ZDRAVÝ ŠPERK JESENE: Jedlé gaštany
Rastú na majestátnom strome, ktorý patrí k najstarším drevinám sveta. Už pred 2 000 rokmi ho pestovali Gréci a neskôr Rimania. Býva tiež označovaný aj ako „chlebový“ strom, pretože v čase neúrody sa jeho plody používali ako hlavná náhrada obilnín. Využitie gaštanov bolo také významné a dôležité pre spoločnosť, že istý čas slúžili ako naturálna renta, čiže platidlo. U nás sú gaštany známe skôr ako teplá pochutina chladných dní. Avšak málokto vie, že táto skôr sezónna dobrota nám vie dopomôcť k správnej funkcii tela, doplniť chýbajúcu energiu, ale aj pri častej konzumácii pridať nejaké to kilo naviac.
Gaštan jedlý má približne 15 druhov. Je to mohutný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku vyše dvadsať metrov a tvorí rozložitú korunu. Drevo gaštana jedlého je kvalitou porovnateľné s dubovým. Odoláva hnilobe, horí takmer bez dymu a možno z neho vyrobiť celulózu a umelé vlákno. Rozšírený je hlavne v Južnej Európe, na pobreží Stredozemného mora a v miernejších pásmach ostatných svetadielov. Najviac sa pestuje v Taliansku, Španielsku a Portugalsku. Tam, kde gaštany rastú ich považujú za všednú potravinu. Kam sú dovážané, skôr za pochúťku.
Na Slovensku jedlé gaštany bežne v prírode nenájdeme. Tie, ktoré rastú v blízkostí obydlí sa skôr hodia na výrobu panáčikov a do vencov na výzdobu príbytkov. Ide prevažne o pagaštan konský, ktorý nie je jedlý. Vyrábajú sa z neho hlavne tinktúry, hojivé masti a gély. Výťažky z pagaštanu majú pozitívne účinky na kožné ochorenia, liečia rany, odstraňujú bolesti kĺbov, pôsobia antibioticky.
Jedlé gaštany u nás môžeme nájsť zasadené v záhradách a v lesoch Topoľčianky. Do tejto oblasti sa dostali zásluhou Forgáčovcov z hradu Gýmeš, kde bol les umelo vysadený. Z hľadiska veľkosti a kvality plodov sú najlepšie a najvyhľadávanejšie ,,maróny“. Maróny ako odroda najlepšej kvality, ktoré sú vhodné na kandizovanie. Nie sú nikdy delené na dve časti, ľahko oddeliteľné od osemenia a majú sladšiu chuť. U nás sa pestujú zatiaľ len menšie odrody gaštana. V obchodoch sa najčastejšie predávajú plody dovážané najmä z Talianska, Turecka a Španielska. Domáci pestovatelia sa však pomaly usilujú o obnovu tradičnej produkcie tejto starej kultúrnej dreviny, ktorá priaznivo ovplyvňuje zdravie.
Gaštany poznali už starí Číňania. Tradičná čínska medicína bola vždy úzko spätá s duchovnom. A práve tieto svojou farbou a tvarom nenápadné plody považovali za významný zdroj životodarnej energie. Gaštan ako pomerne vysoko sacharidová potravina by bol svojím zložením naozaj schopný aj dnes nahradiť chlieb, dokonca nielen celiatikom, lebo neobsahuje lepok, ale aj ľuďom, ktorí trpia rôznymi zápalovými ochoreniami.
Obsahuje totiž 40 – 50 % sacharidov, z čoho je približne 30 % škrobov, až 14 % sacharózy a 6 % vlákniny, čo je pri rozumnom dávkovaní vhodné aj pre diabetikov. Svojím zložením pomáha pri poruchách obličiek, naštartuje spomalenú činnosť čriev a má aj antiseptický účinok. Gaštany podporujú aj imunitu a detoxikáciu organizmu, dojčiacim matkám tvorbu mlieka. Surové plody svojím obsahom tanínu pôsobia proti hnačke a regulujú stolicu, ale pomáhajú aj pri vykašliavaní krvi, pri žalúdočných krvácaniach a krvácaniach zo zažívacieho traktu. Pripisujú sa im priaznivé účinky pri mentálnej úzkosti, pri vyčerpaní, nechutenstve alebo pri anémii. Údajne predchádzajú vzniku straty pamäti.
Prekvapivý je aj relatívne vysoký obsah vitamínu C, ktorého je až 43 mg v 100 g, teda ako pri citrónoch. Avšak pri tepelnom spracovaní klesá množstvo vitamínu na 30 mg v 100 g. Gaštany majú tiež dobrý obsah celého komplexu vitamínu B a tiež vitamín E a vitamín K. Majú aj silný alkalizačný vplyv na naše telo, napriek tomu, že obsahujú len minimum sodíka, no majú vysoký obsah draslíka, 515 mg v 100 g a nižšie množstvo horčíka a vápnika.
Pri chudnutí opatrne
Pre značný obsah škrobu sú gaštany potravinou pomerne sýtiacou a kalorickou. Nie sú preto najvhodnejšie k pravidelnej konzumácii vo väčšom množstve, a hlavne nie pri redukčných diétach. No majú taktiež mnoho zdraviu prospešných benefitov, preto na ne určite nezabúdajme, hlavne počas ich sezóny. Pri chudnutí dodržujeme dennú odporúčanú dávku 15 gramov gaštanov, a to 2 – 3 x do týždňa. Pri udržaní hmotnosti alebo pri zlepšení zdravia môžeme pokojne konzumovať 20 – 25 gramov jedlých gaštanov na deň, 3-krát do týždňa.
Chuť gaštanov je jemná, trochu múčnatá, sladkastá, pripomínajú chuť orechov či sladkých zemiakov. Jadro chráni vrchná šupka, škrupina, ktorá je veľmi tvrdá. Existuje veľa spôsobov, ako gaštany pripraviť. Najznámejšími sú asi varenie vo vriacej vode alebo pečenie v stredne vyhriatej rúre. Veľmi dôležité je narezanie každého gaštana do tvaru kríža na jeho špičke. Hlavne preto, aby mohla para lepšie unikať a tak gaštan nevybuchol a dobre sa upiekol. A, samozrejme, tiež aby bolo možné šupku jednoduchšie odstrániť.
Vedeli ste, že liečivé účinky majú aj listy a kôra jedlého gaštana? Listy sa používajú pri bronchitíde, astme, uľahčujú vykašliavanie hlienu a pôsobia protireumaticky. Z listov sa pripravuje macerát alebo nálev. Z kôry sa robí odvar, ktorý detoxikuje črevá, pôsobí proti hnačke a využíva sa i pri krvácaní tráviaceho ústrojenstva.
Gaštany v kuchyni
V kuchyni si gaštany svoje uplatnenie nachádzajú hlavne vo forme múky, teda všade tam, kde sa používajú zemiaky a obilná múka. Je však veľmi dôležité povedať, že gaštany neobsahujú lepok, a teda pri kysnutých cestách musíme gaštanovú múku kombinovať s múkami s lepkom alebo používať vajíčka.
Všeobecne sa gaštany hodia rovnako na prípravu sladkých aj slaných jedál. Poslúžia na prípravu polievok, ako príloha k mäsovým či syrovým, ale i zeleninovým jedlám. Plnka do hydiny získa vďaka gaštanom nový rozmer, tiež do rôznych zákuskov, lievancov, palaciniek, placiek, či už ako múka, plnka, krém, ako vynikajúce pyré a aj ako surovina do mixovaných nápojov. K obľúbeným regionálnym špecialitám patrí aj gaštanové pivo, likéry alebo kandizované gaštany. Vo Francúzsku je veľmi obľúbený gaštanový nugát. Ide o zmes gaštanov, karamelu a medu.
Pár rád pri pečení jedlých gaštanov doma
- Aj keď sa šupka nekonzumuje, surové gaštany pred spracovaním dobre umyjeme.
- Surové gaštany určite nezabúdame narezať do kríža pri ich špičke, ak to neurobíme, môžu nám v rúre začať vybuchovať.
- Na plech okrem gaštanov je potrebné pridať aj vodu, aby neboli príliš suché.
- Keď sa voda vyvarí, pečieme dovtedy, kým sa šupka nezačne na zárezoch „otvárať“.
- Gaštany po vytiahnutí z rúry konzumujeme po miernom vychladení, aby sme sa nepopálili a nezaťažili žalúdok.