Keď zápästie bolí...
Pokiaľ sa v ňom neozve bolesť, zvyčajne si sotva uvedomíme jeho dôležitosť a funkciu. Zápästie – kĺb, bez ktorého si plnohodnotný život ani nevieme predstaviť, patrí medzi tú najviac opomínanú časť tela. Využívame ju pritom denne. Šport, varenie, práca za počítačom, písanie, upratovanie, bez jej nezastupiteľnej úlohy to v bežnom živote jednoducho nejde.
O tom, ako sa o zápästie starať a aké zdravotné problémy sa s ním zvyknú spájať, nám porozprávala fyzioterapeutka Eva Šmahelová.
ZLOŽITÝ MECHANIZMUS
Ak sa prihlási „bolesť zápästia“, zvyčajne si predstavíme čosi ako zápal, alebo preťaženie. Eva Šmahelová vysvetľuje, že „poruchy funkcie zápästia by sme mohli rozdeliť podľa času na náhle vzniknuté a dlhodobo sa rozvíjajúce. Do náhle vzniknutých radíme úrazy – zlomeniny, luxácie, distorzie a poruchy myofasciálneho a väzivového aparátu. Medzi dlhodobo sa rozvíjajúce patria poruchy vzniknuté procesom degenerácie, a teda rôzne artrózy, ale aj únavové zlomeniny, poruchy funkcie z preťaženia tkanív, alebo poruchy ako následok iných ochorení. Problémy v zápästí môžu prameniť aj z poškodenia nervových vlákien periférne aj centrálne, kedy je ovplyvnená citlivosť a jemná motorika ruky.
Účinné látky, ktoré pomôžu poškodeným kĺbom
“ Zápästie preto môže „bolieť“ z viacerých príčin. A základom je určiť pôvod problému a pozrieť sa na celú oblasť z nadhľadu – vnímať problém komplexne. Ide totiž o pomerne zložitú štruktúru, kde pôvodcom nemusí byť jedna, ale hneď viacero vecí. „Zápästie je tvorené dvoma radmi ôsmich karpálnych kostičiek. Prvý proximálny rad je kĺbovo spojený s kosťami predlaktia a druhý zase s kosťami záprstnými. Medzi sebou sú prepojené, čo zaisťuje veľkú a presnú pohyblivosť ruky. Pevnosť spojenia určuje komplex väzivových štruktúr. Jednostranné, dlhodobo sa opakujúce zaťaženie štruktúr v zápästí vedie k ich preťaženiu a následnú poruchu funkcie často sprevádza bolesť. Aj veľmi drobné pohyby, kde pôsobí iba malá sila, dokážu časom narobiť problémy,“ dodáva fyzioterapeutka.
RIZIKOVÉ ČINNOSTI V RÁMCI ZÁPÄSTIA SÚ:
- práca s myšou a na klávesnici,,
- dlhodobé používanie mobilu,
- dlhotrvajúce ručné písanie,
- súbor špecifických domácich prác a koníčkov – dlhotrvajúce šitie, pletenie a ďalšie ručné práce, krájanie, strúhanie, maľovanie, natieranie, miešanie, práca v záhrade, nosenie a zdvíhanie dieťaťa,
- športy ako bowling, tenis, squash,
- otrasy riadidiel na bicykli,
- nesprávne vedené cvičenie, pri ktorom preťažujeme zápästie (napríklad zlé rozloženie sily pri planku, alebo pri kľukoch).
Čo môžeme UROBIŤ PRE ZDRAVIE našich zápästí?
Cvičíte pravidelne, ale opakovane vás po tréningu trápi preťažené a bolestivé zápästie? Nuž, nie ste jediní. Tento stav naznačuje preťaženie, ale aj nerovnomerné rozloženie sily. Pokiaľ napríklad pri planku na vystretých rukách prenášate silu výhradne do zápästia, bolesť sa skôr či neskôr ozve. Základom správne vedeného tréningu je naučenie sa balansu. Jednostranne smerovaná sila má svoje limity. Čo však urobiť v prípade, ak je dôvodom práca za počítačom? „Najjednoduchšie je robiť si v daných činnostiach prestávky, prípadne jednostranné zaťaženie kompenzovať. S myšou sa dá naučiť pracovať aj na nedominantnej ruke, čím si navyše cvičíme náš mozog,“ hovorí Eva Šmahelová.
Základom sú teda tri princípy. Prvým je rovnomerné rozloženie sily. Druhým je striedanie. Nosíte dieťa len v jednej ruke? Skúste strany vymeniť a pravidelne si uľavte. Kúpte si na pomoc bedrový nosič, alebo šatku. Pri upratovaní si robte prestávky a danú oblasť uvoľnite pomalým krúživým pohybom a jemným tlakom pri naťahovaní o stenu. „U starších ľudí, ktorých kosti sú oslabené osteoporózou, dominujú najmä v zimnom období zlomeniny v oblasti predlaktia či zápästia alebo kombinácia oboch. Známa je Collesova zlomenina, kedy sa zlomí vretenná kosť v blízkosti zápästného kĺbu a úlomok sa dislokuje. K zlomenine dochádza pri páde na ruku, ktorá je v postavení, akoby sme sa o ňu chceli oprieť. Podľa závažnosti sa priloží sadra alebo je potrebné operačné riešenie. Najznámejšiou diagnózou v súvislosti so zápästím je však stále takzvaný syndróm karpálneho tunela.
SYNDRÓM KARPÁLNEHO TUNELA
Patrí medzi časté syndrómy, kde sa v priestore karpálneho tunela utlačí nerv medianus. Príčin vzniku je uvádzaných veľa, medzi najrozšírenejšie patrí útlak ako následok úrazu – zlomeniny, zápaly šliach a väzov, ďalej zlá ergonómia pri práci s počítačom, ale aj hormonálne zmeny organizmu, ako je tehotenstvo, užívanie hormonálnej antikoncepcie, alebo menopauza. Anatomicky je priestor karpálneho priechodu k úžinovým poruchám náchylný, pretože je ohraničený zo strán a zadnej časti kostnými štruktúrami. V tomto malom ohraničenom priestore práve prechádza nerv medianus a rad šliach a ciev.
Ak teda nejaká z týchto štruktúr opuchne, alebo sa zdurí, nemá sa kam vojsť a dôjde k útlaku. Syndróm karpálneho tunela je častejší u žien a prejavuje sa bolesťou, tŕpnutím prstov, oslabenú citlivosťou, brnením, alebo bolesťami, často sa prejavujúcimi v noci. Syndróm možno diagnostikovať napríklad vyšetrením nervového vedenia, EMG. Nevyhnutná je pritom dôsledná diagnostika, aby sme syndróm nezamenili napríklad za poruchu v oblasti krčnej chrbtice. Liečba potom môže byť konzervatívna, kedy využívame fyzioterapiu, farmakoterapiu (zvýšiť treba príjem vitamínov skupiny B), či metódy fyzikálnej terapie (laser, ultrazvuk a podobne). V prípade, že sa stav nedarí zvládnuť konzervatívne, pristupuje sa k operačnej liečbe, kedy sa chirurgicky pretne zápästné ligamentum, čím dôjde k dekompresii karpálneho priestoru. Avšak aj po operácii odporúčame fyzioterapiu už len z dôvodu edukácie ošetrenia jaziev, mäkkých tkanív pre plnú a rýchlu obnovu funkcie ruky a prstov.
Zdravé ZÁPÄSTIE NEBOLÍ
O zdravom zápästí jednoducho neviete. Nehlási sa bolesť, tŕpnutie, ani pocity neprirodzeného tlaku. „Je plne pohyblivé, svalová sila zodpovedá veku a kondícii, citlivosť povrchová a hlboká je plne zachovaná. V praxi to znamená, že nám predmety nevypadávajú z rúk a zvládneme aj veľmi jemnú motoriku (navliecť niť na ihlu, v opore nepociťujeme žiadnu bolesť, prsty netŕpnu, nebrnia). Ak sa niečo z tohto spektra objaví a samovoľne za pár dní nezmizne, naopak sa napríklad ešte zhorší, mali by sme vyhľadať lekára, ktorý určí diagnózu a prípadnú terapiu. O správnej ergonómii na pracovisku sa môžete poradiť so svojím fyzioterapeutom,“ dodáva.
Problémy HRUDNEJ chrbtice
S konkrétnymi cvikmi si radšej nechajte poradiť od odborníka. V prípade, že patríte k hypermobilným typom, vám môže prílišný dôraz na strečing viac poškodiť ako pomôcť. Naopak, ak ste skôr „stuhnutí“, správne strečingové cviky budú pre vás nevyhnutnou súčasťou každého dňa. Výhodou práce na zdravom zápästí je skutočnosť, že cviky môžete vykonávať kdekoľvek. Za stolom i doma na gauči. Dôležitá je však pravidelnosť a správna technika. Konkrétne cvičenia či preťahovanie odporúčame nacvičiť s fyzioterapeutom, ktorý vykoná diagnostiku a na základe nej určí najvhodnejší postup. V každom prípade by ste však zdravie svojich zápästí nemali opomínať. Odvďačia sa vám, okrem iného, aj dlhodobou funkčnosťou.
ČO MÔŽETE UROBIŤ PRE FUNKČNÉ ZÁPÄSTIE?
- V kancelárii v prestávke ? od PC môžete využiť rôzne antistresové mäkké loptičky určené aj na masáž celého predlaktia.
- Ľahko si pomôžete jemným krúžením zápästia. Buďte pomalí a dôslední, raz majte prsty stiahnuté v päsť a niekoľko kruhov vykonajte aj s prstami otvorenými.
- Ruky predpažte. S nádychom prsty stiahnite v päsť a s prudkým výdychom ich rýchlo otvorte čo najviac do strán.
- Ľavou rukou si v predpažení jemne prichyťte prsty na otvorenej pravej dlani smerujúcej v predpažení nadol. Dýchajte pár sekúnd zhlboka, uvoľnite. Zopakujte niekoľkokrát a ruky vymeňte.
- Prsty prepleťte v predpažení dlaňami oproti očiam. S výdychom ich prevráťte naopak najprv v predpažení a potom nad hlavou.
- Využite masáž, alebo teplý zábal. Niekedy postačí namočiť dlhšie rukavice do príjemnej teplejšej vody a obaliť ruky na pár minút suchým uterákom.