Čo je dobré vedieť o mede?

Čo je dobré vedieť o mede?

7.10.2016 v kategórii Zdravie, autor Miroslava Miková foto: iStock.com

Čo medu a ďalším výrobkom včiel nemožno uprieť, je skutočnosť, že nám ich venovala sama príroda. Faktom však je aj to, že niektoré ich pozitívne účinky boli overené vedeckými štúdiami, iné iba používaním.

Odhliadnuc od týchto skutočností, pokiaľ budeme med, či iné včelie produkty používať v rozumnej miere (samozrejme, neplatí to pre ľudí s alergiou alebo neznášanlivosťou zložiek včelích produktov), budú nám skôr na úžitok ako na škodu. 

O mede je dobré vedieť, že:

  • kryštalizácia je prirodzený proces a známka kvality,
  • skryštalizovaný med možno do tekutého stavu priviesť zahriatím pri teplote nie viac ako 45 stupňov Celzia, aby sa v ňom zachovalo čo najviac prospešných látok,
  • pravý med vo vode klesá ku dnu pomaličky a platí to aj pre jeho rozpúšťanie,
  • poctivý med má vyššiu cenu, pretože za kvalitu sa platí,
  • nepoctiví včelári med prifarbujú karamelom, kávou a pridávajú do neho cukor,
  • najlepšie je kupovať med zo Slovenska, prípadne Českej republiky, teda vyhnúť sa rôznym zmesiam medov z krajín Európskej únie a mimo Európskej únie.

4 otázky pre odborníčku. Odpovedá RNDr. Barbara Sviežená, PhD. z Welko – Inštitút zdravého života

1. Patrí med do zdravého jedálnička bežného človeka?

Med je prirodzenou a prírodnou potravinou a ako taký do nášho jedálneho lístka patrí. Je vhodným sladidlom, ktoré by sme mali uprednostniť pred inými druhmi sladidiel, najmä syntetickými. Skladá sa hlavne z glukózy a fruktózy, ale obsahuje aj malé množstvo minerálnych látok, ako je vápnik, železo, horčík, zinok a selén.

Klasický rafinovaný cukor je popri mede len dodávateľom prázdnych kalórií. Pasterizáciou medu sa však môžu mnohé cenné živiny medu zničiť. Preto by sme pri jeho výbere mali dávať pozor na pôvod.

2. Koľko medu si môže človek dopriať denne?

Nadbytok akejkoľvek formy cukru z dlhodobého hľadiska organizmus poškodzuje. Preto je vhodné aj med obmedzovať, jesť komplexne a zdravo, aj prírodný cukor nahradiť občas napríklad stéviou. Jedna lyžička medu (7 g) obsahuje cca 6 g sacharidov (glukózy, fruktózy a sacharózy).

Množstvo prijatého medu denne by sa malo teda odvíjať od celkového množstva sacharidov, ktoré denne konzumujeme, aby zapadlo do vyváženého nutričného statusu podľa nášho preferovaného výživového smeru. 

3. Ako je to s medom pri diéte?

Pri diétach, ktorých primárnym nástrojom je kalorická redukcia, zohľadňujeme fakt, že lyžička medu má cca 100 kJ. Na druhej strane, pri diéte sledujeme zvyčajne aj glykemický index.

Nepasterizovaný med má GI okolo 30, pasterizovaný okolo 75, čo je už vysoká hodnota.Preto je vo všeobecnosti vhodné preferovať komplexné potraviny, teda ovocie, zeleninu, orechy a celé zrná, ktorých chuť je prirodzene sladká.

4. Aký je váš názor na ďalšie včelie produkty (včelí propolis, peľ), resp. odporúčate ich svojim poslucháčom a budúcim výživovým poradcom?

S medom a jeho produktmi je potrebné zaobchádzať opatrne, vzhľadom k rastúcemu počtu ľudí, ktorí sú alergickí na peľ, med a iné včelie produkty. So včelími produktmi, ako je napríklad materská kašička, by nemali prísť do styku ani ľudia s astmou alebo atopickým ekzémom, pripadne užívajúci niektoré lieky.

Taktiež v tehotenstve je vhodné vyhýbať sa včelím produktom a deťom sa neodporúča dlhodobé užívanie napr. materskej kašičky. Otázka je, nakoľko sú mnohé deklarované účinky včelích produktov aj vedecky overené či dokázané. Napríklad pri materskej kašičke boli potvrdené len antibakteriálne účinky a vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi.

Propolis sa využíva napríklad vo farmaceutickej oblasti a mnohé jeho účinky nie sú klinicky overené. Jeho použitie je veľmi široké aj v humánnej a veterinárnej medicíne, dermatológii, zubnom lekárstve a pod.

Bude vás zaujímať: Tajomstvá včelích produktov

Komentáre