Byť v Tíme Odvahy chce naozaj odvahu
Na každom rohu po vás dnes chcú peniaze. Takáto zbierka, onaká zbierka, rôzne nadácie, ľudia v núdzi – všetci potrebujú pomôcť, udivuje sa Slávka Lorencová, členka Tímu Odvahy. Čo sa teda u Slávky zmenilo?
Rada prispejem, keď môžem, ale zaradiť sa medzi tých s natrčenou rukou? Nikdy! To bolo prvé, čo ma napadlo, keď som si prečítala o Nadácii Bátor Tábor a jej Tíme odvahy.
Myšlienka pekná, za morom bežná súčasť bežeckých podujatí. Bežať za niekoho, za niečo a popri behu zbierať peniaze na dobrú vec. V prípade Tímu odvahy na medzinárodný tábor plný zážitkov pre deti s onkologickým ochorením.
Aby si mohli užiť leto plné hier a zábavy – teda to, o čo ich okradla choroba a čo si ich rodičia nemôžu dovoliť zaplatiť. Nedokázala som si predstaviť, že by som mala svojich známych, priateľov, rodinu či kolegov otravovať s prosbou, aby poslali nejakej nadácii peniaze.
Dokonca ešte s maďarským názvom... Ale potom sa mi to akosi rozležalo v hlave. Mať zdravé dieťa je dar z nebies, zázrak. Ja mám takéto zázraky doma štyri, nepatrilo by sa za ne poďakovať aj takým spôsobom, že skúsim pomôcť deťom, ktoré toľko šťastia v živote nemali?
Otrávim? Neotrávim?
Nabrala som teda odvahu stať sa členom Tímu odvahy. Pred polmaratónom v Košiciach som si urobila zoznam všetkých blízkych ľudí, s ktorými mám výborný vzťah a ktorým by „strata“ nejakého toho eura príliš nenabúrala rodinný rozpočet.
Každému jednému z nich som napísala osobný mejl, prípadne aj zatelefonovala, aby som čo najpresnejšie vysvetlila, o čo ho prosím, pre koho to je a prečo to robím. Mala som veľké obavy, ako to príjmu – či ich tým neurazím alebo nenahnevám, či to nebudú brať ako nátlak.
Ale keď mi začali postupne chodiť odpovede a na stránke Tímu odvahy pribúdať peniaze, moje obavy sa rozplynuli. Moji blízki ma nesklamali – "adoptovali" si moje polmaratónske kilometre a spolu prispeli sumou 860 eur. Čo je o 310 eur viac, ako bol môj stanovený cieľ!
Ešte mi aj poďakovali
A viete čo ma šokovalo najviac? Že mi viacerí z nich ešte aj poďakovali, vraj som im dala príležitosť urobiť zmysluplný dobrý skutok. Lebo v tej záplave finančných zbierok sa trochu stratili a pochybovali o nich.
Mne uverili. Bola som teda šťastná hneď dvakrát – že sme chorým deťom pomohli k zážitkom, na aké nikdy nezabudnú a že mi moji priatelia dôverujú. Veľmi im za to ďakujem, je to skvelý pocit...
Skúste tiež pomôcť chorým deťom, nech si užijú svoj Tábor odvahy a aspoň na chvíľu zabudnú na svoje trápenie. Môj profil a zoznam všetkých príspevkov, ktoré sa mi podarilo vyzbierať, nájdete tu. A viac sa o Tábore Odvahy dozviete tu.
Fotogaléria