Sezónne smútky ako najčastejšia reakcia mozgu na nedostatok slnečného svitu. Trápia aj vás?

Sezónne smútky ako najčastejšia reakcia mozgu na nedostatok slnečného svitu. Trápia aj vás?
9.12.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Jana Trundová, foto: istockphoto.com

Niekedy „deka" prerastie, únava začne ochromovať vôľu, stres prestane byť motorom pre ďalšiu aktivitu a hrdlo stiahne úzkosť, často ani nevieme poriadne prečo. Sezónne smútky sa radia medzi seriózne diagnózy a vedia potrápiť...

Sú dni, kedy cítime jedinečnosť zimného času ako prirodzenú súčasť prírodného cyklu a dokážeme si s dobrou mysľou užiť aj mokro a šero za oknami. To keď spomalíme a venujeme sa sami sebe, aby sme si, napríklad, ujasnili, čo je pre nás dobré, čo chceme a skutočne potrebujeme.

Alebo si konečne našli čas schúliť sa v mäkkej deke s knižkou, ktorú sme si kúpili niekedy v júni, ale zaneprázdnení sme ju zabudli v polici. Prípadne si konečne doprajeme saunu s masážou a kozmetikou, bez toho, aby sme si vyčítali, že sme radšej mali behať jogging pre kondíciu, so psom pre jeho spokojnosť alebo s dieťaťom, aby bolo čo najviac na čerstvom vzduchu.

Prší, sneží, vietor zalieza pod bundu, preháňať sa zbytočne po vonku je teraz predsa o zdravie. Tak to sú tie dobré dni. A čo dni, kedy na nás rovnako ako na prírodu padá „deka"? Tých je tiež dosť, ba skôr viac. Niekedy „deka" prerastie, únava začne ochromovať vôľu, stres prestane byť motorom pre ďalšiu aktivitu a hrdlo stiahne úzkosť, často ani nevieme poriadne prečo.

Prichádza splín, dnes nazývaný skôr „depka", a môže sa stať, že aj depresia. Teraz pozor, smútok a úzkosť nemusí byť ešte psychiatrickou diagnózou, ak sa ňou však stane, je potrebné s ním odborne pracovať, aby sa život nestal neúnosný.


Zdroj foto: istockphoto.com

Problém kvôli počasiu

Sezónne smútky bývajú najčastejšou reakciou mozgu na nedostatok slnečného svitu, nedostatočnú výživu a relaxáciu. Príliš sa vyčerpávame, príliš stresujeme, príliš hádžeme do žalúdka jedlo, ktoré látky povzbudzujúce mozog a celú nervovú sústavu odplavujú, a ešte ku všetkému sme si umelým osvetlením a životným štýlom narušili prirodzený kolísavý rytmus svetla a tmy, ktorý sa do ľudského organizmu vpisoval milióny rokov.

Najviac nás postihujú na jar, rad ľudí ale začnú trápiť už na jeseň a v zime. Ak sa teda tieto depresívne nálady vytratia, tak ako prišli, a ďalej normálne fungujeme, ešte sa nič nedeje, len nám

Keď je žena smutná...
Prečítajte si tiež:

Keď je žena smutná...

Ak ale smútky pretrvávajú, ba sa zhoršujú, chýba nám energia v podstate na čokoľvek, dostali sme sa do situácie, ktorú pozná oveľa viac ľudí, než je ochotných na verejnosti priznať. Depresívne stavy sú nesmierne sužujúce, vysiľujúce a rizikové, ako z pohľadu schopnosti čeliť realite i bežným povinnostiam, tak z pohľadu fyzického zdravia.

Oslabujú našu imunitu, dávajú zelenú zápalovým procesom, sťahujú cievy, znižujú prah bolesti. Dôležitá je správna liečba príčiny. Mali by sme si teda overiť, či netrpíme sezónne afektívnou poruchou, známou pod skratkou SAD, alebo dokonca klinickou depresiou.

Je medzi nimi rozdiel a podľa toho sa tiež indikuje liečba. V prípade prvom je najdôležitejšia fototerapia, v prípade druhom antidepresíva. Klinická depresia je rizikovejšia, pretože je hlbšia, sprevádzajú ju dlhodobé a neprekonateľné pocity beznádeje, zbytočnosti, smútku, viny, človek má veľký problém čokoľvek fyzicky urobiť, dokonca i len vstať z postele, vnucujú sa mu aj myšlienky na samovraždu.