Cholesterol: je naozaj strašiak? Neverte všetkému. Aký má význam pre organizmus?
Keď ide o riziká spojené s nesprávnym stravovaním, cholesterol je pre nás ešte stále veľkým strašidlom. Mali by sme vedieť, že nebezpečný sa stáva až po usadení v srdci alebo v cievach. Máme vôbec dostatok informácií o jeho význame pre náš organizmus?
Okolo cholesterolu vypukla „hystéria“ roznecovaná farmaceutickým priemyslom, ktorého záujmom je predať svoje drahé prípravky (antihyperlipidemiká), často so silnými vedľajšími účinkami. Pritom cholesterol nie je žiadna zabijacká hmota, ale predovšetkým látka nevyhnutná pre život.
Čítajte tiež: Chcete zdravé srdce? Prevencia je namieste už v mladom veku.
Význam cholesterolu pre organizmus
Cholesterol je zložkou väčšiny buniek a tkanív, hlavne v nervoch a mozgu, v pečeni, krvi a pohlavných orgánoch. Možno ho charakterizovať ako molekulu, životne dôležitú pre existenciu buniek a obnovu bunkových štruktúr v celom organizme.
Cholesterol je potrebný aj na tvorbu pohlavných a stresových hormónov. Tvoria sa z neho ďalšie biologicky aktívne látky: vitamín D, žlčové kyseliny, bez neho nedochádza ani k stráveniu tukov. Nebezpečným pre náš organizmus sa stáva až po tom, keď sa usadí v srdci alebo v cievach.
To by ste mali vedieť: 10 potravín pre zdravé srdce
Ako ho do tela prijímame?
O vajíčkach a ich obsahu cholesterolu sa už popísalo všeličo, preto zrejme pre mnohých z nás nie je žiadnou novinkou skutočnosť, že cholesterol je prijímaný z potravy (exogénny príjem). Denne prijímame potravinami približne 450 až 600 miligramov cholesterolu. Avšak cholesterol je tvorený aj vlastným organizmom (endogénna syntéza).
Čítajte tiež: Môže byť dostatok bielkovín, omega 3 a jódu u vegetariánov problém?
Ak to telo potrebuje, dokáže si samo vytvoriť dokonca desaťnásobné množstvo. Zaujímavým faktom je, že náš organizmus si sám syntetizuje 800 až 1200 mg cholesterolu denne. Pritom platí, že čím vyšší je jeho exogénny príjem, tým nižšia je jeho endogénna syntéza, a naopak.
Teda, ak by sme stravou neprijímali takmer žiadny cholesterol, zvýšil by organizmus vlastnú produkciu. Ale ak by sme sa vyhli akejkoľvek strave, ktorá cholesterol obsahuje, pripravili by sme sa tak o mnohé pre telo prospešné živiny.
Preto je veľmi dôležité dodržiavať zdravú životosprávu a potraviny obsahujúce cholesterol konzumovať v rozumnej miere. Odporúčaný denný príjem je asi 300 mg. V strave sa cholesterol nachádza vo väčšom množstve iba v potravinách živočíšneho pôvodu: (vajcia), živočíšne tuky (maslo, sadlo), mäso, mlieko a výrobky z nich (údeniny, syry) atď.
Ktoré uprednostníte? Morské verzus sladkovodné ryby.
„Dobrý“ a „zlý“ cholesterol
Napriek tomu, že sa môžete cítiť zdravo, nepodceňujte význam lekárskych preventívnych prehliadok! Pomôžu vám zistiť hladinu cholesterolu v krvi. Predovšetkým medzi 35. a 40. rokom života sa ich neoplatí zanedbať.
Niektorí ľudia majú sklon k vysokej hladine cholesterolu bez toho, aby o tom vôbec tušili. V krvnom sére sú nositeľom cholesterolu lipoproteíny. Možno ich rozdeliť na chylomikróny, lipoproteíny veľmi nízkej hustoty (VLDL), strednej hustoty (IDL), nízkej hustoty (LDL) a vysokej hustoty (HDL).
LDL pokladáme za „zlý“ cholesterol, lebo sa najviac podieľa na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako je infarkt myokardu či mozgová príhoda.
Naopak, HDL považujeme za „dobrý“ cholesterol. Odnáša cholesterol a tuky zo stien ciev do pečene. Čím je ho v krvi viac, tým lepšie, pretože sa znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb.
Mohlo by vás zaujímať: Vhodné potraviny pri nízkohistamínovej diéte