Ortieľ nad vlákninou. Zamerajte na pôvod vášho jedla, než na obsah vlákniny v ňom!

Martin Chudý; SPRACOVALA: Dagmar Baluchová | 28. december 2017
Ortieľ nad vlákninou. Zamerajte na pôvod vášho jedla, než na obsah vlákniny v ňom!

Osobne považujem vlákninu za prospešnú súčasť zdravej výživy. Avšak, pri určitom type stravy, akú majú napríklad pôvodní Masajovia či Inuiti, sa zdá byť nepotrebná. Strava bežnej populácie je však iná, takže konzumácia potravín s obsahom vlákniny sa zdá byť prospešná.

Ortieľ nad vlákninou

Téma vláknina stále nie je uzavretá a v skutočnosti existuje početné množstvo látok (inulín, oligofruktóza), ktoré dostali označenie vláknina, takže rozdeliť vlákninu do nejakých kategórií nie je také jednoduché.

Tretí typ vlákniny

Napríklad niektorí odborníci považujú za tretí typ vlákniny takzvané rezistentné škroby, ktoré nie sú trávené (sú rezistentné) v tenkom čreve. Po prechode do hrubého čreva sú fermentované na tuky s krátkym reťazcom, podobne ako rozpustná vláknina (majú aj podobnú kalorickú hodnotu).

Rezistentné škroby sa delia do 4 hlavných kategórií a nachádzajú sa napríklad:

  • v celých alebo čiastočne mletých obilninách, semenách, strukovinách a cestovinách (typ 1),
  • v surových zemiakoch, zelených banánoch, niektorých strukovinách (typ 2),
  • vo varených a vychladnutých zemiakoch a chlebe (typ 3)
  • v niektorých vlákninových nápojoch a potravinách, kde boli použité modifikované škroby (typ 4).

Zamerajte na pôvod vášho jedla, než na obsah vlákniny v ňom

Pre vás je dôležité vedieť, že by ste sa mali zamerať na konzumáciu celých potravín a správnu prípravu sacharidov, ktorá eliminuje antinutrienty. V takom prípade prijmete rôzne druhy vlákniny a sprístupníte si dôležité minerály.

Kvôli obsahu antinutrientov a izolovanej forme vám neodporúčam pridávať otruby a inú nerozpustnú vlákninu do jedál. Skôr sa zamerajte na konzumáciu zeleniny, ovocia, orechov, semien, strukovín a niektorých obilnín, ktoré najskôr zbavte antinutrientov.

Množstvo prijatej vlákniny

Niektorí vedci predpokladajú, že naši dávni predkovia konzumovali asi 100 až 150 gramov vlákniny denne, a to najmä kvôli vysokej konzumácii zeleniny a ovocia. Keďže si pomocou takejto stravy zabezpečili vysoký príjem živín, prípadné straty živín kvôli antinutrientom boli vykompenzované ich vysokým príjmom.

Ak by ste však konzumovali na živiny ochudobnené potraviny (rafinované obilniny) a zároveň si do nich pridávali napríklad otruby, pravdepodobne by ste vo svojom tele vytvorili veľký deficit minerálov. Paradoxne, takto sú zložené mnohé údajne zdravé potraviny (raňajkové cereálie, müsli tyčinky a iné).

Súčasné odporúčania v rozmedzí 20 – 40 g vlákniny denne považujem za adekvátne. Konzumáciou celých potravín ako zelenina, ovocie, orechy, semená a správne pripravené obilniny a strukoviny si zabezpečíte nielen dostatočné množstvo vlákniny, ale aj množstvo iných prospešných látok.

Práve tieto látky, skôr než vláknina, pravdepodobne vysvetľujú skutočnosť, že zvýšený príjem vlákniny bol v mnohých štúdiách spojený s nižším rizikom chronických ochorení.

Všeobecne je vláknina len jedným z množstva faktorov, ktoré rozhodujú o vašom zdraví a pokiaľ budete konzumovať skutočné jedlo, zabezpečíte si jej dostatok. Skôr sa teda zamerajte na pôvod vášho jedla, než na obsah vlákniny v ňom. Nakoniec, sám tvorca vlákninovej hypotézy, Denis Burkitt, zomrel na rakovinu hrubého čreva...