5 najväčších mýtov v stravovaní (časť. 1)

Angelika Kutišová | 5. máj 2021
5 najväčších mýtov v stravovaní (časť. 1)

Napriek tomu, že sa stále viac webov, portálov či profilov snaží robiť osvetu o zdravom a vyváženom stravovaní, niektoré z mýtov naďalej prežívajú a kolujú medzi širokou verejnosťou. Dnes si posvietime na prvých 5 najčastejších mýtov, s ktorými sme sa stretli.

1.    Soľ je zlá

2.    Chlieb je zlý

3.    HCFS je horší ako cukor

4.    Výživové doplnky sú nevyhnutné

5.    Potraviny označené ako „prírodné“ sú zdravé

Mýtus č. 1: Soľ je zlá

...alebo soľ nad zlato?

Správne je B. Niektoré mýty obsahujú zrnko pravdy, ale tie sú väčšinou spojené s nadmerným požívaním danej potraviny. To je aj prípad soli. Nadmerné požívanie soli je spojené hlavne s hypertenziou (s vysokým krvným tlakom) a s poškodzovaním obličiek. Avšak soľ je pre fungovanie ľudského organizmu esenciálna. Problém vzniká pri jeho pravidelnom nadmernom používaní resp. pri používaní soli, ktorá nemá správny pomer sodíka a draslíka. Veľa sodíka a málo draslíka je to, čo nechceme. Kardiovaskulárne ochorenia sú rovnako spájané aj s vysokou, aj s príliš nízkou spotrebou soli.


Čo je potrebné si uvedomiť, že „skrytý obsah soli“ je ten, čo vám najviac škodí. A skrytá soľ je obsiahnutá v priemyselne spracovaných výrobkoch a polotovaroch. Tieto spôsobujú, že ich prijímaním, aj keď nič nedosoľujete, prijmete príliš veľa soli, navyše v inak nutrične biednom a kaloricky bohatom jedle. Mám ale dobrú správu. Netreba si kontrolovať príjem soli, pokiaľ nemáte hypertenziu citlivú na soľ. Omnoho viac urobíte pre svoje zdravie, ak jednoducho prestanete jesť akékoľvek priemyselne vyrábané produkty. Tým obmedzíte nielen nadmerný príjem soli, ale aj nadbytočný príjem cukrov, nevhodných tukov a prázdnych kalórií. Mikromanažovanie príjmu soli tak môžete s kľudným svedomím vypustiť zo zoznamu tohtoročných predsavzatí.

Mýtus č. 2: Chlieb je zlý

Chlieb? Chlieb náš každodenný?

No áno. Časy, keď sa chlieb pravdepodobne dostal do modlitby boli na pomyselnej časovej osi ďaleko za sfinalizovaním evolučného vývoja homo sapiens sapiens, ktorý sa prvotne živil lovom a rovnako ďaleko od používania priemyselného droždia 20. storočia.


V zásade existujú dva mýty, ktoré si razia cestu – celkom úspešne.
1.    Z chleba priberiete.
2.    Chlieb obsahuje lepok a lepok je zlý.

Zo samotného chleba v rozumnom množstve by ste nepribrali. Problémom je zvyčajne to, že nedokážete ustrážiť množstvo chleba, pretože jeho chuť, vôňa a hustota je naozaj vábivá. A nedokážete ustrážiť to, čo s chlebom jete. Tradičná slovenská kuchyňa používa chlieb aj pri jedlách, ktoré sú už inak bohaté na sacharidy, lebo obsahujú napríklad zemiaky alebo sú bohaté na tuky, ako napríklad guláš a kapustnica. Nehovoriac o rôznych pomazánkach a nátierkach, hlavne ak si ich nevyrobíte sami.

No a lepok? Pokiaľ nemáte gastrofibroskopiou potvrdenú celiakiu, skúste sa pozrieť vo svojom dennom jedálničku na všetky potraviny a nielen lepok, čo vám môže spôsobovať nafukovanie alebo iné prejavy. Problém možno spočíva v tom, že vaše jedlo pochádza viac z tovární ako z polí. Stojí to za zváženie.
Každopádne, chlieb nespôsobuje priberanie na váhe, pokiaľ sa z prijatého jedla v týždennom priemere nedostávate neustále do kalorického prebytku. No a dbajte na kvalitu.

Mýtus č. 3: HCFS je horší ako cukor

HCFS – High Corn Fructose Sirup alebo kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy je naozaj zlý. No či je horší ako cukor?

No vyberte si medzi zlým a horším. To je aj tento prípad. Obe tieto sladidlá prechádzajú komplikovanou výrobou, a už to napovedá, že ich príjem a kúpu treba čo najviac obmedziť. Cukor dostal v posledných desaťročiach veľmi veľa rôznych pomenovaní, aby sa čo najviac mohol ukryť vo všetkých vyrábaných produktoch, a aby si ho človek čo najmenej všimol. Stolový cukor alebo sacharóza sa skladá z 50% fruktózy a 50% glukózy, znova opakujem, ktorá prechádza rôznymi priemyselnými spracovaniami. HCFS je sirup, ktorý obsahuje viac alebo menej priemyselnej fruktózy, pričom takýto typ fruktózy je to, čo môžeme bez výčitiek nazvať zlom. V žiadnom kontexte nemôže byť priemyselne vyrábaná fruktóza dobrá. Hoci názov napovedá, že HCFS je fruktózový sirup, obsah fruktózy v ňom začína na úrovni 42% a končí v závislosti od produktu až na 99%.

Zo zdravotného hľadiska je cukor a HCFS rovnako zlé, aj keď rozdiel medzi nimi je niekedy zanedbateľný. Pravidelná konzumácia takýchto výrobkov, hlavne sladených nápojov, je spojená so zvýšený rizikom kardiovaskulárnych ochorení, s diabetom 2. typu a s metabolickým syndrómom.
Nezabúdajte, že mozog nepotrebuje cukor!

Mýtus č. 4: Výživové doplnky sú nevyhnutné

Používanie výživových doplnkov má svoj význam v určitých situáciách. Doplňovanie niektorých vitamínov alebo minerálov môže byť prospešné pre niektorých ľudí podľa individuálnych potrieb. Výživové doplnky by však mali dopĺňať pestrú stravu a nie nahrádzať ju.

Najobľúbenejším argumentom spoločností, ktoré vyrábajú komerčné výživové doplnky je, že potraviny neobsahujú dostatočné množstvo živín v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva a vysokého obsahu CO2 v atmosfére. Extrémnym argumentom býva aj to, že potraviny sú „neporiadkom“ rôznych zlúčenín „jedov“ ako lepok, nasýtený tuk, cukor, cholesterol atď. Preto veľká časť civilizovanej populácie užíva výživové doplnky, väčšinou multivitamíny. Faktom však je, že multivitamíny nebývajú dobre formulované, zostavené. Okrem toho, že väčšinou sú bohaté na živiny, ktoré ani nepotrebujete, chudobné na tie, ktoré potrebujete viac, neberú ohľad na vzájomnú interakciu mikroživín. Veľmi známym príkladom aj u nás je doplnok kalcia (Ca) a horčíka (Mg) v jednom.


Pokúste sa zamerať na to, čo potrebuje vaše telo na základe laboratórnych testov a na kvalitné základné suroviny vo vašej každodennej strave. Mnohé potraviny sú fortifikované, obohatené o vitamíny alebo minerály. Kým nepochopíme dokonale ľudské telo a jeho interakcie, ktoré sú individuálne, bude bezpečnejšie jesť rozmanitú stravu s obmedzeným množstvom spracovaných výrobkov, ako konzumovať výživové doplnky deň čo deň. A bude to aj lepšie chutiť.

Mýtus č. 5: Potraviny označené ako „prírodné“ sú zdravé

Aj vy sa snažíte nakupovať potraviny, ktoré sú označené štítkom „prírodné“, „natural“, „100%“, „ručne vyrobené“ alebo „domáce“?


Je prirodzené myslieť si, že tieto potraviny sú zdravšie, no faktom je, že takýto štítok vo vzťahu ku zdraviu vôbec nezaručuje, že je potravina „zdravá“.

Potraviny sa delia na dve skupiny: na mäso a na ostatné.
V prípade mäsa označenie „prírodné“ väčšinou znamená, že výrobok je minimálne spracovaný a neobsahuje žiadne umelé prísady. To ale neznamená, že napríklad krava nedostávala hormóny alebo antibiotiká predtým, než sa z nej stal mäsový výrobok.

V prípade ostatných potravín sa za prírodné považujú tie, do ktorých sa nepridalo nič umelé a syntetické. Neodráža však absolútne metódy spracovania alebo výroby potraviny ako použitie genetického inžinierstva alebo iné formy genetickej modifikácie, používanie pesticídov alebo používanie osobitných postupov chovu zvierat.

Domáce výrobky, hoci ručne vyrobené, zostávajú väčšinou rovnako nevhodnou kombináciou tukov a sacharidov, len vyrobené v malom a v neposlednom rade, aj krásna muchotrávka je prírodná a predsa nás zabije. Neberte teda štítok „prírodné“ za absolútny ukazovateľ kvality.