Potrebujeme jesť mäso? Sila živočíšnych bielkovín.
Biele alebo červené? Nie je reč o kvetinových záhonoch alebo víne, ale o mäse! To prvé, čo musíte o mäse vedieť, je, že delenie je len orientačné a farby bývajú opradené stravovacími mýtusmi.
Ak nemáme pádne dôvody vzdať sa mäsa, a k nim patrí aj silná nechuť zjesť zviera, mäsa sa báť nemusíme. Naopak, do ľudského jedálnička patrí od praveku a s jeho pomocou bol človek do dnešnej podoby tiež vytváraný.
Ide skôr o to, aké kvalitné mäso, koľko a v akej podobe si ho doprajeme. Striedma, uvážená konzumácia chudých kusov, bez ohľadu na zaškatuľkovanie podľa obsahu hemoglobínu, pri šetrnej kuchárskej úprave a bez zbytočného prepaľovania nám v skutočnosti urobí dobre.
Je totiž nositeľom sily. Aj v časoch biedy si gazdinky mohli nohy zodrať, aby oslabenému blízkemu priniesli aspoň kúsok mäsa, ktorý servírovali so silným vývarom.
Mohlo by vás zaujať: Môže byť dostatok bielkovín, omega 3 a jódu u vegetariánov problém?
Hemové železo
Delenie na biele a červené mäso vypovedá predovšetkým o obsahu hemoglobínu v jeho tkanivách. Je len orientačný, a preto by sme ho mali brať s rezervou. To, čo nám pri veľkej spotrebe mäsa najviac škodí, sú tuky!
Červené mäso, ako je zverina, hovädzie, kozie alebo baranie, je kvalitným dodávateľom ľahko stráviteľného hemového železa a vie pomôcť s príjmom nehemového železa vo vajciach a rastlinných potravinách, ako sú pečivo či strukoviny.
Takže keď si dáte teľacie medailóniky s červenou šošovicou a nasucho opečenou celozrnnou bagetkou ochutenou cesnakom a potretou olivovým olejom, máte o poriadnu porciu železa postarané.
Tip od nás: Cukina plnená mletým teľacím mäsom
Sila živočíšnych bielkovín
Všetky druhy mäsa sú minimálne nositeľmi kvalitnej bielkoviny, dokonca bez ohľadu na kvalitu a pôvod. Už ste počuli, že kurčatá z veľkochovu sú len kopou bielkovín? Tak o tom to je. Bielkoviny sú základnou stavebnou hmotou pre svaly, kosti i vnútorné orgány.
Reakcia svalových bielkovín umožňuje pohyb svalov, podieľajú sa na tvorbe protilátok a, okrem iného, fungovaní enzýmov, hormónov aj receptorov, čiže snímačov, ktoré zachytávajú vonkajšie signály, ako je zvuk či teplo, a posielajú ich mozgu na vyhodnotenie a správnu reakciu organizmu.
Iste, bielkoviny rastlinného pôvodu toto zvládnu tiež, ich príbuzní pôvodu živočíšneho sú však rýchlejší a efektívnejší, čiže nepotrebujú nijako zvlášť premyslenú kombináciu potravín, vrátane starostlivého plánovania jedálnička ani také veľké množstvo.
Priznajme si, to, že sme schopní zjesť rezeň veľkosti taniera, je len problém našej nenásytnosti. Aby bola pokrytá potreba organizmu, stačil by priemernému človeku plátok veľkosti dlane.
Mohlo by vás zaujímať: Veľký prehľad vitamínov. Prečo sú pre ľudský organizmus také dôležité?
Mäso a dôležité „béčka"
Mäso je tiež výdatnou zásobárňou vitamínov radu B, ktoré nie je možné skladovať do zásoby, preto potrebujeme ich pravidelný prísun. Kvalitné mäso ho dokáže zabezpečiť, rovnako ako ich verného spoločníka, železo.
Vitamín B1 – tiamín potrebujeme pre látkovú premenu cukrov, preto jeho potreba vzrastá pri veľkom strese, konzumácii alkoholu, nadbytku sacharidov v strave, v období tehotenstva a dojčenia.
Vitamín B2 – riboflavín. Chráni nás pred infekciou aj škodlivými voľnými radikálmi, spoločne so železom sa zúčastňuje tvorby červených krviniek, pomáha hojiť rany, udržiavať dobrú funkciu očí a kože, podieľa sa na dodávkach energie všetkým orgánom.
Vitamín B6 – pyridoxín. Potrebuje ho pre svoju tvorbu hormón šťastia serotonín, chráni cievy, uvoľňuje energiu z telesnej zásobárne.
Vitamín B3 – niacín. V kombinácii s vitamínom B6 posilňuje nervový systém, odďaľuje únavu a bráni prejavom úzkosti alebo rozvoju migrény.
Vitamín B12 sa podieľa, spoločne s železom, na tvorbe červených krviniek. B12 lieči nervový systém, pretože dokáže zlepšiť náladu, pamäť i výkonnosť.
Čítajte tiež: Koľko bielkovín denne potrebujeme a prečo pri ich nedostatku ochabuje celé naše telo?