MINULOSŤ nezmeníme. Ako ODPUSTIŤ sebe aj druhým?

Miroslava Suchárová | 18. Jan 2020
odpustenie, ako odpustiť, hnev, bolesť, láska, sklamanie, zranenie, psychologia, duša, fitastyl.sk, ako sa nehnevať, udobrenie, zmierenie, ako sa posunúť ďalej

Túžime po šťastnom a naplnenom živote a väčšina z nás si je zrejme vedomá, že to nie je zadarmo. Aj preto sa snažíme čítať knihy pre rozvoj osobnosti, praktizovať rituál vďačnosti, venovať sa vizualizácii, pravidelne cvičiť či zdravo jesť… A možno i napriek úsiliu máme pocit, že je stále na čom pracovať.

Niekde v hĺbke nášho vnútra môže totiž driemať hnev, krivda alebo smútok z toho, že nám niekto v minulosti ublížil. Tieto myšlienky a pocity sa zvyknú objaviť len tak, alebo vtedy, keď daného človeka stretneme alebo nám ho niekto pripomenie. Problém je v tom, že my mu nevieme, alebo nechceme odpustiť, nakoľko si myslíme, že na vine je práve ON, jeho „nedobré“ správanie či konanie. Lenže bez odpustenia niet uzdravenia a ani šance na plnohodnotný život. Prečo sa oplatí odpúšťať?

 

ODPÚŠŤANIE VEDIE K ZDRAVŠIEMU A ŠŤASTNEJŠIEMU ŽIVOTU

Ľudia, ktorí dokážu odpúšťať, sú spokojnejší, majú lepšie vzťahy s ostatnými, menej trpia zdravotnými problémami a ľahšie zvládajú stres. Platí to aj naopak. Tí, ktorí v sebe živia negatívne pocity vychádzajúce z neochoty odpustiť, majú častejšie problém s oslabenou obranyschopnosťou, kardiovaskulárnymi ochoreniami i rakovinou.

Tieto zistenia sú podložené aj vedecky – skúmaniu odpustenia na fyzické i psychické zdravie sa venuje aj odborník zo Standfordskej univerzity, Dr. Frederic Luskin. Napríklad podľa jednej zo štúdií, na ktorej sa podieľal, je praktizovanie tréningu odpustenia jednou z možností, ako znížiť úroveň hnevu i vysokého krvného tlaku u pacientov s diagnostikovanou hypertenziou.

Ako definovať ODPÚŠŤANIE?

Krátky slovník slovenského jazyka definuje slovo odpustiť aj ako nemať za zlé, nehnevať sa či prepáčiť. Synonymický slovník slovenčiny ho vysvetľuje ako prestať mať pocit (oprávneného) hnevu alebo nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie.

Základom slova odpustiť je slovo pustiť, čiže môže značiť aj „prestať niečo držať“ alebo „umožniť niečomu odchod“. Odpúšťanie teda môžeme definovať ako rozhodnutie zmierniť význam negatívnych myšlienok, pocitov (hnevu, urážky, krivdy...) a konania k človeku, ktorý je z nášho pohľadu pokladaný za toho, kto nám ublížil.

Pri odpustení nejde o zabudnutie krivdy, ale o spomínanie na nespravodlivosť bez hnevu a ďalších negatívnych emócií. Takisto pri odpúšťaní nie je nutné ani zmierenie sa zoči-voči s „útočníkom“. Kľúčové je aktom odpustenia dosiahnuť vnútorný pokoj a zvýšiť kvalitu vlastného života. Z nášho pohľadu je to čin, ktorý nás vnútorne oslobodí.

Tipy AKO DOSPIEŤ K ODPUSTENIU

MODEL PROCESU ODPÚŠŤANIA PODĽA FREDERICA LUSKINA

Frederic Luskin na webovej stránke learningtoforgive.com ponúka okrem výsledkov svojho bádania aj metodiku tréningu odpustenia pozostávajúcu z 9 krokov, podloženú šiestimi úspešnými vedeckými štúdiami.

Čo odporúča?

Tak napríklad radí, aby sme si dali záväzok urobiť všetko pre to, aby sme sa cítili lepšie. Zdôrazňuje, že odpustenie je pre nás a nie pre niekoho iného, alebo že odpustenie nemusí znamenať zmierenie sa s danou osobou alebo prehliadnutie jej konania. Kľúčové pri odpustení je nájsť vnútorný pokoj. Luskin je tiež toho názoru, že by sme sa mali vzdať očakávaní vecí od života a ľudí, ktoré sa nám sami nerozhodli dať. Je dôležité pripustiť, že naše pravidlá, podľa ktorých sa musia správať iní, sú jednoducho neúčinné a nemali by sme zabúdať, že dobre prežitý život je najlepšia pomsta. Pripomína, že zameriavaním sa na vlastné zranené pocity dávame osobe, ktorá nám ublížila, nad nami moc. Lepšie je hľadať lásku, krásu a dobro vôkol nás. Odpustenie je podľa neho znakom osobnej sily.

 

METÓDA CHODBY A DIVADLA

Kouč pozitívneho myslenia Miroslav Zaťko odporúča vyskúšať Metódu chodby alebo Metódu divadla.

„Metóda chodby spočíva v tom, že seba vidíme na veľkej chodbe, v ktorej je veľa postranných vchodov. Prestavujme si to ako film. Pred nami, za nami. Pred nami je budúcnosť, ideme a otvárame dvere nových skúseností, zážitkov, čakajú nás tam nové zoznámenia, nové priateľstvá a kolegovia. Za nami je minulosť. Vidíme seba a zatvárame dvere s nápismi, ako napríklad opustil ma priateľ, hádka s mamou, manžel mi povedal, že som hlupaňa alebo ma udrel, otec sa na mňa vykašľal, brat ma okradol, učiteľ bol voči mne nespravodlivý atď. Tie dvere jednoducho zatvoríme a už sa neotáčame. Lenže mnoho ľudí si nechá otvorených niekoľko ,zadných’ dverí a neustále sa do nich vracajú. Prečo? Minulosť už nezmeníme. Zavrime dvere raz a navždy a vydajme sa smerom dopredu! Metóda divadla je veľmi účinná a zároveň o niečo ťažšia. Predstavme si seba v hľadisku, sedíme tam sami a ten, ktorý nám ublížil, je na javisku. Vidíme ho v tých najlepších farbách, spokojného napríklad pri nejakej jeho obľúbenej činnosti. Našou úlohou je to precítiť, dopriať mu to z celého srdca a byť šťastný, že je spokojný. Urobme to niekoľkokrát denne, keď budeme mať voľnú chvíľu. Čoskoro príde výsledok. Nečakajme však, že sa zmení dotyčná osoba, práve naopak, zmeníme sa my. Výstižne to povedal John Maxwell: ,Pre posun dopredu dnes potrebujete povedať zbohom poraneniam, tragédiám a závažiam včerajška. Nemôžete postaviť pomník starým problémom a očakávať, že vás neúspechy posunú dopredu,“ radí ako odpustiť kouč pozitívneho myslenia.

LISTY ODPUSTENIA

Ďalším zo spôsobov, ako odpustiť, je napísanie listov tomu, kto nám ublížil. Začneme jednoducho tak, že si pred sebou predstavíme „vinného“ človeka a na papier dáme úplne všetko, čo cítime. List odložíme a o krátky čas sa k nemu vrátime. Prečítame si ho a skúsime porozmýšľať nad tým, čo nás „vinník“ chcel danou situáciou naučiť. Všetko si poznačíme na papier. Potom sa pustíme do napísania ďakovného listu, v ktorom mu to ozrejmíme. Na záver nezabudneme uviesť, že mu odpúšťame. Pokojne môžeme vytvoriť ešte jeden list, ktorého adresátom budeme my, sami – poďakujme si, že sme dokázali oslobodiť svoj život od negatívnych myšlienok a emócií a dajme na papier svoje želania a sny do budúcnosti.

SNAHA O POROZUMENIE A ŽIVOTNÝ NADHĽAD

Podľa transformatívnej koučky Moniky Komorášovej je pre šťastný a spokojný život kľúčové naučiť sa dívať na veci a životné situácie s nadhľadom.

"V prvom rade je dôležité porozumieť tomu, ako funguje naša myseľ. Všetko, čo prežívame, je odrazom našich vlastných myšlienok. Myšlienka, že sa niekto zachoval inak a mne to vadí, je len v mojej hlave. Väčšina ľudí vníma svet opačne a myslí si, že to, čo sa udialo, sa týka práve ich. Uvediem aj bežný príklad zo života. Niekto nepríde na schôdzku. Môžu nastať minimálne dve polohy vnímania vzniknutej situácie. Buď si pomyslíme, že nevadí, dotyčnému zrejme do toho niečo vážne prišlo a na celú záležitosť okamžite zabudneme, ALEBO si povieme: ,Toto mi nemal urobiť. Ako je možné, že neprišiel na schôdzku? To sa nepatrí!’

S týmito myšlienkami prichádza u niekoho pocit krivdy, urazenosti alebo hnevu. Človiečik na druhej strane si však žije ,vo svojom svete’ a to, čo urobil, považuje za normálne. Možno žije v rodine, v ktorej sa o seba nezaujímajú, je u nich bežné neprísť na schôdzku a nedať vedieť. Zmeniť plány je pre neho rovnaké, ako sa prezuť do iných topánok. Ak o vzniknutej situácii povieme napríklad kamarátke, zrejme nám dá za pravdu, ale jej pocit bude neutrálny. Samozrejme, jedná sa len o modelový príklad, aby sme lepšie pochopili, že každý človek vníma vzniknutú situáciu úplne odlišne. Je jedno, či sa jedná o súčasnosť alebo minulosť.

Každý z nás má svoju realitu a svoje pravidlá, ktoré si vytvoril. Druhá strana možno ani netuší, že daná vec je pre nás dôležitá, pretože koná v danom momente najlepšie, ako vie. Treba si však uvedomiť dôležitú vec: daná situácia nemá s nami nič spoločné, my nie sme na vine, že sa to odohralo práve takto. Zároveň je rovnako iluzórne myslieť si, že aj my sme sa mohli v danom momente rozhodnúť inak, a teda mali by sme sami sebe niečo odpustiť.

Vždy totiž nasledujeme myšlienku, ktorá sa nám v danom momente objaví a vyhodnotíme ju ako najlepšie riešenie. Skutočným poznaním toho, akým spôsobom my, ľudia, vnímame okolitý svet, sa do bodu ,niečo niekomu alebo sebe odpustiť’ nedostaneme. Vo svete porozumenia nie sú potrebné žiadne techniky. Porozumenie totiž umožňuje nadhľad nad udalosťami, ktoré sa dejú. Udržanie nadhľadu v bežnom živote je podľa mňa kľúčom k vnútornej pohode, kvalitnejším medziľudským vzťahom, fyzickému i mentálnemu zdraviu a, samozrejme, aj lepším kognitívnym funkciám,“ vysvetľuje odborníčka.