Jedzte CIBUĽU! Je to kráľovná kuchyne i „prirodzené antibiotikum“.
Cibuli patrí nezastupiteľné miesto nielen v kuchyni, ale aj v našej domácej lekárničke. Vďaka obsahu účinných látok ju môžeme využívať v boji proti mnohým chorobám.
Cibuľa – kráľovná kuchyne i „prirodzené antibiotikum“
V staroveku prikladali tomuto druhu zeleniny veľký význam. V Ríme bol hlavne u legionárov a zámožných uznávanou potravinou. Podľa Sokratesa zvyšovala odvahu bojovníkov. V Egypte by bez nej pravdepodobne nepostavili Cheopsovu pyramídu, pretože v tých časoch bola cibuľa dôležitým platidlom a zároveň potravinou pre robotníkov.
V stredoveku sa jej dokonca pripisovala sila, že ako amulet pomáha proti zákernej chorobe - moru. V súčasnosti je rozšírená po celom svete. Najbežnejšie druhy sú: veľká a veľmi jemná španielska, hnedá kuchynská (konzumná), biela alebo červená cibuľa, lahodná šalotka alebo najmenšia - perlovka.
So zelenou vňaťou môžeme kúpiť i jarnú, zväzkovú či pórovú cibuľku. Prečo má však cibuľa ostrú chuť a pri jej krájaní nám tečú slzy prúdom?
Účinné látky cibule a ich význam pre naše zdravie
Pri cibuli nie sú na prvom mieste vitamíny a minerálne látky (ako pri iných druhoch zeleniny), ale sekundárne rastlinné látky, ktoré sú typické aj pre iné cibuľoviny, napr. pór či cesnak.
Hovoríme o sulfitoch (prchavé zlúčeniny síry), ktoré sú zodpovedné za jej ostrú, štipľavú chuť. Éterické oleje, ktoré spôsobujú slzenie, zároveň prečisťujú dýchacie cesty. Ich sliznica sa stáva odolnejšou voči baktériám a vírusom.
Okrem toho, sírnaté látky udržiavajú krv v tekutom stave, zamedzujú zhlukovaniu krvných doštičiek, a tým pomáhajú predchádzať trombóze a kôrnateniu tepien. Je však potrebné konzumovať ju pravidelne, pričom odporúčaná denná dávka je maximálne 60 g čerstvej cibule. V opačnom prípade by mohla spôsobiť podráždenie žalúdočnej sliznice.
Cibuľa (najmä žltá a červená) obsahuje aj vysoký podiel kvercetínu. Je to žlté prírodné farbivo, pričom kvercetín je najúčinnejší zo skupiny flavonoidov. Známe sú predovšetkým svojimi antioxidačnými vlastnosťami, majú antibakteriálne, protizápalové a protirakovinové účinky.
Vo všeobecnosti cibuľa tlmí zápalové procesy a aktivizuje sliznice k produkcii väčšieho množstva hlienu, čo spôsobuje vyplavovanie baktérií. Tieto účinky využívajú najmä astmatici pri vykašliavaní nahromadeného hlienu, alebo ľudia pri nachladnutí, keď majú bolesti hrdla a silný kašeľ.
Domácim prostriedkom je často cibuľovo-medová šťava alebo cibuľový cukor, ktoré uvoľňujú sťažené dýchanie. Prirodzene, v cibuli nájdeme i sacharidy, bielkoviny a nízky podiel tukov.
Ďalej obsahuje vlákninu, ktorá bráni vstrebávaniu cholesterolu do krvi, nemenej dôležitý je i obsah draslíka, fosforu, železa, fluóru, vápnika, jódu a selénu. Cibuľa je však skutočne bohatá na zinok.
Okrem iného, nachádzajú sa v nej rôzne vitamíny ako C, E, betakarotén a vitamíny B skupiny. Zvlášť významný je obsah kyseliny listovej, ktorá ovplyvňuje dobrú náladu a má omladzujúci účinok.
Súčinnosťou všetkých týchto významných látok, ktoré sa v cibuli nachádzajú, sa z nej stáva prirodzený ochranný štít proti infekciám akéhokoľvek druhu.
Mohlo by vás zaujímať: Zdraví s CESNAKOM. 3 tipy na domáci cesnakový liek.
Ďalšie účinky, ktoré prináša konzumácia cibule:
- pôsobí nielen pri liečbe infekčných a zápalových ochorení, ale i preventívne pri nachladnutí a chrípke
- zmierňuje zápalové procesy aj pri vonkajšom použití - napr. použitím cibuľových plátkov na opuch pri bodnutí hmyzom
- zlepšuje cirkuláciu krvi (prevencia artériosklerózy)
- znižuje krvný tlak, riziko srdcového infarktu a mŕtvice
- znižuje hladinu glukózy v krvi
- podporuje činnosť tráviaceho ústrojenstva (vrátane zmierňovania porúch trávenia – napr. žalúdočné kŕče)
- pomáha udržiavať zdravú mikroflóru, pôsobí proti zápche a zároveň chráni pred rakovinou hrubého čreva
- má močopudný účinok, a tým podporuje čistenie obličiek
- napomáha regenerácii pečene
- pomáha udržiavať zdravé kosti, chráni pred osteoporózou
- má upokojujúce účinky pri nervovom vypätí, pomáha pri poruchách spánku.
Ako ju správne uskladňovať?
Cibuľu by ste mali skladovať na tmavom a chladnom mieste (nie v chladničke), aby nezačala hniť či vyháňať. Po prekrojení ju treba spotrebovať čo najskôr, najlepšie v priebehu jedného dňa. Odborníci tvrdia, že asi po 24 hodinách sa stáva pre nás toxickou.
Ak sa vám však z času na čas stane, že ju skôr neminiete, skúste toto: rozkrojenú cibuľu posypte soľou alebo potrite masťou, a tak vydrží dlhšie čerstvá.
Pre zdravie by ste ju zjedli aj surovú, no obávate sa nepríjemného dychu?
Vedci prišli na to, že na zmiernenie cibuľového (cesnakového) dychu, treba požuť niekoľko lístkov čerstvej mäty. Ak nemáte po ruke mätu, účinne pomôže aj petržlenová vňať či jablko. Výsledný efekt na redukciu „cibuľového dychu“ je ale potom o niečo slabší.