Sedavý spôsob života? Môže vás priviesť až na neurológiu!
Pre niekoho takmer rodinný známy, pre iného špecialista, s ktorým nemajú žiadnu skúsenosť. Neurológia je podľa poučky odbor medicíny, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečením ochorení nervového systému, spojených s poruchami hybnosti a citlivosti a poruchou funkcií zmyslových a vnútorných orgánov. Čo to znamená v praxi, sme sa pýtali neurologičky, MUDr. Ester Točíkovej, MBA.
Bolesti hlavy aj chrbta
Mojou základnou otázkou bolo, s akými najčastejšími problémami prichádza k neurológovi dospelá populácia. Keď som si totiž robila malý prieskum, zistila som, že mnohí ľudia netušia, aké problémy tento lekár lieči a v čom všetko nám dokáže pomôcť.
„Najčastejšie sa pacienti obracajú na neurológa s ochoreniami pohybového aparátu. Na druhom mieste sú to rôzne formy bolestí hlavy, ktoré s ochoreniami pohybového aparátu často priamo súvisia. To isté platí o závratoch, tvoria tretiu najčastejšiu diagnózu. Pre neurológa je každý závrat potenciálne vážnym ochorením, treba mu venovať zvýšenú pozornosť. Väčšina závratov má ale príčinu v zmenách chrbtice, najmä krčnej.
Na vzostupe sú všetky psychosomatické ochorenia, prechodné, alebo trvalé poruchy krvného zásobovania nervového systému (ľudovo mozgové porážky), ktoré sa kedysi vyskytovali v starších vekových skupinách. Dnes prichádzajú s týmto ochorením aj štyridsiatnici. Nakoniec je to veľká skupina špecificky neurologických chorôb, akými sú skleróza multiplex, epilepsia, Parkinsonova choroba a mnohé ďalšie,“ vysvetľuje MUDr. Točíková.
Strach, úzkosť, prepracovanosť
„V poslednom čase pozorujeme aj alarmujúci nárast ochorení, ktoré nejakým spôsobom súvisia so strachom, úzkosťou, nespokojnosťou s vlastným životom, prepracovanosťou a poruchami výživy – či už sú to rôzne alergie, alebo poruchy príjmu potravy. Diagnózy ako tetanický syndróm a nespavosť boli kedysi zriedkavé, v súčasnosti máme pacientov s týmito diagnózami denne niekoľko. Stále mladších. A nielen žien, ktoré v minulosti týmto ochoreniam dominovali, ale významne pribúdajú aj u mužov. Časté sú kombinácie dvoch diagnóz: ochorenia pohybového aparátu a tetanického syndrómu.
Obe ochorenia svoje príznaky navzájom zhoršujú. Na ich liečbu treba vynaložiť veľa trpezlivosti zo strany lekára aj pacienta. Vyžadujú niekedy celkovú zmenu životného štýlu, ktorú nemožno dosiahnuť za krátky čas. Príčiny nárastu týchto ochorení sú viaceré, ale jednou z nich je odklon od prirodzeného spôsobu života, v ktorom je dôležitý pohyb a schopnosť tešiť sa z obyčajných každodenných vecí, workholizmus, absencia plnohodnotných medziľudských vzťahov a kompenzácia pocitu osamelosti virtuálnym svetom.“ uvádza MUDr. Točíková.
Životný štýl, ktorý nás vyjde pekne draho
Choroby neurologického charakteru sú často spájané s negatívnym spôsobom života, a teda so sedavým zamestnaním a nedostatkom pohybu. Skutočne problémy pohybového aparátu neaktívny život tak veľmi ovplyvňuje? MUDr. Ester Točíková hovorí, že sa dá povedať, že „sedavý spôsob života vedie k degenerácii pohybového aparátu. To je viac-menej známa vec, ktorú moderný človek prijal ako daň za benefity pohodlného života. Celodenné sedenie a nedostatok zdravého pohybu však vedie aj k degenerácii takých daností nervového systému, akými sú schopnosť orientovať sa v priestore a schopnosť pohybovej koordinácie – to znamená automatické udržiavanie rovnováhy za každých okolností.
Tam je jedna z príčin výskytu častých závratov dospelej populácie. Sprievodným príznakom zanedbaného pohybového aparátu je bolesť – môže bolieť hlava, chrbtica, končatiny. Prítomnosť chronickej bolesti narúša psychiku a z narušenej psychiky vznikajú ďalšie, nielen neurologické ochorenia. Nedostatok pohybu vedie tiež k postupnému zhoršovaniu stavu kardiovaskulárneho systému – srdca a ciev. Ohrozuje nás vysoký tlak, infarkt, porážka.
Málo pobytu na slnku zrodilo aj novú epidémiu posledných rokov – hypovitaminózu D. Už mladí ľudia, tínedžeri – mávajú nedostatok vitamínu D. Všetci vieme, že vitamín D súvisí so zdravím našich kostí. Človek bol vždy súčasťou prírody, počas miliónov rokov evolúcie nám príroda vytvorila funkčné a ekonomicky pracujúce telo, aby sme na tejto zemi vedeli prežiť a získavať z nej všetko, čo pre svoj život potrebujeme. Neboli sme stvorení pre kancelárske kreslá, v ktorých teraz trávime 8 až 12 hodín a ďalšie hodiny doma sediac s mobilom, tabletmi, počítačom, televíziou. Platíme za to vysokú daň.“ dodáva na záver MUDr. Točíková.