JÓD - čo spôsobuje jeho nedostatok alebo nadbytok?
Nedostatočný prísun jódu spôsobuje ľuďom vážne zdravotné problémy. Na druhej strane, nesprávne stravovanie alebo neprimerané užívanie doplnkov výživy s obsahom jódu môže byť pre organizmus rovnako nebezpečné.
Stopové prvky v potravinách majú obrovský význam pre naše zdravie, pretože sa podieľajú na dôležitých chemických a metabolických procesoch. Jód patrí medzi najdôležitejšie z nich. Závisí od neho celkový zdravotný stav človeka, jeho vývin, rast, vitalita, kondícia, plodnosť, ale aj inteligencia a kvalita jeho života.
Čítajte tiež: Štítna žľaza - riaditeľ nášho metabolizmu?
Jód je stopový prvok, ktorý štítna žľaza potrebuje k riadeniu všetkých metabolických procesov v tele. Je nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy. Tá zachytáva a sústreďuje v sebe jód cirkulujúci v krvi.
Jód - jeho nedostatok alebo nadbytok
Nedostatok jódu je často príčinou zvýšenej únavy, nervozity, záchvatov chladu (zimnice), zápchy, prírastku na váhe, oslabených vlasov, suchej pokožky atď.
Naopak, nadmerné množstvo jódu môže spôsobiť zvýšenú aktivitu, hnačky, úbytky telesnej hmotnosti, zvýšenie telesnej teploty, ale taktiež stavy úzkosti, výrazné búšenie srdca atď.
Tak nedostatok jódu, ako aj jeho nadbytok v našej potrave je pre naše telo nebezpečný. Obidva extrémy vedú často k zhoršeniu funkcie štítnej žľazy (hypotyreóza, hypertyreóza). Zároveň môžu spôsobiť zväčšovanie (zdurenie) štítnej žľazy, ktoré sa nazýva struma.
Mohlo by vás zaujímať: Časté ochorenia štítnej žľazy – ako ich rozoznať?
Keď bolo málo jódu
Kedysi si ľudia po mnohé storočia všímali, že existujú oblasti s oveľa častejším výskytom strumy, v ktorých u ľudí dosahovala obrovské rozmery v porovnaní s inými oblasťami. Začali sa preto nazývať endemickými oblasťami a struma, ktorá bola spôsobená najmä nedostatkom jódu v potrave a vo vode, endemickou strumou. Endémia postihovala i väčšinu nášho územia.
Zmenou životných podmienok, hlavne jodidáciou jedlej soli, sa výskyt strumy výrazne znížil.
Na vzniku strumy (okrem nedostatku jódu) sa však môžu podieľať i ďalšie činitele ako vrodené a dedičné faktory, alebo aj nadbytok strumigénov v potrave. Ide o látky, ktoré zväčšujú štítnu žľazu a obsahuje ich napr. kapusta, kel, karfiol, brokolica atď.
Podľa Spolkového úradu pre životné prostredie v Nemecku za to môže i negatívny vplyv jedov z okolitého prostredia. Dusičnany a kyselina humínová, ktoré sa dostanú z priemyslu cez poľnohospodársku výrobu do zeleniny a spodnej vody, vedú k zväčšeniu štítnej žľazy.
Čítajte tiež: Znížená funkcia štítnej žľazy - hypotyreóza. Poznáte jej príčiny a príznaky?
Zaujímavosť z histórie – vynaliezavosť mladých Rimaniek
Už v staroveku ľudia vedeli, že existuje zväčšená štítna žľaza. Hovorilo sa, že rímske matky kontrolovali cudnosť správania svojich dcér, ktoré odchádzali na hostiny či zábavy tak, že im merali obvod krku pred odchodom a po návrate domov.
Ak došlo k výraznému zdureniu štítnej žľazy, matky vedeli, že sa ich dcéry nesprávali zdržanlivo. Prefíkané mladé Rimanky však vedeli, ako svojim matkám prejsť cez rozum. Uvarili si silný odvar z morských chalúh (rias), ktorý vypili ešte pred zábavou. Štítna žľaza sa im nezdurila, krk sa im nezväčšil. V tom čase ani len netušili, ako správne (z lekárskeho hľadiska) postupovali. Morské chaluhy obsahujú veľa jódu, ktorý zdureniu štítnej žľazy zabránil.
Čítajte tiež: Zvýšená funkcia štítnej žľazy, Hypertyreóza - jej príčiny a príznaky.