Zázračná „zelená revolúcia“? Nedajme sa oklamať!
Tieto problémy začali vznikať približne v 60-tych rokoch 20. storočia, kedy nastala tzv. „zelená revolúcia“, ktorá priniesla do poľnohospodárstva nové odrody rastlín a s nimi spojené pesticídy.
Zelená revolúcia mala vtedy ukončiť celosvetový hlad, ako propagoval jej „otec“, Norman Borlaug, ktorý bol v roku 1970 ocenený Nobelovou cenou. Borlaug vytvoril nové odrody pšenice, ktoré boli výrazne odolnejšie a pomohli zvýšiť úrodu a zisky poľnohospodárov v Mexiku, Pakistane či Indii.
Čítajte viac: Vystavujete sa pesticídom, o ktorých ani neviete?
Ako sa však neskôr ukázalo, tento začiatok monokultúry bol v konečnom dôsledku výhodný len pre jeho investora v podobe Rockefeller Foundation, ktorému sa vďaka zelenej revolúcii extrémne zvýšili zisky.
Farmári totiž nielenže začali používať viac umelých hnojív, herbicídov a iných pesticídov, ale výrazne sa zvýšili náklady na produkciu plodín, keďže sa viac začali používať poľnohospodárske stroje.
Čítajte tiež: Šokujúce! Zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO.
Toto všetko prinieslo Rockefellerovej rodine – ropným, chemickým a olejárskym magnátom – obrovské zisky. Navyše, chudobné rozvojové krajiny si museli požičať financie na kúpu týchto strojov a pesticídov, v čom im, samozrejme, ochotne pomohli americké banky, medzi ktorými mali Rockefellerovci tiež silné miesto.
Zvýšenie používania pesticídov v poľnohospodárstve a následné zvyšovanie cien potravín však neboli jediné zmeny, ktoré sa udiali niekoľko rokov od začiatku zelenej revolúcie. Časom sa začali dostávať na svetlo aj ďalšie vedľajšie účinky tohto typu poľnohospodárstva.
V prvom rade sa vôbec nevyriešil problém celosvetového hladu, pretože potraviny boli aj naďalej rozdeľované podľa toho, kto za ne dokáže zaplatiť, a väčšina z nich sa aj tak používala na výrobu nekvalitných spracovaných potravín. Tam, kde aj nastal mierny úbytok hladomoru, zasa vznikli nové ochorenia z nedostatku živín.
Mohlo by vás zaujímať: Clean eating alebo Jedzte čisto!