Problémy HRUDNEJ chrbtice

Diana Mašlejová | 31. Jan 2020
problémy hrudnej chrbtice, hrudník, bolest, chrbát, ako odstrániť, pomoc, tlak, bolesti, čo pomáha proti bolesti v hrudníku, fit, fitness, zdravie, fitastyl.sk

Hrudná chrbtica je vskutku záhadná. Niekedy sa problémy v tejto oblasti prejavujú priamočiarou cestou – stuhnutím, obmedzeným rozsahom, či bolesťou. Inokedy sú však skrytejšie a dotyčného vedia poriadne potrápiť a vystrašiť. Viac nám o najmenej diskutovanej časti našej chrbtice prezradila fyzioterapeutka Eva Šmahelová.

CITLIVÉ SÚ NAJMÄ PRECHODY

O hrudnej časti chrbtice sa rozpráva najmenej. Pokiaľ vravíme o problémoch, spomíname najmä krčnú a bedrovú časť – kríže. Stredná zóna je však nemenej citlivou a v rámci prevencie sa jej treba venovať s dostatočnou pozornosťou. „Hrudná chrbtica je najdlhšia časť osového orgánu a tvorí ju dvanásť stavcov, ktoré sú špecifické tým, že sú na seba naskladané podobne ako tašky na streche do zakrivenia zvaného kyfóza. V porovnaní s bedrovou a krčnou chrbticou je frekvencia porúch nižšia, a to predpokladáme z niekoľkých dôvodov. Jedným je najmenšia pohyblivosť a tým aj najväčšia stabilita (vplyvom spojenia s hrudnou kosťou a rebrami), druhým je pravdepodobne nižšia frekvencia vyšetrovania v porovnaní s bedrovou a krčnou chrbticou.

Hrudník ako taký tvorí ochranu pre životne dôležité orgány, ako je srdce a pľúca. Takzvaný „locus minoris resistantiae“, čiže miesto najväčšieho ohrozenia, je vždy prechod medzi rôznymi štruktúrami, a to neplatí len pre chrbticu, ale napríklad aj pre prechody jednotlivých druhov epitelu. V prípade hrudnej chrbtice sa jedná o prechod medzi krčnou a hrudnou častou, kde dochádza k stretu medzi najpohyblivejšou krčnou časťou a tuhou hrudnou apertúrou. Dochádza tu aj k väčšej únave a degenerácii štruktúr. Obdobná situácia nastáva v prechode medzi hrudnou a bedrovou chrbticou Th-L, kde prechádza hrudná kyfóza do bedrovej lordózy a mení sa sklon kĺbových plôch a flexibilita úseku,“ vysvetľuje fyzioterapeutka.

Možno sa vám zdá opis na prvý pohľad trocha odborný, avšak dôležité je si zapamätať, že Achillovou pätou tejto oblasti sú práve prechody. Nie však u zdravého človeka. „Hlavné príčiny porúch, ak opomenieme poruchy vnútorných orgánov, ktoré sa sem premietajú, súvisia s úrazmi, ako sú pošmyknutia, pády, nehody v aute, pri športe, ale aj s náhlymi, nepredpokladanými pohybmi. Ďalej s dlhodobou nevhodnou statickou či jednostrannou záťažou, kam zaraďujeme sedavé zamestnanie, dlhodobé chybné držanie tela, ale aj nesprávny tréningový plán. Nesmieme zabudnúť na pôsobenie stresu, ktoré nielen zvyšuje napätie vo svaloch, ale mobilizuje tiež funkcie tela k útoku alebo k úteku. Bez kompenzácie pohybom teda poškodzuje funkcie vnútorných orgánov,“ dopĺňa Eva Šmahelová.

HRUDNÁ CHRBTICA SA OZÝVA NEČAKANE

„Prejavy porúch hrudnej chrbtice sú veľmi rôznorodé a patrí medzi ne napríklad bolesť. Človek môže pociťovať tupú, pichľavú, bodavú, či tlakovú bolesť, vystreľujúcu napríklad do brucha, do lopatky, či do paže. Výnimkou však nie sú ani poruchy dýchania. Objavuje sa plytké a obmedzené dýchanie, ktoré dokáže človeka poriadne vystresovať. Časté je obmedzenie rozsahu pohybu, ale aj vegetatívne poruchy, ako zmena prekrvenia, edém, nauzea, zvracanie, závrate. Bolesti hrudníka u žien môžu súvisieť aj s prsiami, teda mliečnou žľazou. Preto by ženy mali chodiť na preventívne gynekologické vyšetrenia a vykonávať každý mesiac samovyšetrenie pŕs.

U mužov sú zase častejšie kardiovaskulárne poruchy, preto by bolesť na hrudníku nemali brať na ľahkú váhu. V prípade ostrej zvieravej bolesti za hrudnou kosťou, zhoršeného dýchania, zmeny tepovej frekvencie, potenia a úzkosti, by mali vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Rovnakým červeným výkričníkom by pre nás mali byť dlhotrvajúce nočné bolesti, neplánovaný úbytok na hmotnosti a celková slabosť,“ vysvetľuje fyzioterapeutka.

„Poruchy v hrudnej chrbtici môžu byť spôsobené prakticky všetkými štruktúrami (svaly, fascie, väzy, rebrá, chrupavky, a podobne), alebo tu dochádza k projekcii porúch z vnútorných orgánov, ako sú srdce, pľúca, priedušky, žlčník, pankreas, žalúdok, pečeň, ale aj poruchy nášho hlavného nádychového svalu – bránice. Bývajú tu častejšie funkčné poruchy ako blokády rebier. Vyskytujú sa spazmy v úponoch bránice, v medzirebrových svaloch, blokády hrudných stavcov, nerovnováha a preťaženie svalov okolo lopatiek, slabosť, či skrátenie prsných svalov, početné spúšťacie body a podobne. Zo štrukturálnych porúch sa objavuje degenerácia, zlomeniny stavcov, osteofyty (kostné výrastky), posuny stavcov, zúženie chrbticového kanála.

Dôležitá je vždy kvalitná diagnostika, pretože prejavy porúch hrudníka nemusia byť len v hrudníku, ale aj v horných končatinách, v bruchu a dolných končatinách. Dôsledná podrobná anamnéza hrá nezastupiteľnú úlohu. Využívajú sa klinické testy, pomáhame si zobrazovacími metódami ako MRI, CT, či röntgen, zabúdať by sme nemali ani na kvalitnú biochémiu, ktorá nám napríklad ukáže výskyt zápalu v tele, ktorý môže imitovať, alebo spúšťať ďalšie poruchy. Pozor, nedostatok alebo prebytok niektorých vitamínov či minerálov môže skresliť výsledné prejavy. Apelovala by som na spoluprácu odborného tímu, do ktorého by mohol patriť lekár, internista, neurológ, ortopéd, imunológ, gastroenterológ, kardiológ, rehabilitačné lekár a ďalej fyzioterapeut, niekedy klinický psychológ a najmä pacient,“ dopĺňa Eva Šmahelová.

SPRÁVNE DÝCHANIE ROBÍ DIVY

Máte v hrudnej časti „nejakú diagnózu“, alebo sa len pravidelne stretávate s nepríjemnými stavmi v tejto oblasti? Aké je vlastne riešenie a prevencia – okrem nevyhnutných a zaužívaných metód, ktoré určí lekár – špecialista, či fyzioterapeut?

Fyzioterapeutka vysvetľuje, že „prevencia porúch a udržanie zdravia hrudnej chrbtice sa nijako nelíši od zásad pre celú chrbticu, a vlastne celého pohybového aparátu. Pre kvalitu trupovej stabilizácie zohráva hlavnú úlohu bránica, preto ekonomický a fyziologický dychový stereotyp je predpokladom zdravej hrudnej a celej chrbtice. Všeobecné zásady by mohli obsahovať dostatočný individuálne volený pohyb, vyvarovať sa, alebo aspoň kompenzovať dlhú statickú, jednostrannú záťaž, používať svoje telo s rozumom.

Dôležité je tiež kompenzovať stres pohybom a nie jedlom, pitím, fajčením a nečinnosťou. Dopriať svojmu pohybovému aparátu relaxáciu a kvalitný spánok, podporiť jeho funkcie rozmanitou výživou s dostatkom vitamínov a minerálov, liečiť a doliečiť zápaly v tele.

Toto všetko totiž zasahuje do zdravia vnútorných orgánov, chrbtice, aj tej hrudnej časti. Pľúca a srdce, ktoré sú uložené v hrudníku, trénujeme, najlepšie vhodnou aeróbnou, individuálne dávkovanou záťažou, preto sa ako vhodný šport ukázalo plávanie (najmä znak, kvôli pretiahnutiu prsných svalov a kompenzácii držania tela). Vynikajúca je chôdza v tempe, najlepšie v prírode, ktorá mobilizuje hrudnú chrbticu v kooperácii horných končatín a tréningu srdca. Moderná kolobežka je tiež vhodným prvkom. Správne sa pri nej strieda pohyb dolných končatín, ktorý je symetrický a nezaťažuje kĺby ako napríklad beh. Jednostranné športy ako napríklad tenis, golf a bedminton, by mali byť kompenzované. Striedať zaťaženie by sme mali aj v prípade nosenia tašky na jednom ramene a dodržiavať ergonómiu pohybu by sme mali aj v práci.“

Uvoľnite sa SPRÁVNYM SPÔSOBOM

Svojich obľúbených športových aktivít sa, samozrejme, vzdávať nemusíte. V prípade, že trpíte problémami v danej oblasti, rozhodne sa zastavte u lekára, alebo sa nechajte diagnostikovať u fyzioterapeuta. Pravidelné, správne vedené cviky vám môžu pomôcť v docielení zdravia. „Pre uvoľnenie tejto oblasti by som odporúčala napríklad klasikú pozíciu dieťaťa s dýchaním do bránice. Posadíme sa na päty a ak nám to kolená umožnia, hlavu si oprieme o temeno. Horné končatiny kladieme voľne pozdĺž tela, uvoľníme ramená, šiju, lakte, ruky a voľne dýchame do bránice. Táto pozícia sa odporúča aj v súvislosti s diskomfortom v žalúdku.

Jej modifikácie pomáhajú uvoľniť napätie v šiji a medzi lopatkami. Opäť si sadneme na päty, horné končatiny sú opreté o lakte a spojené predlaktia sú zdvihnuté. Hlava je položená v dlaniach a v predĺžení chrbtice. Lopatky tlačíme od seba a dole po chrbtici, hlavu ťaháme do predĺženia chrbtice a kostrč do diaľky, celkovo je chrbtica rovná ako stolček. Dýchame do bránice a v pozícii zotrváme aspoň 2 minúty.

Pre zlepšenie mobility hrudnej chrbtice si ľahneme na bok, kolená sú mierne pokrčené a uložené na sebe, ucho, rameno a bedrá sú v jednej priamke, hlava je mierne podložená, aby nepadala, horné končatiny sú natiahnuté pred hrudníkom (zvierajú pravý uhol s trupom), dlaňami na sebe. Dýchame do bránice, mierne nadvihneme dlane a natiahnutú ruku polkruhom nad podložkou dávame za seba a pritom súčasne rotujeme hrudník bez pohybu panvy a kolien. Predýchame a rovnakým spôsobom tesne nad zemou vraciame späť. Opakujeme pomaly a plynulo aspoň trikrát na každú stranu. V stoji môžeme pomocou dverovej zárubne preťahovať prsné svaly, kde dávame pozor, aby sme nerotovali panvou a nevystrkovali spodné rebrá. Hrudník by si mal stále držať tvar. Plynule predýchame a obmedzenú stranu preťahujeme viackrát.“