Francúzi a dlhovekosť. Ako to len robia? Poďme sa inšpirovať.
Konzumujú stravu bohatú na živočíšne tuky, bez výčitiek si pochutnávajú na tučných syroch, obilninách, bravčovom mäse, popíjajú vínko a spotreba masla je u nich trojnásobná. Napriek tomu sa výskyt srdcovo-cievnych chorôb a obezity pohybuje v relatívne nízkych číslach.
Je to veru paradox. A nie hocijaký, ale rovno francúzsky. Nehovoríme totiž o nikom inom, ako o obyvateľoch krajiny galského kohúta, známych pôžitkároch, ktorí nejednému vedcovi spôsobili vrásky na čele. Na to, čo sa od nich môžeme priučiť, sme sa pozreli aj my.
Dlhovekosť vo Francúzsku nie je ničím prekvapivým. Počet ľudí, ktorí majú sto rokov a viac sa dlhodobo pohybuje v dvoch desiatkach tisícoch, čo je oproti iným európskym krajinám relatívne vysoký nadpriemer. Francúzi sú jednoducho pôžitkári a kto strávil v krajine galského kohúta nejaký čas, môže tento fakt iba potvrdiť.
Spomeniem napríklad cestu po Provensálsku. Rodinka sedí pri večeri v reštaurácii, pochutnáva si na sladkých palacinkách a štedro rozlieva z čaše červeného vína. To by bolo, samozrejme, všetko v poriadku, ak by nenalievali aj svojim -násťročným deťom.
Tie, ako skúsení degustátori, najprv pohár ovoňajú, uznanlivo prikývnu a potom si slastne chlípu z chutného moku. A o podobné príklady vo Francúzsku nie je núdza. Dlhé, hodinu a viac trvajúce obedy ani náhodou nepripomínajú pracovný stres v našich zemepisných končinách. A že by naši zamestnávatelia tolerovali pohárik vínka ku kávičke, na to sa tiež nedá spoľahnúť.
Ale vráťme sa späť k známemu francúzskemu paradoxu. Prvý sa o tento pojem odborne oprel lekár Samuel Black ešte v 19. storočí. Všimol si totiž spojitosť medzi pravidelnou konzumáciou červeného vína a dlhovekosťou tamojších obyvateľov.
Červené víno však nebolo jediným kontroverzným zvykom Francúzov. Holdovanie mäsitým pokrmom, smotane, vajíčkam, či všakovakým syrom, nie je práve prejavom najzdravšieho životného štýlu. A predsa je v krajine iba 7 % obéznych ľudí, o polovicu menej srdcovo-cievnych chorôb a rakoviny u žien.
Keď moderátor diskusnej relácie o zdravom životnom štýle na televíznej stanici CBS pozdvihol čašu vína a povedal, že nízkemu počtu kardiovaskulárnych ochorení vďačia Francúzi práve tomuto nápoju, verejnosť bola takmer šokovaná a francúzsky paradox nabral na obrátkach v celom svete.
Prečo je tomu tak? Čo stojí za faktom, že Francúzi sú jedným z najzdravších európskych národov a civilizačné ochorenia ich obchádzajú najväčším oblúkom? Inšpirujte sa.
Ako na to po francúzsky
Červené víno
Francúzi sú známi vysokou spotrebou červeného vína. Víno, zvlášť to červené, je už stáročia považované za nápoj dlhovekosti a mnohé štúdie túto teóriu podporujú. Zdravie v červenom víne sa týka najmä vysokého obsahu flavonoidov – látok, ktoré podporujú imunitu a chránia organizmus pred choroboplodnými baktériami a vírusmi.
Ako významné antioxidanty tiež znižujú pravdepodobnosť množenia nádorových buniek. Flavonoidy bojujú proti kôrnateniu tepien, infarktom a koronárnej chorobe srdca. Najznámejším z tejto skupiny je práve resveratrol, nachádzajúci sa v šupkách a jadierkach červeného hrozna.
Čítajte tiež: Prírodný, či syntetický? Prečo premýšľať o príjme RESVERATROLU v potravinovom doplnku?
Už biológ Louis Pasteur o víne povedal, že ide o najzdravší a najhygienickejší nápoj. Francúzi pijú víno pravidelne a v malých množstvách, čo je základom pozitívnych účinkov tohto nápoja. U muža ide o 2-3 decilitre denne, pre ženy je odporúčaná polovičná spotreba.
I keď je červené víno alkoholický nápoj, má nižší počet kalórií ako pivo, či destiláty a najmenej zaťažuje pečeň. Je vedecky dokázané, že v regiónoch Francúzska s pravidelnou spotrebou vína sa ľudia dožívajú vyššieho veku a menšieho výskytu civilizačných chorôb. Takže, s mierou a na zdravie!
Jedlo ako pôžitok
Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňuje zdravie francúzskych obyvateľov je spôsob, akým nazerajú na jedlo. Jesť je pre Francúzov pôžitok a sviatok. Táto potreba a zvyk je evidentná napríklad v dlhých obedných prestávkach, ktoré si skrátka nenechali vziať ani pri vzrastajúcich nárokoch na pracovný čas a nasadenie.
Francúzi si žijú tak, ako chcú a v konzumácii sa nikam neponáhľajú. Sú naučení vychutnávať si každé sústo, vyberať si podľa chuti a nálady a v jedle sa nielen vyznajú, ale vedia si ho aj užiť. Tento fakt by mal byť pre nás inšpirujúci.
Pre mnohých sa totiž obed stáva iba nutnou a rýchlou zastávkou na ceste za ďalšími povinnosťami, a to podľa lekárov nie je najlepší spôsob, ako si udržať zdravý životný štýl. Ďalšou zo zaujímavostí sú aj vyššie nároky na servírovanie, ktoré nám môže dopomôcť vnímať jedlo nie ako nutnosť, ale radosť.
Nároky na kuchyňu sú vo Francúzsku skutočne vysoké, o čom svedčí aj fakt, že i v zabudnutej dedinke istotne narazíte na niekoľko kvalitných reštaurácií. A opomenúť by sme nemali ani obľúbené varenie v domácej kuchyni.
Nakoľko obyvatelia galského kohúta milujú spoločné večere s rodinou a priateľmi a predháňajú sa v originálnejších a chutnejších receptoch, teplo rodinného krbu vedia udržať aj popri problémoch a nezhodách. Večera sa tak stáva nielen gastronomickým zážitkom, ale aj akousi duševnou očistou a obľúbenou formou relaxu.
Voda ako všeliek
Ďalším špecifikom životného štýlu Francúzov je vysoká spotreba vody a minerálnych vôd. Francúzi vedia, čo znamená dodržiavať pitný režim, a týchto zásad sa držia. Napríklad sladkých a ochutených vôd vypijú niekoľkonásobne menej, ako napríklad Američania, Briti, alebo Slováci.
Zato v pití minerálnych vôd obsadzujú popredné priečky v svetových meradlách. Radšej, ako s malinovkami, kombinujú pitie čistej vody s minerálnymi vodami. Aj v najdrahšej reštaurácii vám čašník automaticky prinesie čašu s vodou a na nápojovom lístku často ani nenájdete rôzne bublinkové sladké nápoje.
Čítajte tiež: Je voda z kohútika zlá?
Radšej pešo
Možno vás prekvapí, že počet fitness centier vo Francúzsku nie je práve ohromujúci. Tamojší obyvatelia sú zvyknutí dať prednosť prechádzke. V mestách uprednostňujú radšej transport bicyklom a pešo ako vlastnými autami.
Do práce sú ochotní ísť aj pol hodinu rýchlou chôdzou, alebo využívať hromadnú dopravu. Samozrejme, tento fakt sa týka početných zápch v mestách, ale je aj dôkazom aktívneho života. Francúzi jednoducho milujú prechádzky a bicykle. A to je jeden z dôvodov, prečo im nehrozí obezita.
Dôležitá je kvalita
Silné povedomie o domácej strave a uprednostňovanie kvalitných výrobkov. Francúzske pôžitkárstvo sa týka aj výberu špičkových surovín. Obyvatelia konkrétnych oblastí si radšej nakúpia na domácom trhovisku a dajú prednosť regionálnym dodávateľom.
Či sa jedná o šunku, syry, vajíčka, chlieb, alebo spomínané víno, základom je kvalita. Najlepšie tá bio. Ale to, čo je pre nás bio, je vo Francúzsku úplne bežná potravina. Na trhoviskách nenakupujú iba fajnšmekri, ale každý.
Parížania vedia, kde nakúpia najlepší chlieb a koláče, Bretónci poznajú svojich výrobcov mäsových výrobkov. Ak ste sa niekedy ocitli na nejakom z tamojších trhovísk, viete, o čom je reč. Francúzi jednoducho preberajú.
Ryby ovoňajú, pýtajú sa dodávateľa na kvalitu a dátum lovu, nehanbia sa vysloviť nespokojnosť, alebo poprosiť o cenné rady. S jedlom to jednoducho vedia a pri kvalitných potravinách, ktoré kupujú, majú istotu, že neboli použité chemické konzervanty a iné, trvanlivosť predlžujúce prídavné látky.
Radšej pomaly
Ďalším zo zvykov, ktorým vedci pri skúmaní francúzskeho paradoxu prikladali vážnosť, sú porcie. Väčšina Francúzov totiž konzumuje štyri a viackrát denne malé porcie. Svoju stravu jedia pomaly a jedlo si patrične vychutnávajú. Turista má možnosť uvedomiť si tento zvyk pri návšteve reštaurácií.
Nejeden Slovák už ohrnul nos nad veľkými taniermi a krásne naservírovanou malou porciou. „Z tohto, že sa mám najesť?“ Áno, lebo ak si o ďalšie tri hodiny dáte desiatu, či olovrant, váš organizmus nepocíti hlad a tráviace ústrojenstvo prežije bez zbytočnej záťaže.
Navyše vás nestretne únava po ťažkom jedle a budete fit a svieži celý zvyšok dňa. Menšie porcie, naservírované s gráciou a láskou, sú pôžitkom nielen pre telo, ale i myseľ. A radosť z jedla je to, čo Francúzi ovládajú bravúrne.
Čítajte tiež: Ako zaobchádzať s dobrým vínom?