HNEV - ako si ním nezničiť zdravie a vzťahy?
Hnev je emócia, s ktorou sa stretávame v rôznych formách takmer každý deň. Buď sa hneváme my na ľudí okolo nás či na rôzne situácie, alebo sa niekto hnevá na nás, prípadne sa hneváme sami na seba. Keby to bolo iba o tom, že sa hneváme a vieme so svojím hnevom pracovať tak, že nikomu neublížime, bolo by to v poriadku.
Avšak všetci akosi podvedome tušíme, že to, ako so svojím hnevom nakladáme, nie je ideálne. A keď k tomuto tušeniu pridáme informácie, že v kresťanstve patrí hnev medzi sedem hlavných hriechov, v budhizme je jedným z troch jedov mysle a v pozitivizme nemá žiadne miesto, stáva sa hnev najviac zatracovanou emóciou.
Mnohí ľudia hnev vo svojom živote nechcú a všemožne sa ho usilujú zbaviť, alebo ho aspoň neukazovať svetu – jednoducho ho potláčajú v sebe. Iní si zase myslia, že majú na svoj hnev právo a môžu si ho kedykoľvek ventilovať na druhých. Avšak všetci, ktorí hnev pociťujú, pričom je jedno, či ho prejavia, alebo potlačia, napokon nejakým spôsobom svoj hnev svetu ukážu. Tí hlasní vyčítajú, nahlas kritizujú, hodnotia a odsudzujú. Tí, čo v sebe hnev dusia, zasa ignorujú alebo nekomunikujú.
Lenže všetky prejavy hnevu sú v skutočnosti iba našou snahou pretvoriť druhých či zmeniť situácie tak, aby boli naplnené naše očakávania.
Ak si dokážeme uvedomiť skutočnosti uvedené vyššie, môžeme sa posunúť ďalej a dovoliť hnevu, aby do našich životov priniesol aj niečo pozitívne. „Hnev je jednou zo základných ľudských emócií. Emócie sa evolučne vyvinuli preto, aby sme vedeli pohotovo reagovať v životne dôležitých situáciách a samy o sebe nie sú ani negatívne, ani pozitívne. Negatívnymi sa emócie stávajú vtedy, keď ich v sebe nosíme dlhšie, než trvá príčina ich vzniku. Hnev vzniká vtedy, keď odôvodnene, alebo neodôvodnene cítime, že sa deje niečo, čo narúša naše blaho, že sa niečo deje ináč, než očakávame.
10 návykov ŠŤASTNÝCH ĽUDÍ
Z tohto pohľadu môžeme povedať, že hnev je emócia, ktorá nás má iba informovať, že nemáme naplnenú nejakú potrebu alebo očakávanie. A ďalej pokračovať v duchu, ako sa postarať o naplnenie týchto potrieb a očakávaní tak, aby sme k tomu druhých nemuseli tlačiť a nútiť. Pretože to my cez svoj hnev robíme – manipulujeme druhými tak, aby sa zmenili. My totiž veríme tomu, že oni sú tí, ktorí sa majú zmeniť a urobiť náš svet pekným. A tu už sa hnev stáva negatívnou emóciou, pretože jeho fyziologické prejavy narúšajú naše zdravie a jeho vonkajšie prejavy ničia naše vzťahy,“ vysvetľuje skúsená koučka Jana Mladá.
HNEV A ZDRAVIE
Hnev môže v prvom rade negatívne ovplyvniť vzťahy s ostatnými, ktoré by mali byť v rebríčku životných hodnôt každého z nás na popredných priečkach. To však nie je všetko. Hoci je hnev prirodzenou ľudskou emóciou, môže predstavovať aj značné riziko pre zdravie, a to v prípadoch, že nami lomcuje príliš často, je intenzívny alebo má formu chronického hnevu. „Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že u starších, výbušných ľudí sa zvyšuje riziko infarktu až štvornásobne, a že hnev zhoršuje spánok, pretože pri hneve sa do tela vyplavujú látky zvyšujúce krvný tlak, pulz a zužujúce cievy,“ upozorňuje koučka.
Človek v hneve ide na splašenom koni. (Benjamin Franklin)
HNEV SÚVISÍ SO SRDCOVÝMI OCHORENIAMI
So zaujímavými zisteniami o vplyve hnevu na zdravie prišli aj vedci z Univerzity lekárstva a farmácie Carol Davila v Bukurešti. Odborníci si vzali na mušku vedecké články, ktoré boli publikované v rokoch 2000 – 2010. Na čo prišli? Aj ich zistenia potvrdili, že hnev súvisí so vznikom koronárnych srdcových ochorení, ale aj s prepuknutím bulímie či cukrovky druhého typu. Oveľa zaujímavejšia je však skutočnosť, že hnev bol na základe ich bádania spojený napríklad so zvýšeným rizikom vzniku dopravných nehôd.
Nahnevaní vodiči totiž strácajú ľahšie kontrolu nad vozidlom a tiež majú ťažkosti so sústredením. Takisto adolescenti so sklonom k hnevu častejšie holdujú nezdravému životnému štýlu, ako je nedostatok pohybu, konzumácia alkoholu, fajčenie a vysoký príjem kofeínu hlavne v podobe kávy. Podľa článku uverejneného v časopise Journal of Advancement in Medicine ešte v roku 1995, už 5 minút hnevu poškodzuje imunitný systém na dobu až šiestich hodín. Neprimeraný hnev je podľa odborníkov často zodpovedný i za bolesti hlavy, úzkostné stavy či zhoršenie krvného obehu. To znamená, že hnevať sa neprimerane či dlhodobo sa skutočne nevypláca nielen kvôli narušeniu medziľudských vzťahov, ale ani kvôli vlastnému zdraviu.
Nahnevaný človek otvára ústa a zatvára oči. (Marcus Porcius Cato)
HNEVÁME SA. ČO S TÝM?
Keby sme žili v ideálnom svete a boli dokonalí, zrejme by v našich životoch a srdciach hnev nemusel existovať. Keďže to tak nie je, najlepšie, čo môžeme urobiť, je naučiť sa hnev zvládať, pracovať s ním – pokúsiť sa vyťažiť zo situácií, keď pociťujeme hnev, čo najviac pozitívneho. „Hnev, ak ho správne uchopíme, nám môže slúžiť ako nástroj sebapoznania, pomáha nám vytvárať súcit a porozumenie a učí nás prijať veci také, aké sú. Hlavne tie, ktoré nevieme zmeniť,“ pokračuje koučka.
Čo je pri zvládaní hnevu najdôležitejšie?
Prvým a snáď najdôležitejším krokom k úspešnému prekonaniu hnevu je priznať si, že sa hneváme. Jednoducho hnev prijať. Následne je potrebné úprimne si odpovedať na otázku, prečo sme vlastne naštvaní, teda nájsť spúšťač, príčinu hnevu. Na toto však neprídeme, keď ostaneme v interakcii s tým, kto nás zdanlivo nahneval. Mali by sme sa vzdialiť od predmetu svojho hnevu, aj keď len odídeme do druhej miestnosti. Ideálne je ísť sa prejsť na čerstvý vzduch, meditovať, či uvoľniť sa hlbokým dýchaním.
Riešiť veci za horúca sa nevypláca, pretože v hneve jednoducho nevieme posúdiť realitu objektívne, často vidíme problém oveľa horší, ako je v skutočnosti, a neskôr nás môžu následky nášho zlostného výbuchu nepekne mrzieť. Tu jednoducho treba myslieť na to, že hnev je skutočne zlý radca. Až keď máme pokojnú myseľ, môžeme sa pustiť do riešenia samotného problému. Ak sa vyriešiť nedá, potom je pre naše zdravie, pohodu i medziľudské vzťahy dôležité situáciu prijať a zbytočne netlačiť na pílu.
Samozrejme, o hneve je tiež vhodné hovoriť – porozprávajme sa o hneve a jeho príčinách s najlepšou kamarátkou, partnerom či psychológom. Úprimná konverzácia prináša nielen vnútornú úľavu, ale aj pomáha získať si odstup či nové možné riešenia príčin nášho hnevu.
„Keď sme my tí, ktorí sa často hnevajú na ľudí okolo seba, je dôležité už spomínané uvedomenie, že náš hnev má byť pre nás signál, že niečo nemáme naplnené a máme sa postarať o to, aby sme si to naplnili. Preto je dobré vzdialiť sa od toho, o kom si myslíme, že spustil náš hnev. Najlepšie je odísť do inej miestnosti a postarať sa o seba. Môžeme zhlboka dýchať, pomenovať si nahlas, čo prežívame, prípadne počítať do desať, alebo si opakovať slovo POKOJ.
Aj v tomto procese je dobré uvedomovať si, akú mám nenaplnenú potrebu, či je niekto, kto mi ju má naplniť a ak je, tak sa môžem rozhodnúť požiadať ho o jej naplnenie. Požiadavka však musí byť povedaná tak, aby ten druhý cítil, že má možnosť sa slobodne rozhodnúť, či mi moju potrebu naplní, alebo nie. Možno to nie je v jeho možnostiach, hoci by aj chcel a niekedy možno jednoducho nechce a je to tak v poriadku,“ radí koučka.
Stručne to môžeme zhrnúť aj tak, že v prvom rade je dôležité uvedomiť si, že druhí nie sú zodpovední za náš hnev, teda že nás „nevytočili“ oni, ale my sami sme sa nechali vyviesť z rovnováhy. V druhom rade by malo prísť úprimné zamyslenie nad tým, prečo sme sa naštvali – neraz prídeme na to, že skutočnou príčinou nie sú iní, ale napríklad naše nízke sebavedomie či skrytý strach.
Ako zlepšiť svoj „index“ šťastia v priebehu týždňa?
ČO V PRÍPADE, ŽE SA HNEVAJÚ NA NÁS?
Nikto sa necíti príjemne, keď sa na neho druhí ľudia hnevajú. Niekto pociťuje výčitky svedomia, niekto sa začne brániť svojím hnevom, ale pravdepodobne väčšina túži po tom, aby sa na nich ľudia nehnevali.
„V prípade, že sme my tí, na ktorých sa hnevajú druhí, je dôležité zachovať si nadhľad a pozerať sa na hnevajúceho sa ako na človiečika, ktorý nemá naplnenú nejakú svoju potrebu. Pravdepodobne tá jeho nenaplnená potreba súvisí s nami – keďže sa hnevá na nás. My by sme sa však mali slobodne rozhodnúť, či mu jeho potrebu naplníme alebo nie. Často je to tak, že sa nechávame hnevom druhých vmanipulovať do napĺňania ich potrieb zo strachu, že nás odmietnu alebo opustia. Ale to nie je dobrá motivácia a skôr či neskôr spôsobí, že z toho budeme frustrovaní my sami. Preto je dôležité nesnažiť sa hnev toho druhého odstrániť, ale prejaviť porozumenie a uznanie – je v poriadku, že sa hnevá, veď práve sa deje niečo, s čím nie je spokojný a nebrať si to osobne. Jeho hnev je o ňom, pravda o nás je to iba natoľko, nakoľko si to sami pre seba úprimne uznáme,“ uzatvára koučka