Je odpustiť naozaj taký problém?

Je odpustiť naozaj taký problém?
24.12.2016 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Odpustenie nie je amnestia, skôr vzácne korenie, a tak s ním treba aj zaobchádzať. Je však odpusiť taký problém?

Nie je to tak, že keď vám alebo niekomu inému iný človek vážne ublíži, musíme mu odpustiť, aby ste mali v duši pokoj. Zvlášť vo fatálnych prípadoch poznamenávajúcich naše životy môže ísť o niečo takmer nemožné.

Je normálne, keď po nich proces odpustenia trvá týždne a trebárs aj mesiace, roky.

Tu majú výhodu veriaci ľudia, pre ktorých je oporou Boh, vnášajúci do ich životov väčší pocit bezpečia a spolupatričnosti. Ak vieme, prečo je dobré odpustiť aj veľmi zlé činy, nemusíme sa trápiť, keď sa nám to hneď nepodarí.

Čítajte tiež: Odpustenie a tolerancia ako kľúč k spokojnému životu

Dôležité je, že pri dobrej vôli, a niekedy aj podpore, budeme úspešní. Rovnako tak je normálne, keď je po odsúdenom (nie pravdepodobnom) vinníkovi žiadaný trest.


To sú tie ťažké chvíle, keď odpustíte zločin, ale predáte vinníka spravodlivosti (polícii v prípade zločinu, alebo Bohu v prípade, že sa na previnenie vzťahuje morálne vyššia spravodlivosť) – neznamená to, že ste odpustili nedostatočne, že by ste mali cítiť vinu a nemáte nárok na vytúženú úľavu.

Nič také. Dosiahnutie spravodlivosti je pre vyrovnanosť duše nesmierne dôležité a ide o inú kategóriu.

Tiež je pravdou, že ak je vo vážnych prípadoch odpustenie príliš ľahko oznámené vinníkovi, môže ho brať ako bezcenné a minie sa účinku, s ohľadom na vinníka, aj na konečné pocity obete, ktoré by potom mali byť upokojené. Ide o prípady celej škály ublíženia, od opakovaného zatajovania poznámok dieťaťa v žiackej knižke, po manželskú neveru alebo agresívne napadnutie, slovné alebo fyzické.

Na ľahkosti nezáleží

Ako to teda urobiť, aby odpustenie zasialo zrnko mieru? Najprv si s vinníkom pohovoriť z očí do očí a pokúsiť sa mu ukázať, čo urobil nesprávne. Potom môžete odpustenie spracovávať v sebe a v rozhovore s vinníkom otvoriť tému odpustenia a zmierenia, radí Jaro Křivohlavý.

Prečítajte si: Odpustenie a tolerancia ako kľúč k spokojnému životu

Zaujímavý výsledok priniesla štvorročná štúdia doktora Jamesa McNultyho, zameraná na spolužitie dlhodobých partnerov a ich prístup k riešeniu problémov. Výsledok bol tento:

Kto vedel odpúšťať, bol šťastnejší, menej neurotický a okoliu sa javil príjemnejšie. Tolerancia, zhovievavý prístup krátkodobo dokázal negatívny prejav správania sa partnera zmierniť.
Lenže z dlhodobého hľadiska na tom boli najlepšie tí, ktorí s odpúšťaním nakladali ako so šafranom a boli prísnejší. Ich partneri v dlhodobom horizonte nakoniec zlepšili svoje negatívne prejavy správania sa, zatiaľ čo partneri prvej, ľahko odpúšťajúcej skupiny išli v starých koľajach.

Ak to chcete povedať kresťanskou terminológiou, tak stále hrešili. Možno menej, ale len o trochu, takže sa vlastne oproti pôvodnému stavu veľa nezmenilo.

Mýty o odpúšťaní

Vnútorné postoje, ktoré nám bránia zlepšiť vzťahy s druhými ľuďmi i so sebou samým:

  • Odpúšťanie rovná sa slabosť
  • Odpustenie rovná sa súhlas
  • Odpustiť je potrebné rýchlo, inak to nemá zmysel
  • Bez ospravedlnenia niet odpustenia
  • Tým, že neodpustím, získam nad druhým kontrolu
  • Odpúšťaním dosiahnem lásku a rešpekt ostatných, môžem nimi potom beztrestne manipulovať
  • Keď odpustím, musím zabudnúť
Mohlo by vás zaujímať. 
Hádky naše každodenné
10 pravidiel ako premeniť hádku na efektívnu komunikáciu