Mechanizmus stresu – ako funguje?

Mechanizmus stresu – ako funguje?
15.9.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Martin Chudý, spracovala: Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Stres náš každodenný. Aké mechanizmy sú zaň zodpovedné? Náš nervový systém sa s ním vysporiadava podľa pravidiel. Akých? Čítajte ďalej...

Mechanizmus stresu – ako funguje?

Pri pôsobení fyziologického alebo emočného stresu chráni organizmus sám seba tým, že vychýli relatívnu rovnováhu autonómneho nervového systému, ktorý má svoje dva hlavné systémy.

  • Prvý je sympatický nervový systém (SNS), ktorý riadi údernú reakciu, takzvanú „fight or flight“ reakciu (bojuj alebo uteč). To napríklad spôsobí, že vaše srdce bije rýchlejšie a mohutnejšie.
  • Parasympatický nervový systém (PNS) zasa, naopak, riadi relaxáciu nervového systému potom, čo poplach indikujúci nebezpečenstvo pominul. Čiže spomaľuje srdcovú frekvenciu a uvoľňuje svalovinu v stenách tepien, čím uľahčuje prietok krvi tkanivami a okysličovanie srdcového svalu. Táto vetva autonómneho nervového systému sa nazýva aj „rest and digest“ (oddychuj a tráv).

Tieto dva systémy sú k sebe antagonistické (nepriateľské, protichodné) a spoločne spolupracujú s vaším endokrinným (hormonálnym) systémom a vnútornými orgánmi. Kľúčom k správnemu fungovaniu oboch týchto systémov je rovnováha.

Čítajte tiež: Čo je to vlastne stres, ako vzniká a akému stresu ste neustále vystavovaní?

Problém vzniká, ak niektorý z týchto systémov prevezme na dlhší čas dominanciu. Chronický stres pôsobí ako závažie na rovnoramenných váhach, ktorý vychyľuje váhy v prospech sympatického nervstva na úkor parasympatického nervstva.

Vzhľadom na to, že mnohé telesné aktivity, ktoré majú vplyv na vaše zdravie a hojenie sa, sú riadené parasympatickým nervovým systémom, dlhotrvajúca nerovnováha musí nevyhnutne viesť k narušeniu systému.

Mechanizmus normálnej reakcie na stres vyžaduje synchronizáciu 3 endokrinných žliaz: hypotalamu, hypofýzy a nadobličiek.

Čítajte tiež: Serotonín nesúvisí len s našou náladou! Za čo všetko mu vďačíme?

Okamih stresu

  • Určité oblasti v hypotalame (súčasť mozgu), nazývané tiež riadiace centrum, vylučujú informačnú molekulu nazývanú CRH (kortikotropín uvoľňujúci hormón).
  • CRH stimuluje hypofýzu (mozgový podvesok) k výdaju adrenokortikotropného hormónu (ACTH).
  • ACTH signalizuje nadobličkám, aby uvoľnili stresový hormón kortizol a spolu so sympatickým nervstvom stimulujú tvorbu stresových hormónov adrenalín a noradrenalín.

Koniec stresu

  • Hypotalamus dostáva signál, aby prestal produkovať CRH.
  • Adrenalín a noradrenalín sa vstrebú do nervov alebo sa rozložia pomocou enzýmov.
  • Obnovuje sa homeostáza – rovnováha.

Chronický stres však, nanešťastie, narušuje fungovanie tejto osy a jej spätnej väzby. Hypotalamus je zrazu menej citlivý na signály, ktoré mu hovoria, aby prestal produkovať hormón CRH. 

Čítajte tiež: Netlačte na pílu a veci sa pohnú