Rozhodujú o našom METABOLIZME HORMÓNY?

Michaela Korpášová | 4. Feb 2020
hormony, metabolizmus, ovplyvnenie, fit, fitastyl.sk, zdravie, wellness, kondicia, grelin, leptin, kortizol, tyroxin

Je možné, aby sme si všeobecným jedálničkom na internete na naštartovanie metabolizmu naozaj pomohli? Nie je potrebné k tomu poznať oveľa viac faktorov ako iba emailovú adresu, na ktorú vám takýto jedálniček zašlú? Niekomu takýto jedálniček sadne, možno na prvý pohľad, lebo potom už nikto nevie, či spaľovanie pokračuje dobrým tempom. Ale nájdu sa aj ľudia, ktorí takýchto jedálničkov vyskúšali niekoľko a nezabrali. Pozerajú sa pritom na svoju hmotnosť, keďže to je pre nich základný, hlavný a často jediný ukazovateľ fungovania metabolizmu.

Mám pre vás dobrú správu, áno, môžete sa „vyhovárať“ na hormóny. Ale je rozdiel, či ste si takýto problém spôsobili sami svojím životným štýlom, alebo ide o ochorenie. Avšak pozor, aj keď máte hormonálnu nerovnováhu, ktorá spôsobuje spomalenie vášho metabolizmu, nie je to dôvod na vyhováranie. Množstvo ľudí s hormonálnou disbalanciou, ktorým sa podarilo zlepšiť fungovanie svojho metabolizmu a podporiť spaľovanie, je toho dôkazom.

GRELÍN VS. LEPTÍN

Hlavným hormónom nasýtenia je leptín, jeho antagonistom je hormón hladu grelín. „Idú“ spolu ruka v ruke. Telo potrebuje, aby v organizme bola zachovaná ich rovnováha a neprevažoval žiaden z nich. Keď je človek hladný, vylúči sa grelín a najeme sa. Keď sme najedení, telo vyšle signál, že stačí, vylúči sa leptín. Potrava sa postupne trávi a nakoniec dôjde k signálu zo žalúdka, že je prázdny, vylúči sa grelín a opäť nasleduje rovnaký cyklus. Takto to má fungovať. Problém nastane, keď nevieme, že treba skončiť jesť. Prípadne, že už treba jesť.

GRELÍN

Je produkovaný primárne v žalúdku, ďalej aj v tenkom čreve a hypothalame. Ovplyvňuje príjem potravy ako takej a následne teda aj hmotnosť človeka. Jeho vylučovanie je vyššie pri hladovaní a naopak, po konzumácii potravy jeho hladina klesá (nízka je aj u obéznych ľudí). Ide teda o hormón hladu. Ak sme teda hladní, náš prázdny žalúdok vyšle signál, aby sa vylúčil grelín a telo nás upozornilo, že máme jesť. Vyššiu hladinu grelínu majú napríklad ľudia, ktorí málo spia. A tým pádom majú zákonite väčší pocit hladu.

LEPTÍN

Je hormón produkovaný bunkami tukového tkaniva a „hovorí nám“, kedy sme už nasýtení. Ide o veľmi dôležitý faktor príjmu potravy a pokiaľ dôjde k jeho narušeniu, dochádza k obezite a ďalším faktorom. Poznáte pojem leptínová rezistencia? Je to stav, pri ktorom telo nevie rozlíšiť, kedy má dosť a kedy je hladné. Vaše telo síce môže mať dostatočnú hladinu leptínu v krvi, napriek tomu je voči nemu akoby hluché a slepé. A tak vám nevie dať signál, že je najedené. Pracuje však hormón grelín – som hladný. Napríklad potrebujete stále väčšie množstvo jedla na to, aby ste sa cítili najedení, aby telo vylúčilo leptín. Dochádza k tomu teda postupne.

A keďže je tvorený v bunkách tukového tkaniva, platí, čím viac tuku máte, tým je jeho hladina vyššia. Neplatí však, že čím máte leptínu viac, tým ste menej hladní.

Práve naopak – toto väčšie množstvo leptínu vyvoláva voči nemu rezistenciu, ktorú sme už spomínali. Dobrou správou ale je, že si vieme pomôcť. A tušíte správne – vyváženou stravou. Dôležitý je aj spánok – počas spánku hladina leptínu stúpa (aby sme sa v noci nebudili, že sme hladní), po prebudení opäť klesá. Aj preto sa ľudia často čudujú a krútia hlavou nad tým, keď im pri chudnutí niekto radí, aby jedli dostatočne veľa. Mnohokrát viac, ako sú zvyknutí. Totiž, aby sa vylučoval správne leptín, človek nemá hladovať (pozor, nejesť hocičo, ale kvalitne, dostatočne).

 

ADIPONEKTÍN

Ide o hormón, ktorý je produkovaný bunkami podkožného tukového tkaniva (adipocytmi). Tento hormón má za úlohu v našom organizme znižovať hladinu cukru v krvi (podporovať tak účinok inzulínu a leptínu) a potláčať pocit hladu. Podporuje aj metabolizmus, resp. spaľovanie tukov vo svalových bunkách. Čiže v našom tele reguluje metabolizmus glukózy i lipidov. Napriek tomu, že je produkovaný podkožným tukovým tkanivom, pri vyššej hmotnosti sa ho u vás vylučuje menej.

Je to logické, pretože pri priberaní sa zvyšuje množstvo viscerálneho tuku, ktorý potláča jeho tvorbu. Viscerálny tuk je práve ten, ktorý vás „straší“ na obrázkoch, kde sú vnútorné orgány obrastené tukom. Nízka hladina adiponektínu je spájaná aj s vyšším rizikom infarktu a vzniku cukovky typu II, čo dokazuje spomínanú negatívnu koreláciu medzi množstvom tukového tkaniva u obéznych ľudí a množstvom adiponektínu.

HORMÓNY PAKREASU

Pankreas produkuje hormóny inzulín a glukagón, ktoré zasahujú do metabolizmu sacharidov. S inzulínom (ktorý znižuje koncentráciu glukózy v krvi) súvisí ochorenie cukrovka, pričom ste si určite všimli, že veľké percento ľudí trpiacich cukrovkou II. typu má zvýšenú hmotnosť. Je to kvôli nedostatočnej schopnosti štiepiť prijatý cukor, resp. sacharidy potravou, ktorý sa následne ukladá v tele vo forme tuku. Zvýšenou konzumáciou potravy si vyčerpajú natoľko receptory citlivé na inzulín, až sa u nich vyvinie toto ochorenie (najskôr ide o inzulínovú rezistenciu, následne pri pokračovaní v jedálničku dochádza aj k rozvoju cukrovky). Zlepšením stravovania je možné zlepšiť zdravotný stav pacienta a pri skorom odhalení cukrovky dokonca upraviť hladiny inzulínu a mať ju pod kontrolou. Jedálniček pri DM II. typu (diabetes mellitus) si však vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel, čo sa ale v konečnom dôsledku určite oplatí.

Opakom inuzlínu je spomínaný glukakón, ktorý sa podieľa na zvyšovaní hladiny glukózy v krvi. Čiže, keď máme v krvi veľa glukózy, glukagón prechádza do úzadia, jeho hladina sa znižuje. Pokiaľ telo vyšle signál, že je glukózy málo, glukagón podnecuje vylučovanie glukózy jej uvoľnením z pečene. Oba tieto hormóny teda naše telo potrebuje a je ideálne, ak sú ich hladiny vo vyváženom stave. O tom, či si bude organizmus ukladať zásoby alebo ich spaľovať, rozhoduje prevaha jedného z nich. Ak prijmeme teda veľa sacharidov v jednej porcii, vyletí hladina inzulínu a glukagón sa potláča. Aj preto je dôležité prijímať vyvážené porcie, aby mohli oba pekne spolupracovať a pomáhať si. Môžeme si to zjednodušene predstaviť ako inzulín – ukladač energie do zásoby (tuk) a glukagón – poskytovateľ energie zo zásob, ktorú telo následne využije.

KORTIZOL

Je známy ako stresový hormón produkovaný kôrou nadobličiek. Ovplyvňuje najmä metabolizmus glukózy. Jeho nadbytok sa však prejavuje zvyšovaním množstva tukového tkaniva, najmä v oblasti brucha. Jeho hladina je závislá aj od denného rytmu, napr. ráno je jeho hladina vyššia a vrchol dosahuje okolo ôsmej hodiny. Potom jeho hladina postupne klesá, vďaka čomu môžeme večer zaspať. Ak sme v strese počas dňa, jeho úlohou je zvýšiť množstvo glukózy v krvi a pomôcť nám lepšie vysporiadať sa so situáciou (najmä pri fyzickom strese, ako je aj napr. cvičenie, potrebujeme prísun cukru).

Pocítite nával energie, niektorí, keď sú v strese si tento nával energie vybijú napr. upratovaním. Ale keď sedíte nad papiermi do práce, ťažko si pôjdete niekde nahromadenú energiu vybiť. Aj z tohto dôvodu vám neodporučia tréneri ísť cvičiť napr. o deviatej večer, kedy už máte telo pripravovať na oddych a nie podporovať aktivitu kortizolu, ktorá by mala v takýchto večerných hodinách smerovať k najnižšej koncentrácii.

Takže, ak vám niekto povie, že ak ste v dlhodobom strese a chcete chudnúť, musíte sa najprv zbaviť stresu, verte, že má pravdu. Áno, vždy ste pri strese chudli? Necítili ste hlad, postupne sa vaša hmotnosť znižovala? Postupne ste ale začali priberať a vašu hmotnosť momentálne neviete kontrolovať? Enzým HSD vylučovaný počas stresu podnecuje premenu neaktívnej formy kortizolu na aktívnu a tak dochádza k zvyšovaniu jeho hladiny. Hlavným príznakom nadbytku kortizolu je priberanie.

A sme doma. Nehovoriac o tom, že pravidelné stresové dávky pre telo majú veľký negatívny dopad z mnohých strán, či už je to imunitná stránka, úbytok svalstva, rednutie kostí, zvyšovanie krvného tlaku, reflux, vredy žalúdka a podobne. Podobne ako kortizol je v čase stresu vylučovaný aj adrenalín, ktorý tiež vplýva na metabolizmus cukrov. Oba nás chránia pred stresovou situáciou, aby sme sa s ňou lepšie vyrovnali. V minulosti to bol signál napr. u lovcov, zažili stres (napr. priblíženie či napadnutie zvieraťom pri love), dostali prísun energie a utekali preč. Nahromadená energia sa spotrebovala. Dnes ale takýto typ stresu nezažívame a energia zostáva do zásoby.

Problémy HRUDNEJ chrbtice
Prečítajte si tiež:

Problémy HRUDNEJ chrbtice

 

HORMÓNY ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

Štítna žľaza produkuje hormóny pôsobiace na metabolizmus živín v organizme, a to tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Všetkým je určite známe ochorenie hypofunkcie štítnej žľazy, teda jej nedostatočná funkcia. Práve ona je spájaná so spomalením metabolizmu, je príčinou priberania hmotnosti a sťažuje aj samotný proces chudnutia (kvôli spomaleniu metabolizmu). Ale nie je nemožné schudnúť.

Je dôležité upraviť svoju stravu tak, aby sme podporovali činnosť štítnej žľazy, a nie ju nevhodnými potravinami ešte viac utlmovali. Máloktorý lekár však vie odporučiť svojim pacientom, ktoré potraviny majú vylúčiť zo svojho jedálnička a ktoré majú zaradiť, aj každodenne. Iba nastavia lieky. Niekedy je to z časovej tiesne, pretože nemajú priestor, pri takom počte pacientov, venovať sa každému dostatočne dlho. Veľká česť tým, ktorí na to čas majú a nájdu si ho.

Náš metabolizmus ovplyvňujú hormóny štítnej žľazy, kortizol, adrenalín a noradrenalín, grelín a leptín ... Na popísanie všetkých by som potrebovala viac priestoru, preto som si vybrala vyššie uvedené, hlavné. Ako sme si dávnejšie objasnili, na genetiku sa radšej nemáme vyhovárať, platí to aj pre hormóny. Najskôr urobme všetko, čo je v našich silách. Často to pomôže.