Legenda o káve. Poznáte ju?
vedeli ste, že "čierna legenda" je po rope druhým najväčším svetovým artiklom. Káva - turecká alebo viedenská...
„Čierna ako diabol, horúca ako peklo, čistá ako anjel a sladká ako láska.“
Charles Maurice de Talleyrand-Perigord
Čierna legenda je po rope druhým najväčším svetovým artiklom. Okrem toho je nesporne synonymom socializovania sa, kultúry, životného štýlu. Veď práve keď vám je najťažšie alebo sa potrebujete vyrozprávať, vyslovíte v telefóne tú povestnú vetu: „Poď na kávu.“ Práve ona vám rozvoniava pod nosom a vsakuje do svojej hustej peny vaše problémy. Druhá strana mince však hádže kávu do rovnakého vreca ako alkohol a cigarety, vraj ničitelia zdravia.
Patrí tam aj káva? 10 potravín, ktoré pomôžu naštartovať váš metabolizmus
Legenda o káve...
...bol raz jeden arabský pastier Kaldi, ktorý pásol denne svoje kozy. Jeden deň bol však iný ako tie ostatné, pretože popri pasení narazili na kríky, ktoré boli obsypané červenými plodmi. Kaldi ich nepoznal, no jeho kozy ich ochutnali.
Zrazu boli energickejšie a poskakovali omnoho dlhšie ako inokedy. Neprešlo veľa času a táto príhoda sa dostala do uší opátovi, ktorý nariadil, aby sa všetky červené bobule vyzbierali a uvaril sa z nich nápoj, nápoj omamný.
Opát ho dal vypiť svojim rehoľníkom a tým sa veru spať nechcelo, vydržali sa modliť i celé noci. Tento efekt sa im tak zapáčil, že si začali robiť zásoby a sušili vetvičky nad otvoreným ohňom. Raz im však jedna spadla priamo do neho, bobule zuhoľnateli a po okolí sa šírila opojná vôňa. Natoľko sa im páčila, že pozbierali aj ostatné plody z poľa, rozdrvili ich a z prášku, ktorý vznikol, uvarili nápoj.
A vznikla káva.
Či je táto legenda pravdivá, vám zaručiť nevieme, ale isté je, že pravlasťou kávy je Etiópia. Každý deň vypije ľudstvo približne dve miliardy šálok kávy a v Indonézii ju žerú aj kozy. To sú tie životné paradoxy.
Turecká či Viedenská?
V súvislosti s kaviarňami určite každému z nás napadne Viedeň. Práve tá bola v roku 1683 obliehaná Turkami a zároveň zachránená vďaka duchaprítomnosti jedného svojho občana prezlečeného za Turka, ktorý privolal na pomoc Lotrinčanov a Turkovia boli zahnaní na útek, no 500 vriec zelených kávových bôbov tam zostalo.
Káva bola vo Viedni, ale táto horúcka turecká káva mokka Viedenčanom s mlsnými jazýčkami vôbec nechutila. Primiešali preto do nej med, ozdobili ju šľahačkou a svet spoznal „Wiener Melange“ – viedenskú kávu.