Jane Birkin: speváčka, herečka, modelka, matka a najväčší sexsymbol sveta svojho času

Jane Birkin: speváčka, herečka, modelka, matka a najväčší sexsymbol sveta svojho času
23.11.2017 v kategórii Wellness, autor Diana Mašlejová, foto: vougue.co.uk; theredlist.com

V 70-tych rokoch patrila k najväčším sexsymbolom sveta. Podľa nej je pomenovaná jedna z najznámejších kabeliek sveta, nadčasová „birkinka“. Jane Birkin – speváčka, herečka, modelka, matka aj diva sa stala synonymom parížskej krásy a elegancie a je ním právom dodnes.

Vo Francúzsku by ste nestretli človeka, ktorý by nepoznal príbeh jej búrlivého vzťahu s hudobníkom Serge Gainsbourgom.

Francúzka z Londýna

Rok 1946 bol v Európe poznačený vojnou. Mnohí ľudia stále hladovali a otázka, či sa nemôžu predošlé hrôzy opäť vrátiť ťaživo visela vo vzduchu. V roku 1946, vo vojnou zdemolovanom Londýne, sa narodila aj malá Jane. Jej osud nesprevádzali prizmy z druhej svetovej vojny, matka Judy Cambell bola výraznou a uznávanou herečkou, ktorej krása budila obdiv. Otec David síce nepatril do umeleckej brandže, ale o slávu nemal núdzu.

U vojnových hrdinov to tak jednoducho bolo a pán Birkin sa počas vojny preukázal ako mimoriadne zodpovedný a nadaný dôstojník jednotky Royal Navy, ktorá mala na starosti organizovanie francúzskeho odporu. Jane sa skôr ako k otcovi priklonila k matke a aj ona túžila stať sa herečkou a speváčkou. Už ako sedemnásťročná stála po prvýkrát na pódiu a ihneď bolo jasné, že tam patrí.

Svetlá reflektorov si užívala naplno, aj keď bolo evidentné, že nepatrí k tým typom okázalých a prvoplánovo výrazných žien. Veď Jane bola ešte len dievčatko. A s typicky chlapčenským lookom, nezáväzným úsmevom a rozkošnou tvárou zaujala aj hudobného skladateľa Johna Berryho. Už ako osemnásťročnú si ju umelec vybral do svojho autorského muzikálu Passion Flower Hotel, ktorý zabodoval na filmovom festivale v Cannes, na ktorom získal cenu v kategórii Najlepší film. A čo osud nechcel, zakrátko po uvedení filmu sa Jane Birkin a John Berry zosobášili. Mladá kráska mala iba 20 rokov, keď sa jej narodila prvá dcérka – pôvabná Kate.

Prichádza Serge!

Kto by nepoznal notoricky známu skladbu „Je t'aime… moi non plus“ a krásku, ktorá s jemným, takmer erotickým hlasom spieva svoje vyznanie francúzskemu elegánovi? Tým elegánom nie je nik iný ako Serge Gainsbourg, jeden z najoceňovanejších francúzskych umelcov storočia.

Spolu s Jane sa po prvýkrát stretli na natáčaní fenomenálneho filmu Slogan, keď už mala mladučká Angličanka svoje filmové skúsenosti, a najmä uznanie za film Zväčšenina, originál ako Blow-up, ktorý sa stal takým hitom u verejnosti i kritiky, že takmer s jednohlasným „áno“ získal hlavnú cenu v Cannes.

Snímka z prostredia swingujúceho Londýna, plná vnútornej rozorvanosti a kontrastov, zabezpečila Jane rýchly odpal smerom nahor, avšak, Jane vzápätí rodný Londýn opúšťa a vyberá sa ďalej. Láka ju Paríž so svojím zmyslom pre eleganciu, jednoduchosť, ale aj umeleckú slobodu. Na konkurze k filmu Slogan ju však nikto nepozná. Jane sotva hovorí po francúzsky, je nesmelá a hanblivá.

Zato Serge Gainsbourg už patrí k najslávnejším ľuďom spoločnosti a režisér, ktorý si ho vybral do hlavnej mužskej úlohy, hľadá herečku, ktorá by bola na kamere jeho výrazným protikladom. Jane má len malé šance, ale presvedčí. Na skúške sa totiž rozplače tak srdcervúco, že aj znepokojený Serge pristúpi k jej obsadeniu. Obaja sú vo veľmi napätej osobnej situácii.

Serge sa dostáva zo svojho rozchodu s Brigitte Bardot, ktorú nadovšetko miloval a obdivoval, a krehká Birkin zase trpí rozpadom manželstva s Johnom Barrym. Netrvá dlho a ich vzájomná vášeň vzplanie do obrovských rozmerov. A presne odtiaľ pochádza aj známy hit „Je t'aime… moi non plus“. Ak si neviete spomenúť, o akú pesničku ide, určite si ju vypočujte a hneď ju spoznáte. Serge Gainsbourg napísal skladbu pôvodne pre Brigitte Bardot, ktorá ju aj naspievala. Známym sa však stal song až potom, ako ho svojím typickým dievčenským spôsobom prespievala Jane.

Roky utekajú, problémy pribúdajú

Serge a Jane vytvorili jeden z najznámejších a najsledovanejších párov Francúzska. Po prvom spoločnom hite sa presťahovali do nádherného bytu v centre Paríža a vzájomnú prítomnosť si dosýta užívali. Neovplyvnila ich ani kritika ich hitu vo Vatikáne a zákaz hrania vo viacerých krajinách. Kašľali na to a žili si po svojom.

V roku 1971 sa im narodila malá Charlotte Gainsbourg. Keď už sme pri nej, Charlotte je vo Francúzsku nemenej známou osobnosťou. Poznáte ju napríklad s filmu Nymfomanka, či Melanchólia od Larsa von Triera. Jane Birkin a Serge spolu spievajú, nahrávajú albumy, ale aj hrajú vo filmoch.

Pohorie smrti či Zlodej koní ešte viac spečatili ich spoločnú slávu. Ale Jane dokázala preraziť nielen vďaka Sergovi. V roku 1973 vychádza jej prvý sólový album a začína hrať po boku slávnych hercov, ako Gerard Depardieu či Pierre Richard. Stáva sa z nej obletovaná hviezda a inšpirujúca žena.

So Sergom sa to už však postupne začína rozpadať. Okrem toho, že má slávny hudobník problémy s alkoholom a drogami, vyfajčí niekoľko krabičiek cigariet denne a jeho zdravotné ťažkosti sú pre rodinu neúnosné. Jane sa snaží zachrániť seba, manžela aj dcérky, ale bezúspešne. V roku 1983 preto od Gainsbourga odchádza.

Láska žije naďalej

Jane Birkin má tri dcéry, a každú s iným mužom. Tým tretím sa stal režisér Jacques Doillon, vnímavý a talentovaný filmový umelec, ktorý presne vystihol a odhadol Janeninu citlivosť pre herectvo, okamih a emócie. Z lásky prichádza na svet tretia dcéra, ktorej dá pár pôvabné meno Lou.

Raz na letisku sa jej vysypú z kabelky všetky veci. Jane práve letí z Paríža do Londýna a zhodou okolností je jej spolucestujúci aj šéf módneho domu Hermés – najluxusnejšej francúzskej značky. Jane sa veľmi pravdovravne rozhovorí o tom, aké sú všetky dámske kabelky nanič, pretože z nich všetko vypadáva.

Riaditeľ Hermés sa nechá jej poznatkami inšpirovať a o tri roky predstaví novú kabelku – Birkin bag. Fenomenálnu módnu vychytávku, ktorá sa aj napriek svojej vysokej cene predáva ako teplé rožky. Zdá sa však, akoby vzťah so Sergom ešte nebol celkom ukončený a na verejnosti zarezonoval aj Gainsbourgov porozchodový hudobný počin Baby alone in Babylone.

Ani Jane nechcela ostať stratenej láske nič dlžná. Po viacerých filmových úspechoch s najlepšími parížskymi režisérmi sa ostrihá na chlapca, začne sa obliekať ako muž a vystupuje v šou Bataclan. Následne sa prizná, že jediné, čo chcela je zaujať opäť Sergea. Hlboká láska sa nedá potopiť, ani zničiť. Obaja trpia, obaja žijú oddelene, a dokonca ešte v roku 1990 jej Serge venuje celý album s názvom Amours des feintes.

O rok na to Serge zomiera. Jeho srdce i pľúca už nevydržali cigaretový nápor. O pár dní neskôr opúšťa svet aj Janenin milovaný otec, David Birkin. Herečka je zlomená. Odišli jej najväčší životní hrdinovia. Na poslednej zastávke svojho turné v La Rochelle Jane zo smútku hodí mikrofón o zem a odchádza zo svetiel reflektorov. Smúti aj Paríž. Sergov pohreb je veľkolepým zástupom milujúcich fanúšikov, ktorí, mimochodom, dodnes chodia k jeho domu v štvrti St. Michael, dávajú mu tam kvety, CD-čka a sprejujú na stenu dôverné správy.

Ikonou odteraz až navždy

Jane sa po smrti Sergea sťahuje do úzadia. Túži venovať sa najmä rodine a humanitárnej práci. Stáva sa vyslankyňou Amnesty International, cestuje do najchudobnejších a najproblémovejších krajín sveta, bojuje za práva utláčaných, rokuje s politikmi o výraznejšej pomoci pre choré a podvýživené deti.

Stáva sa skutočnou ikonou, nielen „pozlátkou“ bez obsahu. Nakrúca vlastné filmy o boji proti AIDS, dokonca cestuje do bojmi zničeného Sarajeva prepašovať zásoby a literatúru. Sergovi fanúšikovia však nástoja, aby ďalej spievala umelcove skladby. A tak Jane nakoniec súhlasí a vracia sa späť na pódiá.

Vydáva album A la legere, pozýva 12 skladateľov, aby napísali 12 originálnych skladieb, v roku 2004 slávi obrovský úspech s albumom Rendez-Vous, na ktorom spolupracovala s hviezdami ako Bryan Ferry, či Francoise Hardy. Naďalej sa venuje humanitárnej pomoci, naďalej spieva.

Je inšpiráciou, ako žiť svoj život plnohodnotne a pritom sa starať aj o druhých. Jane ostala aj napriek svojej sláve prirodzenou a usmievavou ženou, ktorá sa nepotrebuje na nič hrať. A ako vravia Francúzi, k tomu možno dodať iba jednohlasné „bravó“!

 

Fotogaléria