BOLESŤ DUŠE nie je hanba - každý má právo na ŠŤASTNÝ ŽIVOT

bolesť duše nei je hanba, psyché, ako sa starať o dušu, anxiety, panika, úzkosť, úzksostná porucha, zdravie, wellness, kondícia, harmonia, fit, žena,
1.1.2020 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Lucia Gáborová , foto: istockphoto.com

Ráno sa bojíte večera a večer rána. Jeden problém vyriešite a už sa strachujete pred ďalším. V hlave sa vám vynára jedno: „Čo ak?” za druhým. „Čo ak bude zápcha a ja prídem neskoro do práce?” alebo „Čo ak moje dieťa na prechode pre chodcov zrazí auto?” Koľko obáv je ešte na mieste a čo je už cez čiaru bežného uvažovania človeka?

Všetci sa občas niečoho obávame. Keď nám však naše obavy prerastú cez hlavu, stanú sa neprimeranými a nekontrolovateľnými, hovoríme o generalizovanej úzkostnej poruche.

Naše duševné zdravie je veľmi krehké.Z konkrétnej obavy sa stane príbeh, ktorý sa snažíme do bodky naplánovať a potom tejto predstave veríme.

Generalizovaná úzkostná porucha (skratka GAD - Generalized Anxiety Disorder)je charakterizovaná nadmernou prehnanou úzkosťou a obavami z každodenných životných udalostí bez zrejmých dôvodov. Je to jedna z najčastejších psychických porúch dnešnej doby.

Ľudia so symptómami úzkosti majú tendenciu vždy očakávať tie najhoršie udalosti, podliehajú katastrofickým scenárom a nedokážu prestať mať nadmerné obavy o zdravie, financie, prácu, rodinných príslušníkov a podobne. Ich obavy sú väčšinou neprimerané a prehnané. Ich myseľ blúdi od jedného problému k druhému a ich život sa tak postupne premení na jeden obrovský čierny mrak.

Úzkosť napokon ovláda človeka natoľko, že narúša každodenné fungovanie, vrátane reakcií na bežné pracovné či životné udalosti. Ničí tiež priateľské aj rodinné vzťahy a neraz človeka dovedie do klinickej depresie.

Symptómy GAD

Medzi prejavy GAD patria nielen duševné, ale aj fyzické prejavy:

  • Nadmerné obavy, úzkosť,
  • Strach z budúcnosti,
  • Nereálne obavy,
  • Nepokoj, nervozita, podráždenosť,
  • Nevoľnosti,
  • Stuhnuté svaly,
  • Bolesti hlavy,
  • Potenie,
  • Poruchy pozornosti,
  • Únava,
  • Nutkanie častého chodenia na toaletu,
  • Problém zaspať, poruchy spánku,
  • Triaška.

Ľudia s GAD majú okrem tejto poruchy často aj iné úzkostné poruchy, akými sú napríklad panická porucha alebo rôzne fóbie, obsedantno-kompulzívna porucha, klinická depresia alebo problémy s drogami či alkoholom. Ak máme podozrenie, že by sme mohli trpieť generalizovanou úzkostnou poruchou, položme si niekoľko nasledujúcich otázok:

  • Obávam sa oveľa častejšie ako iní ľudia?
  • Mám vždy v hlave skôr katastrofické scenáre?
  • Obávam sa o svoje zdravie a o svoj život alebo život mojich blízkych?
  • Zvyknú mi ľudia hovoriť, že môj strach je irelevantný?
  • Obávam sa, aj keď je v mojom živote všetko v poriadku?
  • Bojím sa byť šťastný?
  • Bojím sa, že po priaznivom životnom momente musí nevyhnutne nasledovať niečo zlé?
  • Snažím sa neustále si zamestnať myseľ len preto, aby som potlačil obavy?
  • Je pre mňa ťažké prebiehajúce obavy zastaviť?
  • Mávam pričasto plačlivé stavy?
  • Trpím klaustrofóbiou? (klaustrofóbia – strach z uzatvorených priestorov).

Moje obavy najčastejšie vyzerajú nejako takto:

  • Čo ak neurobím skúšku v škole?
  • Čo ak nezmaturujem?
  • Čo ak pokazím dôležitú prezentáciu?
  • Čo ak ma prepustia z práce?
  • Čo ak nebudem vládať splácať úver?
  • Čo ak ma opustí partner?
  • Čo ak bude mať môj manžel autonehodu?
  • Čo ak sa môjmu dieťaťu niečo stane cestou zo školy?
  • Čo ak na dôchodku nebudem mať z čoho žiť?

Hoci hlavným príznakom GAD sú obavy a úzkosť, väčšina ľudí si ako prvé všimne fyzické prejavy ako búšenie srdca, nadmerné potenie, bolesti hlavy, migrény, bolesti žalúdka, svalové napätie, problémy so spánkom, a tak väčšinou navštívia lekára -špecialistu na niektorý z menovaných problémov. Fyzické prejavy týchto ľudí sú však väčšinou psychosomatického charakteru a ich spoločným menovateľom je skôr bolesť duše.

GAD sa dá opísať tiež aj ako „písanie scenára”. To znamená, že z konkrétnej obavy sa stane príbeh, ktorý sa snažíme do bodky naplánovať a potom tejto predstave veríme. Napríklad: „Čo ak sa ä môjmu manželovi niečo stane a ja, na materskej dovolenke, nebudem môcť splácať hypotéku? Môžem sa pokúsiť predať byt, no čo ak sa mi medzičasom minú úspory? Môžem ísť bývať k sestre, no čo ak nebude súhlasiť?“ Jedna pochybnosť strieda druhú, až sa človek umorí strachom.

Ďalším spôsobom, ako zistiť, či sa vás GAD týka, je premýšľať o tom, ako dlho sa už nadmerne obávate. GAD je považovaný za chronický problém. To znamená, že ľudia s GAD sa cítili úzkostlivo a znepokojene takmer každý deň po dobu najmenej 6 mesiacov. Z väčšej časti ľudia s GAD vyhlasujú, že sú vždy ustarostení, alebo že sa stále niečoho obávajú.

Čo spôsobuje generalizovanú úzkostnú poruchu?

Jej pôvod nie je úplne známy, no vplýva na ňu niekoľko faktorov:

Genetika

Niektoré výskumy naznačujú, že rodinná história zohráva úlohu pri zvyšovaní pravdepodobnosti, že sa u človeka vyvinie práve GAD. To znamená, že tendencia k rozvoju GAD sa môže prejaviť aj v rodinách.

Fungovanie mozgu

Úzkostná porucha je spájaná s abnormálnym fungovaním určitých dráh nervových buniek, ktoré spájajú konkrétne oblasti mozgu zapojené do myslenia a emócií. Tieto spojenia nervových buniek závisia od chemikálií nazývaných neurotransmitery, ktoré prenášajú informácie z jednej nervovej bunky do druhej. Ak cesty, ktoré spájajú konkrétne oblasti mozgu, nefungujú efektívne, môžu sa vyskytnúť problémy týkajúce sa nálady alebo úzkosti. Lieky, psychoterapia alebo iné druhy liečby, o ktorých sa predpokladá, že „vyladia“ tieto neurotransmitery, môžu zlepšiť signalizáciu medzi obvodmia pomôcť zmierniť príznaky spojené s úzkosťou alebo depresiou.

Traumy z minulosti

Úzkosť môžu spôsobovať aj nepríjemné zážitky z minulosti, akými je napríklad zneužívanie, úmrtie blízkej osoby, časté sťahovanie, častá zmena kolektívu, šikanovanie atď. Úzkosti môžu vzniknúť aj po vysadení návykových látok, ako sú alkohol, drogy, nikotín.

Ako sa GAD lieči?

Diagnostikovať ju musí odborný lekár, t.j. psychológ alebo psychiater. U ľahších prípadov bude stačiť terapia, u ťažších bude nevyhnutné nasadiť antidepresíva. Tu si však treba uvedomiť, že bolesť duše nie je hanba. Je to ochorenie ako každé iné a so správnym prístupom je veľká šanca na úplné vyliečenie. Len sa s ním netrápte osamote doma, pretože sa môžete dostať až do bodu, kedy už nebudete vládať vstať z postele. Naše duševné zdravie je veľmi krehké. Nečakajte už ani deň a zverte sa do rúk odborníkom. Každý má predsa právo na šťastný život.