Sezónna depresia: TOTO vám môže pomôcť

Martin Harvan | 17. Mar 2020
Sezónna depresia: TOTO vám môže pomôcť

Sezónnu depresiu pomôže zahnať fototerapia, úprava stravy, pohyb, a dokonca aj zdravé baktérie.

Veľmi častými a prvými príznakmi bývajú poruchy spánku a stravovania, ako sú nespavosť, nadmerná spavosť, nechutenstvo alebo nadmerná chuť do jedla.

„Pacienti, ktorí trpia depresiou, sa často sťažujú na rôzne bolesti. Mávajú nepríjemný charakter a veľmi zle reagujú na liečbu liekmi proti bolesti. V takýchto prípadoch sa stáva, že pacient sa namiesto zlej nálady sťažuje, že ho bolia kríže, či koleno alebo cíti bolesti pri srdci a podobne. Akoby sa psychický problém pretransformoval na telesný. Ak pacient začne užívať antidepresíva, tieto bolesti zmiznú. Vyriešil sa problém v hlave a odznel problém v tele,“ vysvetľuje proces fungovania depresie známa odborníčka zo Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Sezónna depresia 

Sezónna depresia, rovnako ako ďalšie depresívne poruchy, je liečiteľná. Vo všeobecnosti sa používajú dva základné prístupy, ktoré sa u pacienta podľa jeho stavu a potrieb môžu kombinovať. Jedným z nich je farmakoterapia antidepresívami. Druhým prístupom je psychoterapia, ktorá sa využíva najmä u pacientov, ktorí trpia menej závažnými príznakmi, alebo začiatok ochorenia bol u nich vyprovokovaný nejakou negatívnou životnou situáciou.

Pri depresii pomáha aj fototerapia

Pri sezónnych depresiách je vhodná aj fototerapia, liečba svetlom, ktorá je vedecky uznávanou liečebnou metódou s biostimulačným, protizápalovým, ale aj antidepresívnym účinkom. Navyše, upravuje depresiou narušené biologické rytmy. Pomáha, samozrejme, aj zmena životného štýlu. „Keď to stav pacienta dovoľuje, odporúčame mu pobyt na čerstvom vzduchu, prechádzky, prípadne ľahšiu prácu vonku, ktorá ho aj príjemne telesne unaví, odpúta jeho pozornosť od ochorenia, prinesie potešenie,“ pokračuje lekárka.

Psychohygiena

Pre udržanie psychického zdravia je dôležitá najmä psychohygiena. Ako zdôrazňuje slovenská psychiatrička, nefunguje spôsobom, že si povieme, dnes vypínam. Mozgu sa totiž nedá prikázať.

Všeobecne pre duševnú očistu platí, že v bežnom dni potrebujeme pracovné prestávky, krátke chvíľky, kedy úplne vypneme prácou preťažený mozog. Ak v práci sedíme, mali by sme si deň doplniť pohybom. Ak sa v práci celý deň fyzicky namáhame, vhodná je skôr nejaká pokojnejšia aktivita. Samozrejmosťou by mal byť čas na seba i blízkych a racionálna strava rovnomerne rozložená počas celého dňa.

O zdravotných účinkoch rôznych potravín, bylín a výživových doplnkov na potlačenie depresie sa objavuje množstvo informácií. Niekedy je však na zlepšenie nálady vhodné vyskúšať aj čosi iné, netradičné. 

Pripravili sme pre vás prehľad potravín, ktoré dokážu potešiť nielen telo, ale aj dušu. Vyskúšajte ich:

Kimči vyháňa zlých duchov

Pokiaľ navštívite Južnú Kóreu, možno vás prekvapí pohľad na tamojších domorodcov. Pri fotografovaní namiesto tradičného „syr“ hlasno vyslovujú výraz „kimči“ a usmievajú sa pritom doširoka. A niet sa čo čudovať. Pokrm bohov, aj takto označujú miestni pochúťku zvanú kimči, ktorá je tradičným jedlom južnej časti kórejského polostrova.

Chutné kvasené jedlo pripravované z čínskej kapusty doplnené o množstvo lahodných prísad akými sú mrkva, biela reďkovka, jarná cibuľka, zázvor, čili papričky gochugaru, rybia omáčka, cesnak a soľ sa považujú na najzdravšie jedlo tejto ázijskej kultúry. Miestni obyvatelia sú na národné jedlo dokonca takí hrdí, že mu v jednom z obchodných centier zriadili netradičný kultúrny stánok, múzeum kimči.

Jemne kyslé jedlo zvýraznené ostrou chuťou čili slúži na prekonanie jesene a dlhých zimných mesiacov. Kimči, ktoré žiari prevažne jasnou červenou farbou, neobsahuje takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vlákniny, vitamíny A, B a C a široké spektrum minerálnych látok.

Obyvatelia Južnej Kórei veria, že toto jedlo pomáha odháňať zlých duchov, ktorí sa pokúšajú pokaziť prípravu tohto zvláštneho pokrmu. Podľa miestnych tradícií je kimči najlepším liekom na pochmúrnu náladu, a preto sa zaraďuje medzi jedlá číslo jeden v boji proti sezónnym depresiám. Príprava kvasenej pochúťky nie je náročná. Nakrájaná čínska kapusta sa na šesť hodín vkladá do soľného roztoku, neskôr sa opláchne a spolu so zmesou ďalších prísad fermentuje približne dva dni pri izbovej teplote. 

Miso poteší dušu

Od roku 1337 vyrábajú uprostred japonského ostrova Honšú pastu zvanú miso. Tmavá alebo bledá lepkavá hmota sa pripravuje fermentovaním zo sójových bôbov, obilia a soli. Obsahuje kvalitné enzýmy, ktoré podporujú nielen trávenie a imunitu, ale aj dlhovekosť. Tajomstvo ich prekypujúceho zdravia sa údajne skrývalo v polievke ukuchtenej z tejto pasty.

Miso sa svojím výživovým profilom zaraďuje k potravinám bohatým na kvalitné sacharidy, bielkoviny, omega mastné kyseliny, vitamíny A a B, betakarotén, kyselinu listovú a minerálne látky horčík, fosfor, vápnik, železo, zinok či selén. Kombinácia vitamínov radu B spolu s bohatým množstvom omega-3 mastných kyselín a stopového prvku selénu vytvára živnú pôdu pre potravinu právom sa pýšiacu silnými antidepresívnymi účinkami.

Nenasýtené mastné kyseliny podporujú činnosť mozgu. Vedci tiež dokázali, že medzi zlou náladou, depresiou a nedostatkom selénu je priama spojitosť. Ak má ľudský organizmus nedostatok tohto stopového prvku, prejaví sa to rôznymi poruchami nálad, od depresií až po úzkosť.

Kvalita misa sa odlišuje podľa jeho zafarbenia. Čím je tmavšie, tým má výraznejšiu chuť a arómu. Chuťovo pripomína sójovú omáčku. Slovo miso, mimochodom, pochádza z dvoch výrazov. To prvé, „mi“, znamená chuť a druhé, „so“, sa používa vo význame prameň. Chutná korenistá pasta sa využíva najčastejšie na dochucovanie jedál. Iskrivá, ostrá chuť povzbudí maškrtné jazýčky, telo a myseľ. Medzi tradičné jedlá pripravované z tejto potraviny patrí miso polievka. Pripravuje sa zo zeleninového alebo kuracieho vývaru, do ktorého sa pridáva miso pasta, hrášok, soba rezance, huby shiitake, prípadne brokolica a kel.

Tradičná miso polievka
Prečítajte si tiež:

Tradičná miso polievka

Zelený jačmeň zaženie chmúry 

Vedci už dlhšiu dobu skúmajú antidepresívne účinky zeleného jačmeňa. V jednej zo štúdií porovnávali účinky lieku na depresiu a mladého zeleného jačmeňa. Výsledky boli prekvapujúce, a to v prospech spomínanej obilniny. Na stavy smútku, úzkosti a stres reaguje ľudský organizmus aktivovaním hypotalamu, hypofýzy a nadobličiek. Výsledkom je vyplavovanie stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol. Pokiaľ sa telo nedokáže dostať do rovnováhy, nastáva problém.

Jačmeň pomáha detoxikovať organizmus a vplýva na celkovú fyzickú a duševnú rovnováhu. Patrí k zdrojom vzácnej aminokyseliny zvanej tryptofán, ktorá je prekurzorom pre výrobu hormónu serotonínu. A práve tento hormón sa podieľa na zlepšovaní nálady, spánku a sústredenia. Zelený jačmeň napomáha aj pri liečbe viacerých ochorení. Čím menej chorôb má naše telo, tým sa cítime lepšie a zdravšie.

Zaraďuje sa preto k pomocníkom, ktorí si poradia s artritídou, astmou, chudokrvnosťou, vysokým cholesterolom, problémami s pečeňou a obličkami, či dokonca impotenciou. Oceňuje sa najmä jeho schopnosť zmierňovať okyslenie ľudského organizmu a zbavovanie tela voľných radikálov, ktoré sa podpisujú pod vznik civilizačných ochorení. Za túto schopnosť vďačí zelený jačmeň najmä rastlinnému farbivu chlorofylu, ktorého obsahuje až 300 mg na 100 gramov produktu. 

Vedeli, ste že:

Črevné mikróby sa môžu v budúcnosti využívať na liečbu depresívnych porúch? Ľudské črevo sa medzi odborníkmi často nazýva druhým mozgom, pretože sa ako jediný orgán pýši vlastným a nezávislým nervovým systémom.

Baktérie v čreve produkujú chemikálie, ktoré dokážu vplývať na mozgovú činnosť a zmeny nálad.  Vedci preukázali, že črevné mikróby, ktoré rozkladajú jedlo, sú schopné ovplyvňovať produkciu hormónu serotonínu, ktorý vplýva na pocity šťastia, pohody a pokojný spánok.