Spojte zábavu s adrenalínom, vyskúšajte Indoor lezenie.
Adrenalín, zábava, prekonávanie vlastných limitov. Indoor lezenie, či indoor climbing je čoraz príťažlivejšou formou relaxu, dobitia novej energie a fyzickej aktivity.
V dnešnej dobe sú už podmienky naň natoľko prepracované, že ani nemusíte ísť na hory. Lezecké centrum naplní všetky očakávania a prinesie vám pôžitok z výšok. Viac nám o tomto športe prezradila Katarína Fickuliaková z lezeckého centra Vertigo.
Lezenie svojou rozmanitosťou prirodzene nabáda k pohybu bez potreby vytvárania „umelej“ motivácie.
Nebojte sa steny!
„Lezenie je vnímané ako niečo extrémne, nezvyčajné. Umožňuje ľuďom prekonávať sa a dosahovať zdanlivo nedosiahnuteľné ciele,“ prezrádza na úvod inštruktorka lezenia. Pre väčšinu „nováčikov“ je veľmi lákavé lezenie s lanom, či lezenie vo veľkých previsoch (ktoré si však vyžaduje značnú dávku sily a techniky). Lezenie svojou rozmanitosťou prirodzene nabáda k pohybu bez potreby vytvárania „umelej“ motivácie.
Je to zábavná forma udržiavania sa vo forme. „Pokiaľ sa lezeniu venujete pravidelne (minimálne dvakrát do týždňa), určite sa dostaví zlepšenie, čo otvára lezcovi neustále nové možnosti vo forme ťažších a ťažších ciest.“ Jednou zo zásadných výhod, ktorú uvádzajú tí, ktorí už „stenu“ skúsili, je možnosť prekonať sa. Prejsť cez vlastný tieň, udržať strach a prvotné obavy pod kontrolou a nakoniec sa šťastne pousmiať nad tým, že ste to zvládli, má ohromný účinok nielen pre vaše fyzické telo.
Zábava spojená s adrenalínom a koncentráciou uvoľní psychické napätie, vyženie z mysle stres a stáva sa tak doslova aktívnou meditáciou. „Lezenie pôsobí všestranne aj na pohybový aparát. Zlepšuje koordináciu tela, rozširuje pohybový repertoár, núti lezca koncentrovať sa, rýchlo rozhodovať. V neposlednom rade, lezenie učí pozitívne zaobchádzať práve so svojím strachom. Úspech často nie je podmienený silou. Niekedy stačí zapojiť hlavu, využiť správnu techniku a ide to,“ vysvetľuje inštruktorka Katka.
Zaujímavé je, že lezenie sa dá využiť aj ako terapia pri rôznych poruchách pohybového ústrojenstva, či správania. Jedná sa vtedy o takzvané terapeutické lezenie, ktoré napomôže psychike dostať sa späť do fit formy. Po čase istotne oceníte aj množstvo nových kontaktov a priateľstiev, ktoré vám tento šport prinesie.
Pri spoločnom lezení nadobudnete väčšiu dôveru v seba i partnera, naučíte sa myslieť nielen za seba, ale aj za druhého, zefektívnite komunikáciu. Spoločná radosť z dosiahnutého výsledku bude čerešničkou na torte, ktorú si istotne zamilujete.
Ako na to?
Najlepší tréning pre lezenie je samotné lezenie!
Rozhodli ste sa indoor lezenie skúsiť a ste úplný nováčik? Nepodceňte prípravu. Lezenie nie je aerobik, ani fitnes, kde sa dokážete rýchlejšie aklimatizovať a zaradiť. Tento druh fyzickej aktivity má svoje špecifiká a presné zásady, ktoré je dôležité naučiť sa nielen kvôli sebe, ale aj kvôli prípadnému sparring partnerovi.
Katka Fickuliaková z lezeckého centra Vertigo (www.lezeckecentrum.sk) vysvetľuje, že začiatočníci by určite mali absolvovať základný kurz, v ktorom si osvoja všetky primárne zručnosti. „Väčšinou stačí 2,5 hodiny, aby sa naučili správne sa istiť, čo im následne umožňuje bezpečne a samostatne pôsobiť v priestoroch centra.
Pri prvej návšteve nemusia hneď absolvovať kurz. Môžu si objednať inštruktora, ktorý s nimi strávi pár hodín, umožní im vyskúšať si lezenie a pokiaľ ich to osloví, môžu pokračovať kurzom. Alebo môžu využiť samoistiace zariadenia, ktoré v centre máme k dispozícii.“
Samotný lezecký tréning má potom štruktúru podobnú každému inému športu. Správne by sa mal začínať rozohriatím, rozcvičkou, po nich sa pridávajú špecifické cviky na rozcvičenie prstov, či šliach predlaktia. Nasleduje ľahké rozliezanie a následne už lezie každý podľa vlastnej výkonnosti. „Pri prvej návšteve sa ľudia väčšinou rýchlo unavia, keďže ruky a prsty týmto spôsobom nikde nevyužívajú. Netreba však zúfať, časom sa to zlepšuje. A najlepší tréning pre lezenie je samotné lezenie!
Mohlo by vás zaujímať: Dokonalé telo s Crossfit
Nie je lezenie ako lezenie
Aj keď sa laikom môže zdať, že stena je predsa len jedna, možností ako ju využiť je množstvo. Všetko závisí od vašich preferencií, ale aj fyzických možností. Lezenie je spravodlivým športom v tom zmysle, že vás pustí len tam, kde to utiahne vaša kondícia a vytrvalosť. A teraz trocha k teórii.
„Vo všeobecnosti lezenie rozdeľujeme na dve základné disciplíny. Lezenie s lanom a bouldering. Lezenie s lanom si vyžaduje trošku viac výstroje, používa sa sedák, lezečky (špeciálna lezecká obuv), lano (dajú sa využívať aj laná zavesené pracovníkmi centra), karabína s istiacim prostriedkom (ľudovo „istítkom“), prípadne sáčok s magnéziom, aby sa ruky príliš nešmýkali. Pri boulderingu si vystačíte s lezečkami, magnéziom a dobrým spotterom, čiže chytačom,“ vysvetľuje inštruktorka.
Samotný vstup do centra je však časovo neobmedzený a závisí od výkonnosti, kto koľko vydrží. „Začiatočníkom väčšinou stačí hodina a sú zničení. Trénovaní lezci vydržia oveľa dlhšie. Pri lezení s lanom je priemerná dĺžka návštevy okolo tri hodiny. Pri boulderingu sa dá „zničiť“ oveľa rýchlejšie, keďže je to fyzicky náročnejšia disciplína.“
Hlavná zásada znie – nehrať sa na hrdinov!
Prakticky môže klient využiť oba spôsoby. Pri climbingu je možné liezť s lanom alebo bouldrovať, čo je lezenie na nižšie steny do 5 metrov bez istenia, s dopadom do žineniek. Pokiaľ vás lezecká terminológia trocha vystrašila, svoje obavy môžete pokojne zahodiť za hlavu. Indoor aj outdoor lezenie sú bezpečné športy a pri dodržaní všetkých pravidiel úspešne eliminujete nepredvídateľné situácie. Inštruktorka však varuje, že „množstvo ľudí si, žiaľ myslí, že pri indoorovom lezení sa im nemôže nič stať a podceňujú význam ovládania správneho istenia, lezenia, či pohybu v priestoroch lezeckého centra.
Hlavná zásada znie – nehrať sa na hrdinov! Ak niečo neviem, radšej sa spýtam. V centre sú vždy vyškolení ľudia, ktorí vedia poradiť.“ Každý si jednoducho musí zvážiť vlastný zdravotný stav a pri akýchkoľvek problémoch prekonzultovať vhodnosť tohto športu so svojím lekárom. Vo všeobecnosti sa však lezenie neodporúča ľuďom, ktorí sú pod vplyvom liekov, hrozí im výpadok vedomia, prípadne ľuďom s vysokým krvným tlakom.
Čítajte tiež: Dennodenné cvičenie je nutné
Vonku či vnútri?
Pokiaľ vás indoor lezenie skutočne chytí za srdce, je dosť pravdepodobné, že po čase začnete túžiť po lezení outdoorovom. Tieto dve disciplíny, aj keď majú k sebe skutočne blízko, rozdeľujú viaceré aspekty. „Hlavný rozdiel indoor a outdoor lezenia je v absencii poveternostných vplyvov v hale. V lezeckých centrách je všetko viac kontrolované. Bežný návštevník už nepotrebuje sledovať kvalitu štandov, či istení – vykonáva to za neho personál centra. Nemusí si nosiť kopu lezeckého materiálu – vystačí si s lanom a využíva pomôcky poskytnuté centrom. Lezenie na skale je komplexnejšie a treba zohľadniť väčší počet rizikových faktorov,“ hovorí inštruktorka.
Keď raz indoor climbing skúsite, chuť liezť na vás bude prichádzať čoraz častejšie!
Preto sa po prvých tréningoch netreba hneď strmhlav púšťať na prírodné skaly. Dôležitá je starostlivá príprava na zvýšenie výkonnosti a skúseností. „Každý by si mal uvedomiť, že indoor lezenie je spojené s takmer rovnakými rizikami ako lezenie na skale. A je tu aj jedno pridané riziko – v hale je väčšinou viac ľudí na menšom priestore. Je preto potrebné dbať na to, aby sme svojou nedisciplinovanosťou neohrozovali seba, ani druhých.“
Užitočné je aj vedomie, že indoor lezenie nie je „len“ nejakou predprípravou skutočného horolezectva, ide o samostatný, funkčný a zábavný šport, ktorý môžete absolvovať kedykoľvek máte chuť a čas. A verte, že keď raz indoor climbing skúsite, chuť liezť na vás bude prichádzať čoraz častejšie!