Zdravá zmrzlina? Samozrejme! Len musíte vedieť, po akej siahnuť.
Zmrzlinou potešíte svoje chuťové bunky i organizmus, len musíte vedieť, po akej siahnuť. Výrobky dopované syntetickými éčkami to vážne nedokážu.
Je to nikdy nekončiaci boj. O objavení zmrzliny sa celé storočia dohadujú Toskánci s horalmi z Dolomitov, a vášne rozpútavajú Sicílčania.
Bádatelia v histórii jedla sa však zhodujú v jednom – za slávou zmrzliny, rovnako ako artičokov či zabaione, stojí v Európe gurmánka Katarína Medicejská, ktorej kuchári predstavili v roku 1533 ľadovú pochúťku na svadobnej tabuli, keď si brala Jindřicha Orleánskeho, neskôr francúzskeho kráľa.
Zachutí vám: 4x TVAROHOVÉ POCHÚŤKY
A nebola to len taká obyčajná zmrzlina, šlo o sorbet, každý deň slávnostne podávaný v inej príchuti. Faktom je, že historici dávajú najčastejšie za pravdu Talianom z juhu a ich slávnym sorbetom a granitám, mimochodom, najľahších z ľahkých zmrzlín, so sviežou chuťou a jemnými chrumkavými kryštálikmi, na ktoré ľahko získate závislosť.
Niekedy v 9. storočí sa inšpirovali Arabi a začali žiarivý sneh z Etny miešať s vínom, medom a ovocnými šťavami. Aby vôbec boli schopní lahôdku dopraviť k natešeným maškrtníkom, využívali jaskyne a pilne budovali podzemné ľadové šachty.
Ich granity a sorbety patria k tomu najzdravšiemu, čo v zmrzlinovom sortimente môžete objaviť. Mimochodom, snehové osvieženie s obľubou využívali i veľké staroveké civilizácie – v Babylone, Číne, Arabi, Rimania...
Severu Talianska však jedno prvenstvo nemôžeme uprieť. Španielsky fyzik žijúci v Ríme, Blasius Vilafranca, objavil v roku 1550, že vychladiť sa dá čokoľvek, keď sa k ľadu pridá soľ, a tak dal impulz na výrobu prvého „stroja na zmrzlinu“.
Aby ste sa vyznali:
- Sorbet je „vodová zmrzlina“ z ovocnej drene alebo šťavy, kúskov ovocia a s prísadami ako cukor, likér, víno.
- Granitu tvorí ľadová drť s ovocnou šťavou, kávou alebo sirupom. Spája ich voda, ľahkosť a minimum kalórií. Zmrzlina obsahuje mliečnu zložku, je jedno akú – smotanu, jogurt, tvaroh, mlieko.
Zvedavosť sa oplatí
Byť detektívom v mraziacich pultoch a kontrolórom študujúcim zloženia zmrzlín je určite nuda, ale má to výsledky. Kvalita u výrobkov priemerných i nižších cien sa veľmi líši. Kto chce zdravo maškrtiť, musí preto poznať zloženie výrobkov. Pozor na éčka (prídavné látky), ktoré predlžujú trvanlivosť, chuť i farbu.
V zásade platí, že dlhý zoznam éčiek znamená nízku kvalitu a pri väčšej konzumácii zdraviu príliš nepridá. Pokiaľ obsahujú prírodné farbivá, pokojne ich odmietnite z princípu, báť sa ich však nemusíte. Špeciálne v zmrzlinách nájdete napríklad látky z neškodnej červenej repy, borievok, červených ríbezlí, špenátu alebo citrusov.
Dôležitý je i podiel vody a voľba tukov. Nanuky s ovocnou zložkou sú súčasťou pitného režimu a pri vysokom podiele ovocnej zložky aj porciou ovocia, nepresladené mliečne a tvarohové zmrzliny vyrobené bez konzervantov však smelo prijmite medzi zdravé plnohodnotné mliečne výrobky.
A chcite ešte viac: keď tuky, tak kvalitné, konkrétne plnotučné sušené mlieko alebo smotanu namiesto lacných rastlinných náhrad, vylúčenie alebo aspoň výrazné obmedzenie pridaných cukrov.
K tukom poznámka: označenie na obale „Mrazený krém s rastlinným tukom“ nie je zmrzlina. Na etikete však môžete objaviť aj existenciu srvátky alebo mlieka, ktoré kvalitu vylepšujú. Platí, že miesto sa počíta. Čím vyššie (viac vpredu) zložka stojí, tým je jej obsah v produkte významnejší.
Tip: U zmrzlinových výrobkov hľadajte na etikete túto informáciu: Výrobok je bez umelých farbív a dochucovadiel.
Ak sa výrobca uchýlil k obľúbenej finte a éčka radšej rozpíše, než aby uviedol v ľahko vyhľadateľnom tvare E a číslo, je namieste sa poobzerať po lepšie identifikovateľnej konkurencii.
Čítajte tiež: „Light“ a nízkotučné výrobky? Prekonané! Alebo?