Svet podľa Mish: A VY STE SA DNES AKO VYSPALI?

Kvalitný spánok je totiž základ všetkého. To, ako bude prebiehať náš deň záleží vo veľkej miere na tom, ako prebiehala uplynulá noc. Kedysi som každé ráno vyskočila z postele ako strunka z gauča, lebo, čo keby mi náhodou niečo ušlo, všakže? Táto naivná životná motivácia však ostala v dobách walkmanov, telefónnych búdok a požičovní videokaziet. Dnes mojím krvným obehom krauluje premenlivá úzkosť, stredne ľahká nechuť a neriedený, rádioaktívny cynizmus. Zasa je ráno? No do......

A tak z postele nevyskakujem, dokonca by som to nenazvala ani vstávaním, väčšinou sa z nej neochotne vyhrabem, udržiavaná zotrvačnosťou každodenného života. Ak sa mi pritrafí stráviť noc dostatočne dlhým, hlbokým a kvalitným spánkom, som schopná vymotať sa z postele s iba dvomi povzdychnutiami. Už odkedy si pamätám nestál môj spánok a ani upadanie do spánku za veľa. Nebola som obdarovaná tou zázračnou schopnosťou zaspať uprostred vety ako moja blažene chrápajúca polovička. Takže sa zo mňa za tie roky stal expert na spánkové problémy. Povedzte mi, čo potrebujete k úspešnému spánku a ja vám poviem, koľko máte rokov. Som taká spánková veštica. Spávate ešte polonahí, alebo už potrebujete viac textílie, aby vám v noci neofúklo kĺbiky? Poduška je obyč po babke, či moderné materiály tvarované ako modelka z Playboya? Keď sme pri vankúšoch, majú už aj vaše kolená svoj vlastný? A čo matrac? Už ste nahodili nadstavbovú pamäťovú penu? Užívate pred spaním melatonín, magnézium, medovku, levanduľu a valeriánu, alebo zaspávate len tak, bez akejkoľvek prípravy ako divé zviera? A už máte svoju obľúbenú značku štupľov do uší? Môžeme ešte spomenúť meditácie a dychové cvičenia, kvalitné, zatemňujúce závesy, masky na oči a, samozrejme, rôzne upokojujúce šumy dažďového pralesa, oceánu a páriacich sa kosatiek. 

Keďže celý život bojujem s nekvalitným spánkom a zaspávaním, vlastním celý arzenál spánkového vybavenia a múdrych rád od kategórie „Vedci zistili, že...“ až po „Bratrancovi mojej susedy pomohlo, keď...“. Moja obľúbená rada na upokojenie mysle a zaspanie je všetkým známe počítanie ovečiek. Je to asi rovnako účinné ako prať bielizeň v stavebnom štrku. Niekde som čítala, že sú ľudia, ktorí nemajú žiaden vnútorný dialóg, teda, že v ich hlave je ticho. Ak by náhodou hľadali svoje vnútorné hlasy, mám neblahé tušenie, že by mohli byť u mňa. Je ich tam slušne dosť pre každého. A najukecanejšie sú, samozrejme, vtedy, keď uľahnem na svoj ergo matrac a pokúšam sa upadnúť do toho sladkého bezvedomia. Pokojne môžem popritom počítať tie sprosté ovce, na pozadí môjho mozgu stále bežia tri rozpísané scenáre na filmy, ktoré nikdy nenapíšem, zajtrajší nákupný zoznam, niekoľko skvelých argumentov, ktoré som mala pred týždňom povedať mužovi, no nabehli až dnes, nejaký trapas zo Silvestra 2004, dej knižky, ktorú som stále nedočítala, zábavný rozhovor so záhadným cudzincom, ktorý sa nikdy neudial a to celé podfarbené zacykleným kúskom hnusnej kolotočovej verzie známeho hitu z 90. rokov. Môžete mi veriť, nejakých 500 – 600 oviec sa v tomto chaose bez problémov stratí rovnako ako telefónne čísla, pin kódy a široké spektrum rôznych hesiel, najmä tých obsahujúcich aspoň jedno veľké písmeno, číslicu, znak, znamenie zverokruhu a odtlačok pravej nohy jednorožca.

Čím sa skúsim uspať dnes? Môj muž na tento účel veľmi rád využíva televíziu, najmä náučné dokumenty. Dokonca si vyvinul taký Pavlov reflex, že pri zvučke športových novín dokáže upadnúť do komatózneho stavu v priebehu niekoľkých sekúnd. Ja radšej zatiahnem svoje hrubé závesy, do uší zasuniem štuplíky tlmiace 32dB, pritúlim sa k svojmu slížovému vankúšu a nechám svoj mozog len tak voľne plávať chaosom, až kým...