Opomínaný a neraz aj problematický - členok

členok, bolesti, problémy, zdravie, ochorenie, rehabilitácia, pomoc, príčina, riešenie, zdravo, nohy, šport, úraz
4.10.2019 v kategórii Zdravie, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Krčná chrbtica, krížová časť, koleno. Čosi o nich vedia aj tí najzarytejší laici. Ale členok? Uf, to už je iná káva. Niekto si ho nevšimne, ako je život dlhý, iný sa pasuje s chronickými problémami celé dekády. Prečo je dôležité neopomínať ani túto časť dolných končatín nám prezradila fyzioterapeutka Evka Šmahelová.

Podvrtnutia ako najčastejšie úrazy

S členkom tak akosi počítame. Je tu, plní svoju funkciu, neodvráva. Lenže ono sa občas stane, že človek si zabehne do náročnejšieho terénu, zle stúpi v príliš vysokých podpätkoch, alebo sa len potkne na turistike a problém je na svete.

„Členok je kladkovitý kĺb zložený z lýtkovej, holennej a členkovej kosti. Jeho hlavnou funkciou je, samozrejme, pohyb. Umožňuje najmä flexiu a extenziu, teda pokrčenie a natiahnutie. Pohyby do strán sú obmedzené a zároveň práve pri prudkom nečakanom pohybe do strany vzniká najčastejšie poranenie. Poranenie členka poznáme pod pojmom podvrtnutie, čiže distorzia. Rozlišujeme tri stupne distorzie. V najzávažnejšom je prítomná aj ruptúra, čiže pretrhnutie väzov. Keď teda opomenieme problémy v členku spojené s degeneráciou, tak poranenie úrazom jednoznačne dominuje a distorzie členka sú po poranení kolena druhým najčastejším športovým úrazom,“ vysvetľuje fyzioterapeutka.

3 stupne podvrtnutia členka

  • V prvom stupni sú väzy len natiahnuté, nie je prítomný hematóm, opuch je minimálny a môže nastúpiť až neskôr.
  • Väčšinou sa na poranenú končatinu dá došliapnuť a ako prvú pomoc môžeme zvoliť PRICE. P = Protection (ochrana), R = Rest (pokoj), I = Ice (ľad), C = Compression (tlak), E = Elevation (zdvihnutie).
  • Pri druhom stupni podvrtnutia už dochádza k čiastočnému natrhnutiu väzov, pozorujeme hematóm, opuch, bolesť je výraznejšia. Došľap býva obmedzený a funkcia členka zhoršená.
  • Tretí a zároveň najzávažnejší stupeň sa vyznačuje úplným pretrhnutím väzov, výrazným opuchom, hematómom a silnou bolesťou. Došľap je úplne znemožnený pre vážne narušenú funkciu členku. Druhý stupeň od tretieho najlepšie rozlíši magnetická rezonancia, ktorá je metódou voľby pre zobrazenie poranenia mäkkých tkanív.

Röntgen by nám ukázal len zlomeniny. Podľa stupňa poranenia sa líši aj následná terapia a dĺžka rekonvalescencie. Zaujímavosťou je, že distorziou sú ohrozené najviac ženy s nízkym BMI.

Pozor na CHRONICKÚ NESTABILITU

Na svoje dolné končatiny jednoducho príliš často zabúdame. Neuvedomujeme si, čo všetko od nich vyžadujeme a ako prirodzene ich funkciu vnímame. Vyššia hmotnosť a nesprávna obuv pritom zásadne sťažujú ich podmienky a z dlhodobého hľadiska nám môžu spôsobiť nemalé zdravotné komplikácie. Eva Šmahelová hovorí, že „problémy nám okrem distorzie môže spôsobiť aj zlomenina v oblasti členka. Ide o situáciu, keď sa zlomí buď vonkajší členok, vnútorný členok, alebo obidva naraz a ešte k tomu zadná hrana dolného konca tíbie (holennej kosti).

Ďalej nás môže potrápiť chronická nestabilita členkového kĺbu, luxácia (vykĺbenie), alebo artróza päty. Chronická nestabilita sa môže rozvinúť ako porucha aj po prvom stupni podvrtnutia, ktorý nebol správne rehabilitovaný. Preto by sme ani najľahšie poranenia v členku nemali podceňovať. Chronickú nestabilitu spôsobujú opakované podvrtnutia aj pri neadekvátnom násilí a často aj na rovnom povrchu. Typické sú bolesti prednej strany členkového kĺbu, kde sa môžu vytvoriť osteofyty (kostné výrastky), ktorými sa telo snaží nestabilné segmenty imobilizovať.“

Súvisí pocit ťažkých nôh s disfunkčným členkom? Otázka, ktorá neraz napadne mnohým dámam. Fyzioterapeutka však vraví, že „pocit ťažkých nôh u žien býva veľmi často spojený so žilovou nedostatočnosťou, keď žilový systém dolných končatín nezvláda spätný tok krvi z hlbokého do povrchového systému žíl, žilové chlopne priliehajú na stenu ciev a nie sú schopné plniť svoju funkciu. Na povrchu kože sa môžu tvoriť nevzhľadné mikrovarixy, ktoré môžu byť sprevádzané opuchom a teda pocitom ťažkých nôh.

Najlepšou prevenciou je aktívne zapojenie pohybového aparátu dolných končatín, napríklad svižná chôdza v čase aspoň 20 –30 minút, plávanie, či jazda na bicykli. Ako prvú pomoc volíme zdvih dolných končatín. Nohy si môžeme vyložiť napríklad na fitloptu a zacvičiť si jednoduchú cievnu gymnastiku, dynamické priťahovanie a naťahovanie špičiek. Pomôže tiež počas sprchy striedať studenú a teplú vodu a vo vážnejších prípadoch navštíviť cievneho lekára, ktorý zhodnotí stav a odporučí vhodnú terapiu.

Vráťme sa však k členkom. Diagnostika a terapia samotného členka závisí, okrem iného, od toho, akého odborníka navštívime ako prvého a o akú poruchu pôjde. S akútnou zlomeninou zamierime pravdepodobne do chirurgickej ambulancie, kde nás pošlú na röntgen a podľa výsledkov doktor priloží sadrovú dlahu alebo ortézu a rozhodne o ďalšom postupe. S prvým stupňom distorzie bez hematómu alebo práve chronickou nestabilitou v členku môžeme zájsť pokojne za svojím fyzioterapeutom, ktorý po vyšetrení zvolí najlepší postup rehabilitácie, ukáže nám cvičenie pre posilnenie propriocepcie, podľa potreby aplikuje kineziotejp a podobne. S podozrením na artrózu zase zamierime na ortopédiu, kde odborník rozhodne, čo ďalej. Pri opuchu členka alebo oboch bez zjavného úrazu by sme mali vyhľadať internistu pre vyšetrenie funkcií srdcového systému.“

Ako si udržať zdravie nielen našich členkov

Keďže niektoré členky priam vyhľadávajú úrazy, zaujímalo nás, či sa im vôbec vieme vyhnúť. Fyzioterapeutka odpovedá, že „niektorým úrazom sa, skrátka, človek nevyhne, ale môžeme minimalizovať riziko a následky vhodnou obuvou zvolenou podľa terénu, druhu vykonávaného pohybu a konkrétnej anatómie našej nohy. Ďalej sa prípadným zraneniam vyhneme pravidelným cvičením propriocepcie, napríklad chôdzou naboso po rozličnom povrchu, posilnením svalov zaisťujúcich priečnu a pozdĺžnu klenbu, ale aj udržaním optimálnej telesnej hmotnosti a všeobecne zdravým životným štýlom.“

Niektorí ľudia zabúdajú, aká dôležitá, blahodarná a pritom jednoduchá je chôdza. „Zdravie členka úzko súvisí s chôdzou. Optimálne zaťaženie, ktoré je individuálne pre každého, jeho zdravie posilňuje, zatiaľ čo nedostatočné, ale aj príliš veľké, škodí a vedie k poruchám funkcie členka. Najlepšie je poradiť sa s odborníkom, ktorý odporučí obuv, vhodnú pohybovú aktivitu a jej objem, prípadne kompenzačné cvičenia už vzniknutých porúch. Všeobecne platí, že pokiaľ nemáme poškodenú funkciu členka, denná svižná prechádzka po dobu 20 -30 minút v pestrom teréne, vo vhodnej obuvi a na čerstvom vzduchu, bude pre zdravie členkov aj celého pohybového aparátu veľmi prospešná.“

Pár rád od fyzioterapeuta na záver

  • Optimálny stereotyp kroku začína opornou fázou kroku – takzvaným „heel strike“, teda počiatočným dotykom päty s podložkou. Nasleduje „foot flat“ – plný kontakt a zaťaženie celého chodidla, ďalej „mid stance“, stredná stojná fáza a „heel off“ – odlepenie päty od podložky, „toe off“, teda odraz prstov a najmä palca od podložky. Oporná fáza kroku je nasledovaná švihovou fázou kroku. Začína akceleráciou (initial swing), prechádza v strednú švihovú fázu (mid swing) a končí deceleráciou (terminal swing) – brzdením. V prípade behu sa teórie rozchádzajú, záleží na mnohých faktoroch a je najlepšie poradiť sa s bežeckým trénerom.
  • Pre zdravie chodidiel by sme nemali zabúdať na cvičenie prstov, ktorých funkcia býva nosením uzavretej obuvi obmedzená.
  • Na posilnenie propriocepcie je vhodná chôdza naboso po rôznom povrchu.
  • Opomínať by sme nemali strečing či postizometrickú relaxáciu lýtkových svalov a tiež cvičenie na nestabilných plochách. Príkladom môže byť bosu podložka, alebo cvičenie pre posilnenie funkcie klenby. S prevenciou a výberom optimálnych cvikov vám poradí fyzioterapeut.