Ako komunikovať bez strachu? Spätná väzba – reakcia sa dá naučiť.

Redakcia | 16. november 2017
Ako komunikovať bez strachu? Spätná väzba – reakcia sa dá naučiť.

Napriek tomu, že feedback je pomerne bežný pojem, otvára sa okolo neho sieť otázok a obáv. Ako, kedy a komu dať správny feedback, akým spôsobom ho pertraktovať tak, aby druhého neurazil a, naopak, kedy povedať stop prehnanej kritike?

Povedzme si príklad. Vášmu nadriadenému chcete komunikovať kritický postoj k obmedzeniu nadčasov. Pôjde teda o feedback na jeho pracovné rozhodnutia. Iný charakter bude mať táto spätná väzba potom, čo ste ráno zmokli, odtiahli vám auto a celú noc vaše dieťa preplakalo.

Je to vplyv vonkajších podnetov, ktoré deformovali vašu dobrú náladu a vnútorný pokoj. Spätnú väzbu ale ovplyvňujú aj vnútorné činitele, povahové jedinečnosti, týkajúce sa typológie osobností.

Rozdelení pozná psychológia viacero, najčastejšie sa používa Pavlovova charakteristika na melancholika, ťažšie sa zmierujúceho s negatívnou reakciou a jej vypovedaním, silnejšieho cholerika, ktorého však akýkoľvek vzruch, či náhly podnet vykoľají napriek odvážnemu rozhodnutiu, komunikatívneho sangvinika a nepohyblivého flegmatika, u ktorého je najmenšia pravdepodobnosť na flexibilnú spätnú väzbu.

Spätná väzba – reakcia sa dá naučiť

Odhliadnuc od toho, do akej osobnostnej kolónky spadáte vy, dá sa spätná väzba – reakcia naučiť. Je možné ju natrénovať a využívať v praxi tak, aby padla na úrodnú pôdu a naopak, aby vás samotného kritickejší feedback nevykoľajil z cesty.

Podľa psychológov je zásadným krokom naučiť sa komunikovať bez strachu a vedieť si obhájiť svoje názory a rozhodnutia. Životné hodnoty a túžby má každý rozdielne a je prirodzené, že na seba občas narážajú.

Človek by sa mal poznať, vedieť, čo chce a ako to chce, uvažovať nad svojimi potrebami v širšom i situačnom meradle. Na to, aby sa jedinec (a je celkom jedno, či ide o vzťahy rodinné, pracovné, priateľské, alebo partnerské) nenechal zmanipulovať životom a riadením iných, najlepšie poslúži asertívne správanie, a teda schopnosť vyjadriť svoje myšlienky a práva pokojne, vecne a priamo, bez toho, aby narušil slobodu a práva iných.