Pásový opar: Bolestivé pľuzgiere

Herpes zoster je latinské označenie pre pásový opar. Ide o veľmi nákazlivé a bolestivé ochorenie, ktoré človeka po infikovaní doslova vyradí z bežného života a často je nutná aj hospitalizácia. Bolestivosť môže pretrvávať ešte týždne a mesiace po odznení ochorenia.
Prekonali ste v detstve ovčie kiahne? Ak áno, je to dobré i zlé. Dobré kvôli tomu, že by ste ich už nemali dostať (ak ste ich však mali iba vo veľmi miernej forme, je možné ochorieť na ne aj po druhýkrát). Zlé preto, že môžete ochorieť na pásový opar. Čo majú tieto diagnózy spoločné?
Herpes zoster v tehotenstve
Ich pôvodcom je herpetický vírus varicella zoster, ktorý v detstve získame v podobe ovčích kiahní. Po ich prekonaní sa vírus presúva do nervových buniek, najmä pozdĺž chrbtice, kde dlhodobo prežíva. Neskôr, v dospelosti, napríklad pri dlhodobom strese (ktorý tak často podceňujeme), zníženej obranyschopnosti organizmu, po prekonaní nejakého ochorenia (aj banálnej chrípky), sa vírus môže reaktivovať a prejaviť sa v podobe drobných pľuzgierikov, najmä v oblastiach, kadiaľ nerv pod kožou prechádza. A pásový opar je na svete...
Pásový opar je "úder pod pás"
To táto choroba doslova je. Ochorenie sa totiž vyskytuje v oblasti drieku, pása, chrbta, výnimočne aj inde, a navyše sa výsev tiahne po hrudníku v podobe pásu (akoby taká veľká šmuha na tele). Medzi typické symptómy možno zaradiť:
Pásový opar sa prejavuje:
- malé pľuzgiere, ktoré sa začnú objavovať postupne a zväčša sú vodnaté, prípadne obsahujú aj krv
- pokožka je sčervenaná a môže v oblasti pása, hrudníka, ale i krku či tváre páliť a svrbieť
- zvýšená citlivosť
- horúčka
- zimnica
- bolestivosť, ktorá môže pretrvávať až 4 – 5 týždňov po ochorení, výnimočne aj dlhšie
- únava
- nechutenstvo alebo tráviace ťažkosti
- vážnymi, avšak pomerne ojedinelými príznakmi pásového oparu sú ochrnutie lícneho (tvárového) nervu alebo napadnutie mozgu či miechy týmto vírusom
Infekčnosť pásového oparu
Osoby postihnuté pásovým oparom sú pre svoje okolie infekčné v čase výsevu pľuzgierov. To môže trvať 1 až 4 týždne, následne pľuzgieriky zasychajú a na ich povrchu sa vytvárajú chrasty (podobne ako pri kiahňach), ktoré po sebe často zanechávajú drobné jazvy. Pľuzgieriky vo fáze chrást už nie sú infekčné.
Ak ochorenie postihne nejakého člena rodiny, je dôležité, aby bol separovaný, často si umýval ruky, postihnuté miesta si neškrabal a vyhýbal sa kontaktu s tehotnými ženami, malými deťmi, osobami so závažnými ochoreniami.
Už mám herpes, čo teraz? Dôležité, hlavné zásady jeho ošetrenia
Výskyt pásového oparu má stúpajúci trend
Hoci sa pásový opar objavuje najmä u starších ľudí produktívneho veku, nevyhýba sa ani mladým a má stúpajúci trend. Platí však, že touto diagnózou môže ochorieť iba človek, ktorý prekonal ovčie kiahne (teda prišiel do kontaktu s vírusom varicella zoster).
V praxi sa často stáva, že sa pásový opar objaví u dospelých, ktorí sú v kontakte s deťmi, ktoré prekonávajú ovčie kiahne. Niekedy však vôbec nemusí byť zrejmé, čo ochorenie spustilo... Na rozdiel od kiahní sa však pásový opar môže zopakovať.
K prenosu dochádza priamym kontaktom s infikovaným ložiskom alebo telesnými tekutinami, ako sú sliny, ejakulát či pohlavný sekrét. Vznik choroby môže ovplyvniť tiež prekonané ochorenie imunitného systému, alebo užívanie imunosupresív (napr. pri autoimunitných ochoreniach, po transplantácii ap.).
Diagnóza vs. liečba pásového oparu
Pri podozrení na pásový opar je nutné urýchlene navštíviť lekára a začať s liečebným režimom. Lekára bude určite zaujímať, či boli prekonané ovčie kiahne, aká je životospráva pacienta, či bol v kontakte s osobami majúcimi ovčie kiahne alebo pásový opar. Okrem bežného vyšetrenia je nutný aj odber krvi na sérologické vyšetrenie a preukázanie prítomnosti vírusu.
Liečba spočíva v podávaní protivírusových liekov, tzv. antivirotík, ktoré napomáhajú hojeniu vriedkov, zmierňujú bolesti a tlmia aj ďalšie nepríjemné komplikácie. Ďalej si pacient aplikuje na pokožku protizápalové masti a užíva lieky proti bolesti.
Pokoj na lôžku, vyhýbanie sa stresu a ťažkej fyzickej námahe je nutné až niekoľko týždňov po odznení ochorenia. Dôležitý je aj pravidelný pitný režim a plnohodnotná, spočiatku diétnejšia strava, ktorá príliš nezaťažuje organizmus. Podporiť obranyschopnosť organizmu možno aj pomocou smoothies, či voľnopredajnými vitamínmi a enzýmami.