Aj vy prokrastinujete? Tento jav nie je žiadna novinka

Aj vy prokrastinujete? Tento jav nie je žiadna novinka
26.5.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Bednáriková Nina, foto: istockphoto.com

Za fenomény dnešnej doby sa označuje množstvo javov. Jedným z nich je rozhodne prokrastinácia, ktorá však nie je novinkou posledných desaťročí.

Prokastinácia je tu od počiatku ľudstva, len jej miera sa zvyšuje s množstvom záväzkov, povinností a termínov. Na pohľad zložité, nie príliš známe slovíčko predstavuje vlastnosť, ktorú pozná azda každý.

Ak ste sa tiež pristihli pri tom, že nepracujete na tom, čo máte, svoje povinnosti odsúvate na inokedy a venujete sa radšej činnosti, ktorá je jednoduchšia či zábavnejšia, ďalšie riadky sa týkajú aj vás.

Prokrastinácia (z lat. slova pro crastinus – na zajtrajšok) znamená odkladanie povinností alebo dôležitých úloh na neskôr. Ide o psychický jav, keď odsúvame povinnosti, pri ktorých je potrebné vynaložiť väčšie úsilie a nahrádzame ich inými, jednoduchšími a pre nás zaujímavejšími aktivitami.

Mohlo by vás zaujať: PREČO ZLYHÁVAME?

Teda nedá sa povedať, že sme leniví a nerobíme nič. Práve naopak, vykonávame činnosť, ale nie tú, ktorej sa práve máme venovať. V praxi to vyzerá tak, že keď sa máte učiť na skúšku, upracete celý byt, navaríte, napečiete, ale k učeniu sa nedostanete. Máte napísať nejaký text, ale namiesto písania surfujete po webe, vyhľadávate a čítate informácie, ktoré vám v podstate ani netreba.

Vy si však pred sebou dokážete svoje konanie ospravedlniť i svojsky zdôvodniť (napr. v neporiadku sa pracovať nedá a správy si treba prečítať z dôvodu informovanosti a všeobecného prehľadu). V skutočnosti ide len o výhovorky.

Zbadáte sa, až keď vás tlačí čas a nad hlavou vám visí nesplnená úloha. Dostavia sa výčitky svedomia, úzkosť, nespokojnosť so sebou samým a pocit viny nad stratou času, ktorý ste mohli využiť zmysluplnejšie a efektívnejšie. V konečnom dôsledku sa len oberáte o energiu.

Prokrastináciu azda najlepšie vystihuje výrok Marka Twaina:
„Nikdy neodkladaj na zajtra, čo môžeš urobiť pozajtra.“

Prokrastinácia verzus životný štý

Prokrastinácia je rýchlo sa šíriaci fenomén zasahujúci celú populáciu. Istým spôsobom nás do nej ženie súčasná doba, spôsob života a vysoké nároky kladené na človeka. Denne sme vystavovaní množstvu povinností a popritom musíme reagovať na kvantum telefonátov, správ, požiadaviek a iných podnetov rôzneho druhu.

Veď si vezmite len sociálne siete alebo mailovú komunikáciu. Koľko požiadaviek sa na vás vyrúti po prihlásení? Nehovoriac o dôležitosti prijímania nových informácií a poznatkov.

Sme v podstate neustále zahlcovaní požiadavkami na naše reakcie, výkon a výsledky. A jednoducho nie sme schopní ustáť takýto každodenný tlak. Práve preto sa, pochopiteľne, naše telo a mozog bráni a povinnosti odsúvame.

Zájdeme radšej na web a snažíme sa na chvíľu rozptýliť, odreagovať sa od práce, čo nám v istej miere, ktorá neohrozuje našu produktivitu, môže pomôcť... I keď surfovanie na webe nie je práve šťastným spôsobom úniku.

Prečítajte si tiež: Život na sieti: fenomén súčasnej doby? Pozor na riziká

Nie je lepšie nestrácať čas prokrastináciou, splniť si všetky povinnosti a voľný čas nerušene tráviť s rodinou a priateľmi?

Ako chutí relax po úspešne ukončenej práci vie aj Kristína (34), ktorá pre nás opísala svoju skúsenosť s prokrastináciou.

„Moje „prokrastinovanie” spôsobila neskutočná únava, možno hraničiaca s vyhorením. Riadila som celé oddelenie za šéfa, ktorý bol viac-menej PN a popri tom som musela vykonávať svoje bežné úlohy. Takže aj mne sa stalo, že som musela počas práce „vypnúť”. Moja práca je z väčšej časti tvorivá, takže vnútorný „update” potrebujem. Keď však išlo do tuhého – blížil sa termín odovzdania materiálu, stretnutie s klientom, prezentácia – nikdy som nezaháľala a vždy som bola perfektne pripravená.

Odrazu som si všimla, že deň pred stretnutím nie sú moje prezentácie hotové na 100 % a ja „doťukávam” projekty ešte hodinu pred odovzdaním. Písala som ich oveľa dlhšie, ako bolo zvykom a „tvorivé vypnutie” som potrebovala takmer každú chvíľu a pravidelne som ho riešila surfovaním po bulvárnych stránkach, ďalšou kávou, prehodením pár viet s kolegyňu a pod... Mala som nielen zvláštny, ale aj nepoznaný pocit. Ja = prezodpovedná, som mala veci takpovediac „na háku”.

Áno, občas ma chytila panika, povedala som si, na ďalšie stretnutie prídem opäť max. pripravená a veci si napíšem VČAS (!), ale zostalo pri sľuboch. Lenže to napätie tiež nebolo bohviečo, a tak som si zvolila svoj vlastný systém.

Úlohy si píšem a vykonanú úlohu si vyškrtnem. Má to i tú výhodu, že si viem lepšie rozvrhnúť čas. Už podľa rozpisu viem, čo je ťažisková úloha, ktorá mi potrvá dlhšie, niektoré úlohy použijem v rámci „oddychu“ a ak sa podarí, tak na konci dňa mám „vyčistený stôl”... Pretože tá úľava na konci dňa, keď splníte to, čo máte, je úžasná. Pravda, nie vždy som taká úspešná, ale moje prokrastinovanie to trošku vyriešilo...“