Tejping nie je módny trend, ale liečebná metóda
Tiež ste si všimli, že čoraz viac ľudí, ktorých stretnete, chodí „oblepených“ farebnými páskami na najrozličnejších miestach tela? Na rozdiel od tetovania, nenosia ich na ozdobu. Farebná páska, čiže tejp sa nosí preto, aby uľavila od bolesti a zbavila zlých pohybových stereotypov.
O čo vlastne ide?
Elastická páska, ktorá vyzerá ako niečo medzi farebným pružným obväzom a náplasťou, v sebe nesie vlastnosti oboch: je pružná a lepí sa na kožu. A ako nám vlastne môže pomôcť? Elasticitu pásky využívajú odborníci na to, aby sa natiahla. Tým to však nekončí – v okamihu, keď ju uvoľníme, sa zmrští a zvrásni pokožku na našom tele.
Princíp toho všetkého je nasledujúci: tejp sa lepí u väčšiny techník na natiahnutie pohybového segmentu. Tým dôjde k následnému natiahnutiu kože, ale nielen jej, aj ostatných mäkkých tkanív. Po návrate segmentu (čiže kúsku polepenej pokožky) do neutrálnej pozície sa potom tejp vďaka svojej elasticite opäť zmrští, čím dôjde k jeho zvrásneniu.
A práve toto zvrásnenie tvorí podstatnú, ba najpodstatnejšia časť terapeutického účinku. Vďaka nemu totiž dochádza k elevácii, čiže vytiahnutiu z kože, podkožia a povrchových častí. Tým je dosiahnutý zásadný a najpotrebnejší efekt – zväčšenie priestoru medzi uvedenými vrstvami a svalom. Optimálny výsledok sa dosiahne väčšinou po piatich, maximálne siedmich dňoch nosenia pásky.
„Podľa neurológa má podstata tejpingu dve roviny: ovplyvnenie mechanických vlastností a ovplyvnenie metabolizmu poraneného, teda aj zápalovo zmeneného tkaniva – či už ide o sval, úpon alebo kĺbové puzdro.“
V medzipriestore
Medzi vrstvami pokožky a svalom vzniká vďaka pôsobeniu tejpu určitý priestor. A práve v tejto časti sa nachádzajú lymfatické cievy, krvné cievy, a predovšetkým veľké množstvo receptorov, ktoré snímajú tlak, ťah, vibrácie...
Práve uvoľnenie, akúsi dekompresiu tohto medzipriestoru chce terapeut dosiahnuť. Cieľom požadovanej dekompresie je uvoľnenie lymfatickej a krvnej cirkulácie, zníženie tlaku na receptory, a tiež celý rad elektrochemických zmien.
„Cieľom je, aby pacient pocítil výrazné zníženie, až vymiznutie bolesti," hovorí lekár Neurologickej kliniky 2. LF UK a FN Motol a súkromnej ordinácie v Prahe-Řepích, MUDr. Tomáš Nedělka. „Lepená oblasť sa, navyše, vďaka zlepšenému prekrveniu prehreje," dodáva lekár.
Metabolizmus nie je len trávenie
Podľa neurológa má podstata tejpingu dve roviny: ovplyvnenie mechanických vlastností a ovplyvnenie metabolizmu poraneného, teda aj zápalovo zmeneného tkaniva – či už ide o sval, úpon alebo kĺbové puzdro.
„Tejping sa najčastejšie využíva u športovcov, či už vrcholových alebo rekreačných, ktorí majú sklony k preťažovaniu jednotlivých svalových partií a ktorým je často cudzí dôsledný strečing a uvoľňovanie svalov. Početnosť športových úrazov je u nich preto vyššia," dodáva lekár. Vďaka svojim účinkom si tejpovacia páska našla cestu k mnohým ďalším pacientom.
V poslednej dobe, bohužiaľ, stále pribúda vyskočenie platničiek, u mladých, pätnásťročných pacientov," konštatuje Nedělka. Podľa jeho slov sa, bohužiaľ, štatisticky zvyšuje aj počet stále mladších detí s chybným držaním tela, ktoré sa vyvinie z nedostatku pohybu a dlhého sedenia.
K pacientom, ktorým tejpovanie pomáha, patria tiež ľudia, ktorí majú problémy s chybnými pohybovými stereotypmi v dôsledku plochých nôh alebo artritických zmien v kĺboch. Pásku môže terapeut nalepiť prakticky kamkoľvek: v prípade plochých nôh treba na ich plôšky. Tejp môže pomôcť navodiť správny pohyb po zlomeninách alebo aktivovať potrebné svaly po cievnej mozgovej príhode, či opäť nastoliť inerváciu pri poruchách periférnych nervov.
Celkové odľahčenie
Pásky, ktoré sa používajú na kineziologické tejpovanie, sú pružné preto, aby nijako výrazne neobmedzovali rozsah pohybu v kĺbe. Nemení sa teda pohybový stereotyp pacienta a neznižuje sa efektívne zapojenie svalstva.
„Páska zároveň mechanicky odľahčuje postihnutú oblasť svalu tým, že kinetickú energiu pri pohybe prenesie na ostatné svalové vlákna aj na kožu. Zároveň sa podieľa na znížení opuchu tým, že pri správnej aplikácii zlepšuje lymfatickú drenáž postihnutej oblasti," vysvetľuje Tomáš Nedělka. Podľa jeho názoru pracuje kineziotejping na základe poučky „mysli globálne, konaj lokálne".
To je veľmi podstatné, máme s tým dobré skúsenosti, napríklad pri chybnom držaní tela u detí, pri nevhodných stereotypoch dýchania alebo u športovcov s výrazne asymetrickou záťažou – u hráčov tzv. raketových športov, golfu a iných," dodáva.
Ktoré časti tela sa tejpujú najčastejšie?
Z kĺbových štruktúr na dolných končatinách sa jedná najmä o kolenný kĺb, okolie päty, na horných končatinách rameno, lakeť a zápästie. Často sa fixuje svalstvo chrbtice, lopatiek, veľmi časté je použitie kineziotejpingu rebier. Väčšinou sa terapeut neobmedzí len na podporu kĺbu samotného, ale aj na podporu svalových skupín, ktoré sú pri poranení preťažované.
U poranenia svalov a ich úponov sa kineziotejping aplikuje vždy s rešpektovaním anatómie svalu, jeho funkcie, a tiež s podporou ostatných svalov, ktoré sa na danom pohybe podieľajú.
Športovci a kineziotejping
U hokejistov typicky dominujú ťažkosti so slabinami, bolesti chrbta, pomliaždeniny hrudníka, ramien. U futbalistov a bežeckých atletických disciplín sú to úponové bolesti v oblasti kolena, jabĺčka a achilloviek, plantárna fascitída (zápal šľachy, ktorá spája pätu a prsty). Najväčšie percento ťažších športových úrazov je asi u hráčov ragby, počnúc zlomeninami prstov po vykĺbené rameno, čeľustné kĺby a zlomeniny stavcov.
Rigidita kontra elastickosť
História kineziologického tejpovania siaha do 70. rokov dvadsiateho storočia. Do tej doby používané pevné tejpovanie, ktoré sa používalo u športovcov, nerešpektovalo anatomické zákonitosti a značne obmedzovalo pohyb kĺbu aj lymfatickú drenáž poraneného tkaniva. Často tiež znemožňovalo optimálne zapojenie svalstva.
Čítajte tiež: Nepodceňujte strečing! Znížite riziko úrazu a stuhnutia svalov.
Pevné obmedzenie pohybu môže byť podľa slov lekára v niektorých prípadoch žiaduce, rovnako však bolo potrebné vyvinúť alternatívu, ktorá fyziologické pomery ľudského tela lepšie rešpektuje. Prvého použitia sa kineziologický tejping dočkal už pri olympijských hrách v Soule v roku 1988. V SR došlo k väčšiemu rozšíreniu tejto metódy až zhruba v posledných desiatich rokoch.
Pomáha a chráni
Tejping síce nie je všeliek, ale pomáha veľa. Okrem toho, že je vhodným doplnkom komplexnej rehabilitačnej starostlivosti, kde sa ako základ používa klasická manuálna medicína, špecifické cvičebné techniky i relaxačné teploty. S veľkým efektom je podľa neurológa možné tejping kombinovať s fyzikálnou terapiou – napríklad s obľúbenou rázovou vlnou, laserovou terapiou alebo liečebným ultrazvukom.
Efekt jednotlivých metód sa tak vzájomne značne potencuje. Napríklad bolestivosť pri pohybe môže byť správnym tejpovaním po dôkladnom manuálnom ošetrení v oblasti výrazne znížená. A pretože pásky nijako človeka neobmedzujú, je možné s nimi normálne pracovať aj venovať sa športu.
Jednou z mála kontraindikácií, pre ktoré pacient nemôže kineziotejping podstúpiť, môže byť snáď len alergia na akrylát, ktorý vo väčšine prípadov tvorí priľnavú časť pásky. „Napríklad u kineziotejpov 3NS Tex, s ktorými máme najlepšie skúsenosti a ktoré priamo dovážame z Južnej Kórey, je výskyt alergických prejavov ojedinelý, ale je nutné s ním vždy počítať a pacienta upozorniť," uzatvára lekár.
Mohlo by vás zaujímať: Vyrysovaná postava a pevné svalstvo vďaka Pilatesu