prístup je polovica úspechu. Dokážeme to!
3. ZDIEĽANIE RADOSTI
Všetci vieme, že dobrá nálada je nákazlivá (pozor, aj tá zlá je nákazlivá ). Samotný beh, najmä počas pretekov, nie je vždy celý radostný. Nebudeme si to nahovárať – počas takého maratónu, ale aj polmaratónu či desiatky, sa vystrieda u bežca mnoho nálad. Jedno je však isté. Akékoľvek negatívne pocity sa anulujú dobehnutím do cieľa. A táto radosť sa prenáša na všetkých, ktorí sú súčasťou nášho okolia, bez ohľadu na to, či behajú alebo nie. Eufória po behu a z behu pretrváva často aj dni, hrdosť z toho, že sme to dokázali (naša mantra) ostane navždy a posilňuje nás.
4. SILA MYŠLIENKY
Sila tej myšlienky, ktorá bola na začiatku. Keď sa človek rozhodol, že „má rád beh“ a pôjde behať. Znie to divne, však? Že to takto nefunguje? Ale verte či neverte, funguje. Lebo sme si plne vedomí, že to možno takto vo všetkom nefunguje, ale chceme, aby to tak bolo. Toto je niečo, čo vieme ovplyvniť. Takže žiadne pochybnosti, je to tak a bodka. Je to istý sebaklam, áno, ale pripustime možnosť, že veci sa niekedy len tak „dejú“ a toto sa tak stane. A uverme tomu. Keď uveríš, stane sa. Myšlienka bez činov ale neznamená nič, no každopádne, činy prichádzajú až potom, keď vznikne myšlienka. Takže: mám rada beh. Bodka.
5. JA a "JA" POČAS BEHU
Koľkí z vás ste už počuli: „Našla si sa v behu“? Je to tak. Nie je to len o tom, že si niekto nájde formu športovania alebo pohybu. Je to aj o tom, že sa mnohí počas behu viac spoznávajú. Spoznajú, či ich ženie túžba po výkone alebo, naopak, vedia, že tu nemusia nikomu nič dokazovať a sú slobodní. V behu môžu mnohí konečne spomaliť. Vytvoriť kontrast voči dobe, voči očakávaniam, urobiť niečo inak, ako sa má.
Svoj beh si tvorí každý bežec sám. Niekedy si vezme na beh svoj hnev, inokedy trpezlivosť. Niekedy kilometre letia, ani sa nenazdá, inokedy je každý meter trápenie. To všetko nastavuje človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje „ja“ za rôznych podmienok. Spozná svoju silu, svoje limity, svoju trpezlivosť, svoju výbušnosť, svoje silné stránky, ale aj svoje slabosti. Stretne svoje ja, ktoré nepoznal predtým, ako začal behať.
6. BEH JE VÁŠEŇ
Čokoľvek, čo začneme robiť v živote skončí, pokiaľ to nerobíme s vášňou. Behať, znova a znova si obúvať tenisky, čokoľvek robiť znova a znova, s radosťou – nejde bez vášne. Intenzita radosti a vášne sa mení, s tým treba rátať, je to rovnaké aj v láske, vo vzťahoch, ale to, čo robíme naozaj funguje len vtedy, keď je prítomná vášeň. Keď sa oddáme tomu, čo robíme. Keď sa tešíme na beh, keď o ňom rozmýšľame, keď plánujeme, keď ho robíme a tvoríme alebo keď ho posielame do horúcich pekiel.
Našli ste s v niektorom bode? Dajte si za cieľ vyskúšať, či platia tieto body.
