Šťastní vďaka meditácii - 1. casť

Šťastní vďaka meditácii - 1. casť

14.9.2016 v kategórii Wellness foto: iStock.com

Meditácia nie je duchovná výstrednosť, ale overený spôsob, ako sa mať v živote lepšie. A to bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Vedci skúmali mozog ľudí, ktorí sa vďaka meditácii pravidelne stretávajú sami so sebou. A zistili, že sú vyrovnanejší, cítia sa šťastnejší a dokonca im rastie počet nervových spojení v mozgu. Tak to už stojí za vyskúšanie.

Pre bežného človeka, ktorý je zvyknutý neustále niečo robiť, je meditácia veľkou výzvou. Len tak si sadnúť do tureckého sedu, uvoľniť sa, sústrediť sa na svoj dych, na svoje telo a na všetky vnemy, ktoré prichádzajú? Je to oveľa ťažšie, než si myslíme.
Uvoľnenie a koncentrácia niekedy prinášajú až fyzicky nepríjemné pocity, napríklad  môžete cítiť miernu nevoľnosť v oblasti brucha. Väčšina z nás žije odpojená od svojho tela a v neustálom napätí, ktoré si už však ani neuvedomujeme. Stalo sa pre nás prirodzeným. Nepríjemné fyzické symptómy väčšinou znamenajú, že sa telo bráni zmenám, ku ktorým počas meditácie dochádza. Nechce sa vzdať spôsobu, akým dlhodobo funguje. Tieto prejavy sú preto pre nás akýmsi ukazovateľom, že niečo robíme naozaj zle, že je čas na zmenu. 

Pokiaľ ale prekonáte počiatočné prekážky, získate veľmi silného spojenca v boji proti stresu, dokonca sa budete cítiť oveľa šťastnejší, aj keď možno práve prechádzate neľahkým životným obdobím a máte problémy v práci alebo v partnerskom vzťahu.

Dostanete iný mozog

Ľudia, ktorí meditujú, sú psychicky oveľa vyrovnanejší. Len tak ich niečo nerozhádže. A to sa do života určite hodí.  Veď len si predstavte ako reagujeme, keď bez varovania začujeme veľmi hlasný zvuk, napríklad silné buchnutie dverami? Zľakneme sa, strhneme sa,  na tvári sa nám počas dvoch desatín sekundy stiahne päť svalov. Je to pradávny reflex, jeden z najprimitívnejších. Nedokážeme ho kontrolovať a nedá sa ani ovplyvniť vôľou. Odlišujeme sa len v intenzite našej reakcie: niekto sa zľakne viac a niekto menej.  Kto viac, ten je zvyčajne aj celkovo citlivejší, úzkostnejší, často pociťuje smútok, či má k niečomu odpor. Nie je skrátka taký psychicky odolný a vyrovnaný.

Vedci skúmali, ako ľudia reagujú na zvuk podobný tomu, akoby vám niekto vystrelil pri uchu z pištole. O tom, čo sa bude diať, všetci testovaní dopredu vedeli a prirodzene sa snažili svoju reakciu ovládnuť  a potlačiť. Nikomu z nich sa to nepodarilo. Tohto testu  sa zúčastnil aj  budhistický mních, ktorý tridsať rokov praktizoval meditáciu. Aj keď aj u neho bola zaznamenaná  nepatrná fyzická reakcia, stal sa prvým človekom, ktorému sa na tvári nepohol ani jeden sval. Obrazne povedané, ani nemrkol. Vedcom sa nepodarilo presne zistiť, ako je možné, že mních dokázal ovládnuť reflex, ktorý sa ovládnuť nedá, ale napadla im súvislosť s meditáciou.

Asi sa nedá predpokladať, že keď sa pustíte do meditácie, dosiahnete hneď  podobné výsledky, ako „ostrieľaný“ budhistický mních. Určite sa k nim však viac či menej priblížite. Vonkajšie podmienky, ktoré môžeme prirovnať k výstrelom z pištole, budete prijímať oveľa pokojnejšie a nevyvedú vás tak z rovnováhy. Získate psychickú odolnosť, aj keď si sami o sebe myslíte, že ste človek skôr zraniteľný a príliš sa necháte unášať tým, čo si pre vás život práve nachystal.

Múdrejší vďaka meditácii

Vedci však neskúmali len vplyv meditácie na psychickú silu človeka. Ďalej zistili, že už po dvoch týždňoch meditovania narastá v mozgu počet nervových spojení. A to neznamená nič iné, než zlepšovanie intelektuálnej kapacity: lepšiu pamäť, nápaditejšie riešenie problémov, duševnú sviežosť. Ešte pred časom sa predpokladalo, že od určitého veku sa nervové spojenia prestávajú tvoriť a nevyhnutne dochádza k duševnej degenerácii.

Ako meditovať? Čítaj: Šťastní vďaka meditácii - 2. casť, ...cesta ku šťastiu

Najnovšie poznatky však ukazujú, že to tak nie je, a čo viac, ak k tomu vytvoríme vhodné podmienky, mozog môže byť stále v dobrej kondícii. Ukazuje sa, že meditovanie k tomu prispieva.

 

Komentáre