Muzikoterapia alebo Keď hudba lieči
Nie, nie je to žiaden výmysel. Hudba sa naozaj využíva ako liek. Muzikoterapia je liečebná metóda, ktorá pomocou hudby ovplyvňuje psychický i fyzický stav jednotlivca.
Ako je možné, že jedna pieseň nás rozveselí a iná v nás podporí pocit smútku? A prečo človek nevydrží sedieť v tichu a po príchode domov ihneď zapína nejaký zvuk? Vydrží človek sám so sebou?
Ako hudba lieči?
Na otázku „Prečo vznikla hudba?“ by sme zaručene nedostali jednotnú odpoveď. Niekto sa ňou baví, iný ju vníma ako sprievodný prostriedok pri relaxácii, kresťania dokonca veria, že vznikla preto, aby chválili Boha. Súlad rytmu a melódie. To je hudba, predstavujúca v 21. storočí nespočítateľné množstvo interpretov a hudobných žánrov.
Čítajte tiež: Motivačná hudba pri cvičení. Naozaj motivuje?
No HUDBA má omnoho väčšiu moc. Efektov hudby môžeme vymenovať hneď niekoľko. Vplyv na pamäť, na verbálne schopnosti jednotlivca či priestorovú predstavivosť, teda výrazne ovplyvňuje kognitívne schopnosti človeka (vnímanie, pamäť, koncentráciu, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám, ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok.)
Podľa Russellovho emočného modelu sa emócie pohybujú v dvojrozmernom priestore. Jeden rozmer predstavuje vzrušenie a druhý rozmer zase náladu. Vzrušenie zodpovedá fyzickej a psychickej aktivácii alebo intenzite prežívanej emócie.
Zaujme vás: Staňte sa psychicky odolnejšími!
Nálada nám určuje, či je prežívaná emócia pozitívna alebo negatívna. Počúvanie hudby ovplyvňuje teda naše kognitívne schopnosti, a to vysvetľuje zmeny nálad a vzrušenie poslucháča. Pre západnú hudbu je typické rozlišovanie medzi durovou a molovou stupnicou, pričom ak sú hrané po sebe, durová evokuje radosť a molová stupnica smútok.
Muzikoterapia ako liek
Pokiaľ počúvate príjemnú hudbu, ľudský organizmus sa cíti, akoby ste sa smiali.
Nie, nie je to žiaden výmysel. Hudba sa naozaj využíva ako liek. Muzikoterapia je liečebná metóda, ktorá pomocou hudby ovplyvňuje psychický i fyzický stav jednotlivca.
Využíva sa na zmiernenie bolestí, strachu, úzkosti, pri poinfarktových stavoch, pretože muzikálne podnety urýchľujú látkovú výmenu a vplyvom hudby sa lepšie aktivuje svalstvo.
Depresia, nespavosť, hrozné zážitky – to všetko sú problémy, ktoré muzikoterapia môže zmierniť. Táto terapia okrem iného zlepšuje aj sústredenosť, harmonizuje hemisféry a zlepšuje pamäť. Stále sa vám to nezdá? Tak uverte, pretože terapia hudbou je z rovnakého smeru, ako sila pozitívnych myšlienok.
Pokiaľ počúvate príjemnú hudbu, ľudský organizmus sa cíti, akoby ste sa smiali. Muzikoterapeut však nie je žiaden šarlatán. Európska muzikoterapeutická konfederácia stanovuje kvalifikačné požiadavky muzikoterapeuta 1. alebo 2. stupňa vysokoškolského vzdelania a muzikoterapeuta supervízora. Slovenská asociácia muzikoterapie má sídlo v Trenčíne.
Muzikopatogénnosť
Každá minca má dve strany. Okrem toho, že hudba plní funkciu zvukovej kulisy, s rozvojom hudobného priemyslu sa okolie začalo vyplňovať nepretržite znejúcou hudbou, ktorú často už ani nepočúvame, iba púšťame. Ivan Poledňák zaviedol termín „akustický smog“ a dá sa použiť všade tam, kde sa hudba stala odpadom a rušiteľom pokoja.
Hudba sa nepodieľa len na tvorbe, ale aj na znečisťovaní životného prostredia. V mnohých prípadoch namiesto toho, aby sa podieľala na kultivácii sluchového zmyslu človeka, podieľa sa na jeho otupovaní.
Pod muzikopatogénnosť môžeme zahrnúť „trvalejšie, častejšie, intenzívnejšie a subjektívne preciťované také hudobné pôsobenie, keď recipovaná hudba neúnosne ruší, nepríjemne dráždi a obťažuje.“ (Arne Linka, Kapitoly z muzikoterapie) Ak na počúvanie nie je človek naladený, hudba je mu vnucovaná a obťažuje, má to za následok neurotický účinok. V tom prípade sa stáva z hudby-lieku hudba-rušiteľ pokoja, útočí na našu sústredenosť a vyrovnanosť a začína pôsobiť ako stresový faktor.
Dajte si príjemnú muzičku a šup BEHOM k schudnutiu!