Celiakia a nevyhnutná zmena životného štýlu. Ako som sa s tým popasovala?

Dagmar Balúchová | 11. január 2018
Celiakia a nevyhnutná zmena životného štýlu. Ako som sa s tým popasovala?

CELIAKIA vs. bezlepková diéta. Jedno podmieňuje druhé. Avšak, je táto diéta vhodná aj pre tých, ktorí celiakiou netrpia?

Celiakia (nazývaná aj gluténová senzitívna enteropatia – GTE) je autoimunitné ochorenie, ktoré je charakteristické zápalom sliznice tenkého čreva, ktoré je spôsobené vrodenou citlivosťou na lepok. 

Doslova možno povedať, že u disponovaných osôb sa po kontakte s lepkom spúšťa obranná, autoimunitná reakcia, v dôsledku čoho dochádza k chronickému zápalu výčnelkov na sliznici tenkého čreva, tzv. klkov.

Klky – cca 0,3 až 1,5 milimetrov vysoké útvary umožňujú vstrebávanie živín, vitamínov a minerálov. Ich poškodzovaním sa telu nedostávajú potrebné živiny. A tak trpí celý organizmus...

Skúsenosť „na nezaplatenie“

Aj tak možno nazvať čas, keď sa celiakia diagnostikovala u mladej ženy, ktorá sa jej však rozhodla čeliť. Mgr. Zuzana Barillová z portálu www.celiakia.sk ju „dostala“, paradoxne, ako „darček“ k svojim 30. narodeninám...

„Bola som vtedy u mojej lekárky a zdalo sa jej, že som bledá. Poslala ma na hematológiu a tam mi okrem iných vyšetrení zistili aj pozitívne protilátky na celiakiu. Bol to pre mňa šok, pretože dovtedy som túto chorobu vnímala ako detskú chorobu.

Čítala som o nej, že ak deti neprospievajú, môže to byť celiakia, ale v 30-tke? Nemala som žiadne žalúdočné ťažkosti, ale výsledky z biopsie tenkého čreva celiakiu jednoznačne potvrdili. Mala som vyhladené klky na tenkom čreve, teda telo nemalo ako prijímať živiny, aj preto som mala minimálne hodnoty železa.“

Bolo asi desať dní pred Vianocami. Zuzana nepoznala nikoho s celiakiou, nemala od koho získať cenné rady a od gastroenterológa sa dozvedela iba to, že „nemôže múku“. To bolo z jeho strany všetko.

„To, že mám nárok na preukaz ZŤP, príspevok na stravovanie a aj iné múky a potraviny na predpis, ako tie, čo mi predpísal, som sa dozvedela až z portálu, v rámci ktorého teraz vypomáham s tvorbou receptov. Moja osobná skúsenosť ma inšpirovala pomáhať iným, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii.“

Zmena životného štýlu

Dnes si už Zuzana vie navariť aj upiecť čokoľvek bezlepkové. Hoci, ako vraví, začiatky boli všelijaké... „Prvý chlieb, ktorý som upiekla, putoval rovno do koša. Nevedela som si ale predstaviť, že do konca života budem bez „normálneho“ chleba. Navyše som zistila, že to nie je len o chlebe, pretože múka je skoro všade. Cestoviny, keksy, polievky, omáčky, mäsové výrobky, čokolády...

Moje nákupy v tej dobe boli veľmi dlhé. Kým som naštudovala zloženie každej potraviny, tie malé písmenká a obrovské množstvo ingrediencií, chcelo to veľa času. Vtedy ešte neplatil zákon ako teraz, že alergény musia byť zvýraznené, nie je potrebné čítať všetko.

Priznávam, začiatky boli veľmi ťažké, ale snažila som sa na to pozerať pozitívne, veď je to jedna z diagnóz, kde nie sú potrebné žiadne lieky a pri dodržiavaní bezlepkovej diéty sa črevo vráti do pôvodného stavu, krvné testy sú negatívne. Keby som to mala teraz zhodnotiť, tak asi prvý polrok bol taký ťažší. Teraz to už beriem ako životný štýl, cítim sa fajn.

Z bezlepkovej múky je možné spraviť aj halušky, pirohy či buchty na pare, dokonca rôzne koláče. Najhoršie je to asi mimo domova. Ale veľmi sa teším, že v Spišskej Novej Vsi, kde žijem, máme dokonca aj donášku obedov s bezlepkovými jedlami, čo je pre mnohých celiatikov, ktorí sa v práci nevedia bezlepkovo najesť, iba sen.

Celiakia je síce nevyliečiteľné ochorenie, ale je oveľa viac závažnejších chorôb. Tu je potrebné len pozitívne sa nastaviť a mať správnu disciplínu v stravovaní. Čo by za to dali pacienti s inými diagnózami...“