Týmto vám hovorí, že sa chce ospravedlniť
Hádka, hnev, krik, plač, rozhorčenie, konflikt. To všetko sú udalosti, ktoré vyžadujú ospravedlnenie. Tak jednoduché no zároveň ťažké slovíčko, "prepáč", má mnoho ľudí problém vôbec vysloviť, nie to ešte ho adresovať osobe, ktorá by si to zaslúžila. Prečo je tomu tak?
Je mnoho dôvodov, prečo sa ľudia nedokážu ospravedlniť. Alebo? Častokrát sa nám možno okolie aj snaží naznačiť, že ich situácia mrzí, no každý máme svoju vlastnú predstavu o tom, ako by malo ospravedlnenie vyzerať.
Päť jazykov ospravedlnenia
Existuje takzvaných 5 jazykov ospravedlnenia, pričom každý z nás akceptuje inú formu ospravedlnenia. Tu je návod, ako sa v tom vyznať.
Prvý jazyk: Vyjadrenie ľútosti
Je veľmi dôležité, aby bolo súčasťou vášho ospravedlnenia vyjadrenie ľútosti. Ak ľútosť nevyjadríte, druhá strana nebude mať pocit, že je vaše ospravedlnenie úprimné. Úprimná ľútosť však musí zaznieť oddelene. Nesmie po naj nasledovať žiadne „ale"...
Jeden muž to vysvetlil takto: „Manželka sa mi síce ospravedlní, no vzápätí začne svoje správanie obhajovať. Hovorí, že som ju vyprovokoval. Pokiaľ ma ale takto obviňuje, nemôžem jej ospravedlnenie považovať za úprimné."
TIP: Ak máte problém vyjadriť ľútosť z očí do očí, napíšte druhej strane list. Príklad, ako vyjadriť ospravedlnenie tohto typu: „Je mi ľúto, že som ťa sklamal. Mal som byť ohľaduplnejší. Naozaj ľutujem to, ako som sa zachoval/vyjadril."
Druhý jazyk: Prijatie zodpovednosti
Naše zábrany priznať si chybu súvisia s vedomím vlastnej hodnoty, pretože pripustenie chyby vnímame ako slabosť. Myslíme si, že chyby si priznávajú len slabí ľudia a vnímame to ako prehru. Automaticky tak presúvame zodpovednosť na niekoho iného. Občas sme ochotní uznať, že to, čo sme povedali alebo urobili, nebolo práve to najlepšie, vzápätí však tvrdíme, že nás nezodpovedné správanie druhej osoby vyprovokovalo.
Zrelí dospelí sa snažia prebrať zodpovednosť za svoje správanie, zatiaľ čo nezrelí sa snažia obviniť zo svojich chýb niekoho iného. (Gary Chapman)
Ľudia, ktorí hovoria týmto jazykom ospravedlnenia, potrebujú počuť vetu: „Urobil/a som chybu." Až vtedy berú ospravedlnenie druhej strany vážne. V opačnom prípade nebudú mať pocit, že druhá strana myslí svoje slová úprimne. Tento rozdiel je pri danom type ľudí nevyhnutné pochopiť.
Príklad priznanej chyby: Pred tromi rokmi Zuzana nastúpila do firmy k šéfovi, ktorého považuje za mimoriadne úprimného. Hovorí o ňom: „Nehovorím, že je dokonalý, ale vždy je ochotný priznať si chybu, a to si na ňom vážim. Nás ostatných to veľmi motivuje. Vždy je pripravený povedať: „Urobil som chybu. Je mi to ľúto. Dokážete mi to odpustiť?!“ Mám rada ľudí, ktorí sú ochotní prijať za svoje chyby zodpovednosť."
Tretí jazyk: Prosba o odpustenie
Ľudia z tejto skupiny považujú za úprimné ospravedlnenie slová: "Odpustíš mi, prosím?" Príklady prosby o odpustenie: „Je mi ľúto, že som s tebou hovoril tak necitlivo a s krikom. Nezaslúžila si si to. Urobil som chybu a prosím ťa o odpustenie."
Štvrtý jazyk: Náhrada škody
Pre niektorých ľudí je náhrada škody nevyhnutným krokom k odpusteniu. Títo ľudia potrebujú po slovách „nemal som tak s tebou jednať" počuť: "Ako ti môžem dokázať, že mi na tebe záleží? Ako vám môžem dokázať, že o spoluprácu s vami stále stojím?" Pokiaľ týmto ľuďom nevyjadríte pokus o náhradu škody, budú o úprimnosti vášho ospravedlnenia pochybovať napriek tomu, že ste vyjadrili úprimnú ľútosť.
Budú čakať na uistenie, že svoje slová myslíte vážne. Myslia nasledovným spôsobom: „Očakávam, že sa pokúsi celú záležitosť nejako napraviť. Nevyrieši sa to vyslovením slova ľutujem."
Piaty jazyk: Úprimná snaha o zmenu
Týmto ľuďom je okrem obvyklého „je mi to ľúto" treba povedať aj: „Pokúsim sa to už nikdy neurobiť." Potrebujú si byť istí, či sa ich priateľ/partner/kolega naozaj chce zmeniť, alebo o pár dní urobí tú istú chybu znovu.
Potrebujú od vás cítiť, že máte záujem nabudúce:
- jednať inak
- nájsť spôsob, ako chybu nezopakovať
- pripraviť plán, ako veci zmeniť k lepšiemu a držať sa ho.
Prečo je ospravedlnenie pre niektorých ľudí také ťažké a majú problém hovoriť jazykom druhej osoby?
Prosba o odpustenie niektorým ľuďom dokazuje, že naozaj stojíte o to, aby sa vzťah alebo dôvera naplno obnovila.
Pokiaľ neodstránime emocionálnu bariéru, ktorú sme vytvorili nedorozumením, či nevedomým ublížením, nie je možné v pracovnom, alebo osobnom vzťahu pokračovať. Ospravedlnenie je pokus túto bariéru odstrániť.
Prosbou o prepáčenie dokazujete, že ste si ako človek vedomý svojho pochybenia. Prosba o prepáčenie je priznaním viny. Dávate ňou najavo, že si zaslúžite niesť dôsledky.
Prosbou o odpustenie kladiete budúcnosť vášho vzťahu do rúk tej osoby, ktorej ste ublížili. Druhá strana stojí pred voľbou, či vám odpustí, alebo nie. Budúcnosť vzťahu stojí a padá práve s jeho rozhodnutím.
Tým sa zriekate kontroly nad celou situáciou a práve to je pre niektorých ľudí nesmierne ťažké. Nie všetci dokážeme pustiť vzťahy a ľudí z rúk a vzdať sa tak pokusov neustále ich kontrolovať. To je však presne to, čo by sme mali v tejto chvíli urobiť.
Urobiť prvý krok na ceste k zmiereniu a nechať na druhej strane, ako sa s tým vysporiada. Pretože život je len z 10 % to, čo sa nám stane, no z 90 % to, ako na to zareagujeme.
