Ako FIT štýl running team zabehol 145 km dlhý beh cez Malé Karpaty
Stefanik Trail je jeden z mnohých zaujímavých trailových behov na Slovensku, ktorý sme nedávno odbehli ako štafeta FIT štýl Running Team. Beh je rozdelený na 7 úsekov, zápisky sú teda bežeckým denníkom pocitov a skúseností siedmich rôznych FIT štýlákov. Ponúkame tak zaujímavé vnímanie behu, priestoru, času, tempa, rýchlosti a všetkého, čo s behom súvisí.
Stefanik Trail Stage 1, čiže úsek 1
Za FIT štýl running team bežala 1. úsek STEFANIK TRAILu Vladka. Vladka má 40 rokov a pravidelne behá od septembra 2013. Jej najdlhší beh bol trailový „KBK“, 53 km, ale za najťažší považuje Cortina Trail v talianskych Dolomitoch s parametrami 48 km/2 600 m+/2 600 m-. Mesačne v tomto roku behá priemerne 195 km.
Vladku poznám ešte z gymnaziálnych rokov. Po mnohých rokoch sme sa znova stretli práve vďaka behu. Odvtedy sa pravidelne stretávame, priznávam, že častejšie pri dobrom jedle ako pri behu, no poznáme sa a vieme o sebe aj to, čo a koľko beháme. Vladka mi raz povedala: „Angie, vezmi ma už na nejaký karpatský trail.“ Tak som ju vzala. Do našej štafety. Dúfam, že sa nesťažovala.
O tom, ako vnímala tento spoločný beh, som ju takto vyspovedala:
Ako si trénovala, keď si sa dozvedela, že ideš bežat na Stefanik trail?Zmenila si niečo v tréningoch?
"V tréningoch som v zásade nič nemenila. Trénujem 4x do týždňa, nabehám dokopy 40 - 50 km. Mám dlhý beh, intervaly, tempové behy. Tak som si myslela, že to na môj úsek bude postačujúce. Pochádzam zo Žitného ostrova, takže behávam po rovine. Do kopcov som sa za uplynulý rok nedostala ani raz, ale dúfala som, že telo si pamätá, lebo rok predtým som chodila trénovať do Karpát alebo na Tríbeč aspoň raz do týždňa."
Ako sa ti páčilo na štarte na Bradle?
"Bola som poctená, že za naše družstvo môžem štartovať ja. Štart bol v porovnaní s väčšinou pretekov veľmi komorný, lebo nás bolo dokopy 68. To sa mi páčilo najviac. Malo to neskutočnú atmosféru a energiu, s akou sa na masových štartoch nestretávam. Aj tie sú fajn, ale v inom zmysle. Cítila som rešpekt a vzrušenie, keďže v kopcovitom teréne som za tmy ešte nebežala.
Prešla si si trasu?
Trasu som si preštudovala podľa mapy a profilu terénu a snažila som si ju vizualizovať. Zapamätať si nejaké záchytné body, križovatky. Rovnako som si vizualizovala aj to, ako na úseku pobežím."
Nebála si sa v noci? „Sama“, baba, v lese? Štart si predsa mala o 23:00 h.
"Báť som sa nebála, lebo nebolo kedy. Celý beh bol pre mňa akousi meditáciou, keďže som sa plne sústredila na ten kužeľ svetla, čo som mala pred sebou z čelovky. Na iné myšlienky som skrátka nemala mentálnu kapacitu. Aj preto boli pre mňa tieto preteky nesmierne psychicky osviežujúce a povznášajúce."
Bola si spokojná, ako si zvládla trasu?
"Pôvodne, podľa plánu, som mala byť v cieli o 10 minút skôr, čo sa mi nepodarilo. Aj tak som však spokojná, lebo som dobehla na 26. mieste. Bola som z toho prekvapená, keďže na strmých zbehoch nie som najšikovnejšia a mala som dojem, že ma už všetci predbehli... O to väčšia bolo moja radosť, keď vysvitlo, že ani nie."
Čo bolo najkrajšie na tvojej trase a na behu?
"Najkrajšie bolo, ako som ju vnútorne prežila. Bola tma, tak som sa krásou prírody, bohužiaľ, nemohla pokochať. Ale ten vnútorný zážitok je pre mňa nesmierne cenný.
Čo bolo najťažšie?
"Strmé zbehy."
Pohodová streda s FIT štýl Running Teamom
Čo ťa prekvapilo na trase, s čim si nerátala, ci už negatívne alebo pozitívne?
"Nerátala som s tým, že budem taká sústredená. Obvykle počas behu myslím na kadečo a prinajhoršom sa umáram myšlienkami, kedy už konečne dobehnem do cieľa. Tentokrát som mala hlavu skutočne čistú."
Čo hovoríš na Štefánikovské občerstvovačky?
"Na jednotku."
Ako sa Ti páčilo bežať v tomto tíme?
Skvelá partia. Bola som veľmi spokojná. Všetko prebehlo tak, ako sa v tíme patrí. Angelika, dala si dokopy skvelých ľudí."