Myšlienkové vzorce, ktoré nás oberajú o spokojnosť
Musíš byť dobré dievča. Chlapci predsa neplačú. Nedokážem to. Stále sa so všetkými porovnávam. Ja aj tak nikdy neuspejem. Nie som dosť dobrá. Som už raz taká.
Infarkt je v našej rodine dedičný. Všetko je drahé, nemôžem si to dovoliť. Nechcem pred ostatnými vyzerať ako hlupák. Na Slovensku je to tak. V nedeľu sa patrí ísť do kostola. V každej firme, v ktorej som pracoval, ma iba zdierali. Vždy si nájdem chlapa, ktorý pije. Čokoláda je môj život. Každý deň musím mať mäso. U mňa je to ako na hojdačke – raz schudnem a potom zasa priberiem.
Je vám niektorá z predchádzajúcich viet dôverne známa? Máte v sebe túžbu žiť šťastný a naplnený život po boku skvelého chlapa, alebo pracovať v dobre platenej práci, ktorá vás bude napĺňať, no neviete, ako by mal vyzerať prvý krok k jej splneniu?
Psychologička Jana Caban: „Naša múdrosť nie je iba v hlave“
Čo sú to myšlienkové vzorce a ako ovplyvňujú náš život?
Nuž, možno ste ho práve urobili už tým, že ste pri čítaní úvodných riadkov súhlasne pokyvkávali hlavou alebo ste sa s niektorou z viet stotožnili. Popritom ste zrejme niekde v hĺbke duše pripustili aj to, že za vaše zdravotné problémy, komplikované manželstvo, nefungujúce medziľudské vzťahy, ubíjajúcu prácu, nedostatok financií či pneumatiky na bruchu si môžete predovšetkým vy sami, pretože myslíte nesprávnym spôsobom, teda negatívne – veď všetko, čím ste, je výsledkom vášho myslenia.
To znamená, že máte zaužívané negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú vaše konanie v mnohých životných situáciách. Čo s tým? Nuž, ak sa vám podarí zmeniť zaužívané myšlienkové modely, resp. vytvoriť si nové, začnú sa vo vašom živote diať veľké veci. Výstižne to povedal Mahátma Gándhí.
Tvoje myšlienky sa stávajú tvojimi slovami, tvoje slová sa stávajú tvojimi činmi, tvoje činy sa stávajú tvojimi zvykmi, tvoje zvyky sa stávajú tvojimi hodnotami, tvoje hodnoty sa stávajú tvojím osudom.
Myšlienkový vzorec možno jednoducho charakterizovať ako spôsob myslenia, pohľad, ktorým posudzujeme seba i svet okolo nás, pričom zaužívaný myšlienkový vzorec zásadne ovplyvňuje náš život. Alebo, inak povedané, jedná sa o myšlienku, ktorú nám už od detstva vštepovali rodičia, starí rodičia, pedagógovia, alebo ktorú sme prijali za svoju vplyvom kultúry, náboženstva, ale aj vlastných životných skúseností. Táto myšlienka je v nás hlboko zakorenená a pod jej vplyvom potom konáme v rôznych životných situáciách.
Nedostatok sebalásky: Dobré dievča MUSÍ všetko
Napríklad, ak sme od detstva počúvali, že musíme byť dobrým dievčaťom, možno je teraz naším problémom nedostatok sebalásky. V partnerskom vzťahu sa to môže prejavovať tak, že dobré dievča robí to, čo očakáva partner či rodina, hoci je to proti jej skutočnému ja. V práci sa snaží všetkým vyhovieť, nedokáže povedať nie, v dôsledku čoho sa cíti nielen unavene, ale aj frustrovane, pretože niekde v kútiku duše vie, že by mala konať úplne inak.
Máte depresívne pocity?
Ak patríte k tým, ktorým nestačia príklady zo života a potrebujú aj nejaký vedecký dôkaz o vplyve myšlienkových a emočných vzorcov na náš život, určite vás zaujmú výsledky pokusu dvoch londýnskych vedcov. Vedci Frith a Dolan sa venujú skúmaniu činnosti ľudského mozgu a v rámci svojho bádania urobili aj nasledovný pokus – účastníkom štúdie dali prečítať vetu, že život nemá žiadnu cenu. K tomu im pustili spomalenú verziu ťaživej skladby od ruského skladateľa S. S. Prokofieva. Aký bol výsledok? Zúčastnení mali skľúčenú náladu a depresívne pocity. Cítili sa naozaj mizerne. Vedci, samozrejme, sledovali aj aktivitu ich mozgu. Tá sa zhodovala s činnosťou mozgu ľudí hospitalizovaných kvôli depresii.
Nuž, a ak vám ešte stále nie je celkom jasné, čo sú myšlienkové vzorce a ako vplývajú na náš život, vysvetlí vám to kouč pozitívneho myslenia Miroslav Zaťko.
„Presnú definíciu vám nepoviem, ale rád prirovnávam myšlienkové vzorce k počítaču. Každý počítač má v sebe nahratý program, teda softvér. Urobí len to, čo mu daný program prikáže. Ak program zmažete, počítač príkaz neurobí. Podobne je to aj s naším myslením. To, že sme sa naučili písať a čítať, znamená, že máme nahratý program, ktorý sa spustí v správny čas. Napríklad, keď si chcete prečítať obľúbený časopis, alebo keď si píšete poznámky z porady. Čistenie zubov, jedenie príborom, bicyklovanie, zaväzovanie šnúrok na topánkach sú činnosti, nad ktorými vôbec nepremýšľate. Súčasná veda poukazuje na fakt, že keď nejakú činnosť robíme dostatočne dlho, stáva sa z nej trvalý návyk. Mozog túto činnosť už ,nerieši’ a venuje sa ďalším úlohám. Ak by mal mozog riešiť všetko, nezvládol by to. Ak sa vám stáva, že si nepamätáte cestu autom do práce, ktorá trvala aj 15 minút, je to presne ono,“ vysvetľuje kouč.
Rodičov si nevyberáme: Aké vzorce správania nám odovzdali?
Ako zmeniť negatívne myšlienkové vzorce?
Aj v tomto prípade je prvým krokom k zmene uvedomenie si toho, že sa správate podľa určitého myšlienkového vzorca a následne je dôležité stanovenie stratégie, ako tento myšlienkový vzorec zmeniť, resp. nahradiť novým.
„Zmena musí začať vo vašej mysli. Pevné rozhodnutie, že chcete niečo zmeniť, je základ. Skúste sa opýtať niektorých ľudí, ktorí prestali fajčiť, kedy nastala tá skutočná zmena. Je viac než isté, že to nebola rada lekára, ba dokonca ani infarkt. Bolo to vnútorné, pevné a osobné rozhodnutie v mysli, že s tým skončia. Ako na to? Základ je jasne si pomenovať to, čo chcete zmeniť. Potom si pomenujte bod A, ktorý predstavuje to, kde ste práve teraz. V ďalšom kroku si popíšte, čo chcete dosiahnuť, čo chcete zmeniť – stanovte a pomenujte si bod B, ktorý predstavuje vaše smerovanie. V nasledujúcom kroku si naplánujte postup, ako to celé chcete zmeniť, pričom cestu z bodu A do bodu B si rozložte na etapy. Nuž, a potom už len konajte,“ hovorí zo skúseností Miroslav Zaťko a zároveň odporúča venovať sa stanovenej stratégii každý deň po dobu 21 dní.
Ideálom je vytrvať 100 dní, teda 3 mesiace, pretože za toto obdobie sa nový myšlienkový vzorec stabilizuje, stane sa z neho nový návyk, na ktorý už nebudete musieť myslieť, pretože funguje ako autopilot.
Za 100 dní sa z akejkoľvek činnosti stáva návyk
Ak robíte nejakú činnosť dostatočne dlho, minimálne 100 dní, stáva sa z nej návyk, trvalé prepojenie. Dobrá správa je, že každý myšlienkový vzorec, kód, program, je možné zmeniť. Je to len otázka práce na zmene a času. Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo pri obede zoberiete vidličku do ľavej ruky a nožík do pravej? Mojim klientom dávam jednoduchú úlohu s príborom. Vymeňte si príbor a naobedujte sa. Následne si napíšte vaše pocity. Sú klienti, ktorí chytia nervy a obed nedojedia. Iní sa potrápia, trvá to dlhšie, ale obed dojedia, aj keď je studený.
Na základe tejto jednoduchej úlohy musí klient pochopiť, že ak si dá nejakú úlohu a bude vytrvalý, cieľ dosiahne. Čo je však dôležitejšie, musí si uvedomiť, že ak bude pracovať na zmene dostatočne dlho, systematicky, je zaručené, že návyk zmení.
Využite čas v práci efektívne: Zoznámte sa s technikou POMODORO
Opustiť svoju komfortnú zónu nie je jednoduché
Otvorene poviem, že toto je problém číslo jeden – opustiť zónu komfortu. Musíte pochopiť, že ak vaše myšlienky napríklad o vzťahoch boli 10, 20, 30 rokov prevažne negatívne, zmena myslenia nepríde za 5 či 10 dní. Sú to ročné nánosy, ktoré sú zakorenené v každej bunke. Zmena chce odvahu, vieru, chuť niečo zmeniť, ochotu, silu, nadšenie, entuziazmus, vysvetľuje Miroslav Zaťko. Podľa kouča však nesmiete pri zmene svojho myslenia zabudnúť na jednu kľúčovú ingredienciu, ktorou je úprimná, spaľujúca túžba po zmene, „pretože emócie sú palivom v rakete, ktorá vás vystrelí zo zóny komfortu.