Viete, aké vône boli populárne v minulosti?
História parfumu je veľmi rôznorodá, pretože každá doba mala špecifický spôsob voňavkovania. Obľúbené boli rôzne vône vyrábané aromatickými esenciami...
Akýmsi predchodcom parfumov v roku 2800 p.n.l. boli horúce kúpele, do ktorých si sumerské ženy išli odpočinúť a zároveň namáčať telo v kosatcovom, hyacintovom či jazmínovom kúpeli.
Čítajte tiež: Aký parfém používate? Vôňa vás prezradí.
Populárne vône v minulosti
Prvým výrobcom parfumov, o ktorom existujú historické záznamy, je mezopotanská chemička a lekárnička Tapputi. Zložkami vtedajších voňaviek boli podľa následného rozboru byliny, živica a korenie, napr. koriander. Kvetiny, prekvapivo, nie.
Gréci prebrali po Egypťanoch zmysel pre silné a ťažké parfumy. Egypťania obľubovali hlavne vôňu bielej ľalie a modrého lekna so sladkou, ľahko ovocnou arómou. Počas prepychových hostín sa nad hlavami zúčastnených vznášali holuby, ktoré boli vykúpané vo voňavkách.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Aká vôňa sa hodí najviac k vášmu znameniu?
Taktiež tlapy psov zanechávali voňavé stopy práve preto, lebo boli namočené do vonných olejov. Rím je zase spájaný s aromatickými esenciami, ktoré sa vyrábali z ruží. Kurtizány už vtedy dobre vedeli, že natrieť sa vonným olejom pred návštevou klienta je účinné afrodiziakum.
Práve islamské kultúry výrazne pomohli k vývoju voňavkárstva, veď sám Mohamed prehlásil: „Kúpať sa v piatok je povinnosťou pre každého muža, ktorý dosiahol puberty, ako aj čistenie zubov so siwakom (vec nahrádzajúca zubnú kefku) a používanie parfumov, pokiaľ je dostupný.“
Zdokonaľovali výrobu vôní ich prenosom cez vodnú paru a predstavovali nové, surové prísady. Dnes neexistuje žena, ktorej by na poličke v kúpeľni nekraľovali minimálne dva flakóny, ktorými podčiarkuje svoju výnimočnosť.
Prvý moderný parfum
V 8. až 13. storočí to až taká samozrejmosť nebola. Vône boli veľmi drahé a obyčajné dievčatá si ich nemohli dovoliť. Prvý moderný parfum vznikol v Uhorsku a bol vyrobený na žiadosť kráľovnej Alžbety, okolo roku 1370 z vonných olejov rozpustených v alkoholovom základe. „Budeme mu hovoriť Uhorská voda“, rozhodla sa panovníčka.
V jeho zložení figuroval rozmarín, tymián, v neskorších receptúrach nájdeme aj levanduľu, mätu, šalviu, majoránku, pomarančovú kôru alebo citrón. K veľkému rozmachu výroby parfumov v Európe dochádza v roku 1656, keď vzniká cech rukavičkárov a parfumárov.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tieto dve veci spolu súvisia. „Rukavice sa musia navoňať, aby sa zamaskoval pach nedokonale spracovanej kože“, tvrdia odborníci.
Čítajte tiež: Parfum alebo parfumovaná, či toaletná voda. Aký je medzi nimi rozdiel?