Rozhovor: Nikol Putz - NAJPRV SPLNILA OČAKÁVANIA, POTOM svoje sny...
...očakávania ju posúvali smerom ku križovatke života, odkiaľ mala jasný výhľad na svoj sen. Na takýto životný príbeh sa hovorí, že všetko má svoj dôvod, zmysel a čas.
Nikol, ako to bolo?
Odmalička som bola športovo nadaná, mamina ma ale zapísala na spoločenské tance. Večný nedostatok chlapcov na vytvorenie páru a aj spätná väzba od trénerov ju utvrdili v tom, že fyzicky nadaná som, ale nie na tanec. Preto som prešla k hádzanej, to už sa mi páčilo oveľa viac. Na strednej škole sa mi mimoriadne dobre darilo v škole, šport išiel trochu bokom, chodila som párkrát na skupinové cvičenia, ale viac som sa venovala škole.
V našej rodine som prvá, kto išiel na vysokú školu. Vyštudovala som právo, hoci v poslednom ročníku sa vo mne k slovu znova hlásil živel. Zrejme ako sa schyľovalo ku naplneniu vysokoškolského titulu, podvedome som si začala robiť už ďalší plán a neustále som sa vracala k svojmu detskému snu. K športu. Uvedomila som si však, že na vrcholový šport je už neskoro.
Znie to ako slepá ulička... Ako si z toho vykľučkovala?
Moja švagriná mi hovorila o zahraničných prístupoch k výučbe, kde cieľom je posilňovať silné stránky detí. Veľmi ma to zaujalo a keď sa ma spýtala, v čom si myslím, že som dobrá, automaticky som odpovedala že v „telesnej výchove“. Mne to zmysel nedávalo, ale ona mi zaklopala na čelo a povedala, že tak toto je tvoj smer. To bol deň, keď som začala doma cvičiť. Cvičila som 5x týždenne, bol to veľmi intenzívny a dynamický typ tréningu. Zvládla som aj techniku cvičení, cítila som sa v nebi.
Už som pracovala popri právnikovi, keď som insanity začala precvičovať pre svojich známych. Vonku, pod holým nebom, za dobrovoľný príspevok. Pozitívna spätná väzba a narastajúca skupina mi jednoznačne naznačili, že idem správnym smerom. Začala som predcvičovať aj vo fitku v Rovinke a rovno som si spravila kurz trénera fitness. Majiteľka centra mi navrhla, aby som si spravila kurz trénerky jumpingu – stála som na trampolíne prvýkrát v živote. Od toho momentu som mala vypredaný každý tréning.
A keďže som si nerobila žiadnu reklamu, bola som presvedčená, že mi to ide preto, lebo keď človek robí to, čo má rád, tak to proste ide aj bez reklamy.
Dá sa toľko skákať?
Dá sa toľko skákať? No veď to. Mala som už aj dievčatá, ale tých tréningov bolo neskutočne veľa. Dostala som vyslovene ponorku. Odišla som na dovolenku a keď som sa vrátila, bola som rozhodnutá, že idem na súťaž. Idem na pódium. Našla som si trénera a o 3 mesiace som bola pripravená. Boli to veľmi ťažké 3 mesiace.
Nikol so sestrou Valériou
Napriek tomu, že som túžila stáť na pódiu, neverila som si. Vedela som, že za 3 mesiace, aj s takým dobrým základom, aký som mala, sa nedá vybudovať súťažná svalová forma. Bola to malá súťaž v naturálnej kulturistike a ja som vyhrala 3. miesto. To bola pre mňa obrovská motivácia. Bola to možnosť ísť na MSR, kde som bola druhá a o dva týždne na to som išla na majstrovstvá sveta.
Predpokladám, že to bolo obrovské prekvapenie aj pre teba...
Na majstrovstvách sveta v Rimini (2017) som odpadla... Diéta, ktorou prechádzame pred súťažou, je drastická. Je to superkompenzačná diéta a 24 hodín pred súťažou už nesmieme piť. Presnejšie, nepijeme, ale jeme sacharidy. A keď som odpadla, dali mi napiť a mne už aj to málo tekutín stačilo k tomu, aby som sa celá naliala vodou. Toto sa stalo poobede o 1 hodine a na pódium som sa dostala až o 9 hodine večer. Zaliata som bola, ale aj tak som išla, pretože to bolo niečo viac, ako som vôbec snívala.
Súťažila som v kategórii šport model a dnes už viem, že som napriek zaliatemu telu získala druhé miesto preto, lebo som žiarila radosťou a hrdosťou, že som tam.
...a skončila si so súťažením?
Je to vo mne veľká dilema. Jednak už mám na seba oveľa prísnejšie kritériá, jednak nie som úplne stotožnená s tou drezúrou dostať sa do formy, ktorú obnášajú tie mesiace. Je to neskutočná reštrikcia v strave, ktorá sa po súťaži vracia ako tsunami. Som presvedčená, že to nie je dobré pre telo a ani pre psychiku. Ja rada jem, veľa jem, diéta je pre mňa trápenie a po súťaži, keď človek za 2 mesiace priberie 12 kíl, to tiež nie je nič pozitívne pre ženskú psychiku.
Čomu sa venuješ naplno dnes?
Po súťažiach som si nechala 2 hodiny jumpingu a celý deň mi vypĺňajú klienti, ktorým sa venujem ako osobná trénerka. V zime som spolupracovala s novým trénerom, ktorý ma naučil, ako sa stravovať a cvičiť bez toho veľkého zaťaženia. Vďaka tomu som chudnutie na súťažnú formu zvládala bez amokov a „vybielovania“ chladničky. Zvažujem, že ešte budúci rok pôjdem na súťaž. Zima je pre mňa fajn na prípravu, leto je hektické.
A akými problémami prichádzajú za tebou ľudia?
Väčšinou je to chudnutie a formovanie. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí takpovediac nejedia. Jedia strašne malé porcie a veľmi málo. Alebo naopak, celý deň nejedia nič a potom večer zjedia hlava-nehlava všetko, čo im príde pod ruku. Ja ich potom učím jesť a vysvetlím im čo, prečo a koľko.
Považuješ svoju športovú kariéru za naplnenú?
Ešte nie. Je to začiatok môjho sna. Stále sa rozvíja. Bola som párkrát na dovolenke, kde ponúkali aktívne športové možnosti, jogu, fitness, surfovanie a veľmi ma to bavilo. Spojenie exotických ostrovov a športových pobytov je smer, ktorým by som sa rada rozvíjala. Viem si predstaviť, že by som tam žila a pracovala, ukazovala západnému svetu ten pokoj, pokoru, skromnosť, s akou sa tam stretávam. Verím, že príde znamenie, ktoré mi pomôže rozhodnúť sa.
Bez čoho si nevieš predstaviť prípravu na súťaž?
Bez podporného tímu a bez šikovnej vizážistky. Pre mňa je to moja sestra Valéria, ktorá sa o mňa stará, zabezpečuje mi jedlo a pitie, upraví mi vlasy, spraví mi súťažný make-up. Sestra je profesionálna vizážistka a ja sa jej vkladám do rúk bez najmenších pochýb. Navyše sama súťažila a vie, ako sa na týchto podujatiach pohybovať.
Máš nejaký tajný tip na rýchlu „formu do plaviek“?
Nechcem brať ilúzie, ale to sa nedá. Lepšie povedané, pokiaľ ten človek je fit počas celého roka, pravidelne cvičí, behá, čokoľvek, konzistentne, aspoň 4-krát do týždňa, tak tam sa to dá. V takom prípade stačí upraviť stravu na pár týždňov, ale bez činiek to nejde ani tak. Ak však niekto nič nerobí a zrazu chce vyzerať dobre do plaviek, tak to sa nedá. To chce mesiace.
Okej, tak z opačného súdka: aká je tvoja obľúbená zdravá maškrta?
Musí byť zdravá? (smiech) Je to niečo úplne jednoduché, veľmi mám rada pohánkovú kašu s ovocím. Zalejem to iba vodou, pridám čučoriedky a orechové maslo s príchuťou kinder bueno.
... a obľúbené jedlo?
Bola som mäsová, ale v poslednej dobe ho jem už veľmi málo, aj preto, lebo nie som v príprave. V mimosúťažnom období mám radšej zeleninu a bezmäsitú stravu, no nie som vegetariánka. Bielkoviny potom dopĺňam pomocou vajíčok a iných náhrad mäsa.
Suplementuješ?
Nie. Neužívam ani proteíny, ani BCAA, ani žiadne iné látky. Jediné, čo si dávam, sú minerály a vitamíny. Tie, ak chýbajú telu, vedia narobiť riadne zlo.