IKONICKÁ & FIT - Dara ROLINS
Má jediný TOP projekt svojej kariéry. Je ňou cesta, ktorú si vybrala ešte v detstve. Daru Rolins netreba predstavovať. Som presvedčená, že časť čitateľov ju pozná pre jej hudbu, ktorú pre svojich fanúšikov tvorí už takmer 40 rokov a časť ju pozná preto, lebo – poviem to zmosta doprosta, vyzerá fantasticky. Je to tak, Dara je ikonou československej umeleckej scény od svojich 8 rokov. A hoci hudbu tvoriť nemôžeme všetci už len z toho jednoduchého dôvodu, že nie všetci na to máme talent, byť taká fit, ako je Dara môžeme všetci. Preto sme ju vyspovedali.
Dara bola hosťom podujatia Super Body Day, ktorý organizovalo cvičte.sk. Účastníci zažili výnimočnú, inšpiratívnu hodinovú diskusiu, kde hlavnou témou bol jej životný štýl. Okrem toho, že je nesmierne milá a zábavná, dozvedeli sme sa o nej aj niečo viac.
DARA ROLINS
Dara, hovoríš, že posledné roky už nič iné necvičíš, iba jogu. Ale nie je to asi len joga, ktorá sa podieľa na tvojej krásnej postave?
Je to, veru, iba joga, lepšie povedané práve joga. Moje telo sa veľmi zmenilo, odkedy ju cvičím. Najväčším dôkazom je moja „nitka“, ako volám svoju krajčírku. Bežné javiskové kostýmy sú elastické, aby som sa vedela pohodlne hýbať, ale teraz šijeme vianočné kostýmy a zistili sme, že mi extrémne narástol chrbát. Nosím rovnaké džínsy, driek mám rovnaký, ale aj tak som proporčne zmenená, akoby sa mi na - tiahlo telo, svaly. Čísla neklamú. Joga úžasne pracuje s vnútorným svalstvom a naozaj – to ona je pôvodom mojej aktuálnej postavy.
Cvičíš ashtangu?
Presne. A keď nič iné, tak aspoň 5 a 5 pozdravov Slnku. Ale keď máme dohodnutú hodinu, nikdy ju neruším. Môj jogín berie do úvahy kontext môjho života. Hodiny prispôsobuje aj tomu, čo som predtým robila, koľko som tancovala na javisku alebo, naopak, koľko hodín som sedela. Pretože to všetko ovplyvňuje to, čo dokážem v rôznych asánach. Nechcem už od seba nemožné, prijmem, že niekedy to ide ľahšie a niekedy to proste nejde dokonale. Ale robím to, aj keď na danej hodine nemám vysnívaný rozsah pohybov. Pochopila som princíp a prestala som sa ospravedlňovať, že mi niečo niekedy nejde. Vôbec to nie je o cieli, ale o ceste. A nemám rada, keď niekto robí z jogy „aerobik“.
Vyznávaš teda aj duchovnú dimenziu jogy?
Presne o tom to je. Aby sme boli v pohode, aby sme sa upokojili, spomalili, predýchali sa. Aby sme sa zbavili stresu. Neruším hodinu ani počas menštruácie, len ju prispôsobíme aktuálnemu stavu. Niekedy celú hodinu len dýcham a relaxujem. Veľmi potrebujem, aby to celé išlo ruka v ruke, telo a duša.
Ok, to sú posledné roky. Postavu si však mala vyšportovanú vždy. Čo všetko si cvičila?
Áno, vždy som niečo cvičila, plus tanec. Prešla som cez fitko, kick box, snáď všetkým, hlavne športami, ktoré boli výzvou, či ich zvládnem. Ale nesmieme zabúdať ani na genetiku. Naozaj, dievčatá, treba prihliadnuť aj na predispozíciu. Každá sme iná, rozdiely vedia byť obrovské, neporovnávajte sa. Na každej žene je krásne niečo iné. Neexistuje všeobecný návod, ktorý by zaručil, že keď budeš cvičiť to a toľko, čo ja, budeš vyzerať ako ja. Ja som len inšpirácia a nech je inšpiráciou aj moja rada, že každý musí vychytať, čo má alebo nemá cvičiť, koľko atď.
Treba zapojiť hlavu a potom to bude fungovať. Nefunguje to tak, že keď budeš robiť to, čo ja a budeš jesť to, čo ja, budeš vyzerať ako ja.
Ja sama mám v tíme dievčatá, ktoré sú profesionálne tanečníčky, cvičia oveľa viac ako ja a nemajú „pekáč“ na bruchu. Naopak, moja dcérka, ktorá má iba 11 rokov, ho má odmalička a pri nej to naozaj nie je z toho, že by makala na svojom bruchu. Čiže dievčatá, nebojujte proti genetike, vezmite si z nej to dobré. No a v neposlednom rade, nesmieme zabúdať ani na to, že starneme.
Spomínala si, že máš svojho jogína. Vždy si mala trénera?
Ja sa priznám, že neviem cvičiť bez trénera, lebo som lenivá. Cvičím len to, čo ma baví a čo mi ide, napríklad moja „hotelová joga“, cvičenie na 15 minút, ktoré nikdy nevynechám. Ale iné bez trénera nedávam. Musím však povedať, že keby každý cvičil aspoň tých 15 minút denne, ale naozaj bezpodmienečne denne, ľudia by vyzerali inak. Väčšina ľudí, ktorá tomu neverí, to ani nikdy neskúsila.
Dá sa to aj pri klasickej slovenskej žene? To znamená 8 hodín práca, deti, krúžky, domácnosť, varenie...?
Ja mám 24-hodinovú prácu. Vstávam s malou o 6 ráno. Raňajky, škola, krúžky, takisto ako mnohí rodičia, aj ja robím taxikára pre svoju dcéru. A niekedy o polnoci ešte stojím na javisku. Hodiny presedím v aute, lebo sa neustále presúvam za prácou. Nie je to tak, že ja mám čas byť hodiny vo fitku, lebo „to je moja práca“. To je iba ilúzia sociálnych sietí. Na to sa mnohí pozeráme. Na ilúziu. Aj ja sama sledujem mnohé ženy, vidím ako sa fotia, aké majú dokonalé postavy, šaty, ale presne viem, že toto nie je ich život. Na jednej strane je to ich práca a na druhej strane, povedzme si úprimne, tie postavy si tie ženy vyboxujú, vymakajú, vypotia a majú 50 rokov.
Byť hodiny v aute nie je žiadna sranda. Mňa ubíjajú už aj 3 hodiny a ty často cestuješ trikrát toľko v aute. Sama šoféruješ?
Nie, mám šoféra. A som na tom rovnako, ako hovoríš. Byť v aute ma extrémne nebaví. Je to asi to jediné, čo ma na mojom živote nebaví. Ale mám už vycibrené cviky a pozície, ktoré viem robiť aj na zadnom sedadle auta.
9 bodov, ako Z PREDSAVZATÍ VYŤAŽIŤ MAXIMUM
Čo teda odkazuješ čitateľom? Čo je „must“ pre peknú postavu?
Tých 20 minút pravidelne, denne. Neverím, že toľko si na seba niekto nenájde, keď chce. Doma, medzi skriňou a poličkou. Aj ja to tak robím. Niekedy sa oplieskam o stenu, lebo nemám dostatok miesta, zanadávam... Ale urobím to.
Staráš sa o svoje telo viac pre estetiku alebo pre zdravie?
U mňa je to prepojené kvôli mojej práci. Moje telo musí byť funkčné. Samozrejme, chcem, aby som aj dobre vyzerala, ale primárne, ja by som tie vystúpenia neudýchala. Ja musím mať kondičku. Samozrejme, lichotí mi, že „nejako“ vyzerám, ale znova hovorím, že genetika mi veľmi uľahčila tento zjav. Ja aj keď priberiem, brucho budem mať vyrysované a ploché. Priberiem do zadku a do bočných partií na páse, ja to volám „kačáky“, ale do brucha nikdy. Preto som si dala spraviť aj prsia, aby som opticky vyvážila dolnú partiu tela.
Vedieš k športu aj Lauru?
Laura sa učí mojím príkladom. Vidí, že pohyb je aktívnou súčasťou môjho života, a preto je čoraz viac súčasťou aj jej života. Teraz už rok chodí na pole dance, čo je výborný základ, pretože rozvíja pohybovú zručnosť, silu a ohybnosť. Okrem toho je to zábavné a ženské a hlavne ju to baví.
Poďme trocha k jedlu. Je niečo, čo zásadne neješ?
Múku. Nemám na to žiadne zdravotné dôvody, našťastie, nič mi nerobí, nemám ani žiadne potravinové alergie. Len sa z nej cítim ťažká a nafúknutá, veľmi ma spomaľuje, preto ju radšej nejem. Je to jednoducho dané tým, že svoje telo počúvam a vnímam. Viem, čo môžem a čo nemôžem, respektíve, niečo môžem ráno, ale už nemôžem večer. Jem veľakrát denne, ale málo, lebo potrebujem mať neustále ľahký krok. Samozrejme, keď mi v talianskej reštaurácii donesú čerstvé bagetky, tak si z nich zobnem, ale nezjem to celé.
Čo je tvoje záchranné koleso, keď ťa prepadne amok hladu?
Oriešky. Aj teraz ich mám v taške. Jem aj niektoré tyčinky. Všetko, o čom hovorím aj na instagrame, to aj žijem. A aj jem. Keby som s tým nebola stotožnená, nepropagovala by som to a neprepožičala by som tomu svoju tvár. Pripadala by som si ako zradca. Ja neklamem. Mať fanúšikov je veľká zodpovednosť. Propagujem len to, čo mi chutí, čo mi svedčí, čo ma baví, čo používam.
Vyhovuje mi zloženie tyčiniek, ktoré si vyberám, dbám na to, aby boli nutrične vyvážené, potrebujem dopĺňať bielkoviny a potrebujem, aby neboli príkro sladké. A aj v tejto oblasti vidím veľký vplyv na Lauru. Toto je obrovská téma. To, ako veľmi deti „kopírujú“ správanie svojich rodičov. Akým obrovským vzorom sme pre naše deti. Aj v stravovaní. Aj my si niekedy objednáme pizzu, ale medzitým v zásade jeme veľmi veľa zeleniny, veľmi veľa „rozumných vecí“ a hovorím si, ja ju musím formovať, ja ju to musím naučiť. To by si malo uvedomiť veľa mám.
Varíš?
Varíme si s Laurou, ona niekedy už viac ako ja. Nie je to vždy tip-top, ale snažíme sa a skúšame. Niekedy ma pošle preč z kuchyne, že celé jedlo chce pripraviť sama. Je to čas, ktorý trávime spolu a máme ho rady. Teraz sa už tešíme na prípravu vianočného pečiva – to je jedna z našich tradícií. Nevaríme však „tradičné“ slovenské jedlá, to znamená omáčky, mäso-ryžu, knedľu..., neviem to variť a nie sme na to ani naučené. Najčastejšie jeme najrôznejšie formy zeleniny a ovocia, husté polievky, ale aj vajíčka, aj slaninu. Ja zjem aj rezeň a milujem zmrzlinu.
Čo je tvoja najväčšia motivácia?
Moje publikum. To, že za mnou stojí masa ľudí, ktorých zaujíma nielen moja hudba, ale aj moja hlava. To, ako premýšľam, ako žijem. Dostávam veľa listov a správ, ktoré o tom svedčia. Mala som obdobie, kedy som sa trápila tým, že neviem každému odpovedať a poradiť, ale to žiaľ, naozaj nejde.
A naopak? Čo si myslíš, čím ty najviac motivuješ svoje publikum?
Časť hudbou a časť práve mojím životom. Veľa ľudí mi povie, že môj nový album nepozná, ale majú všetky moje diáre alebo ma odoberajú na instagrame a som pre nich motiváciou ako človek. Ľudí zaujíma Dara.
O chvíľu budeš mať narodeniny. Čo by si si želala, ak by si mohla mať neobmedzené tajné želanie?
Viac času. Viac času mať pre seba a pre Lauru. Aj keď musím povedať, že k tomu prirodzene smerujem. Vyberám si spolu - práce, viem už lepšie vyhodnotiť, čo vyžaduje koľko úsilia, času a energie, lebo to už dávno nie je len o mne. Veľmi jasne cítim svoju vnútornú potrebu a aj osobnú zodpovednosť a povinnosť času, ktorý chcem tráviť so svojou dcérou a rodinou. Tento čas je pre mňa svätý a keď mi chce niekto z neho ukrojiť „len“ 10 minút, pre mňa to nie je „len“ 10 minút.
Más vyhradený pravidelný čas zásadne pre rodinu, pre seba, bez akejkoľvek práce?
Áno. Nedeľu. V nedeľu zásadne nič nerobím, okrem známeho „sedím s vyloženými nohami“. Samozrejme, robím to, na čo mám chuť, niekedy oddychujem pasívne, niekedy idem do lesa alebo behať, ale v zásade „nerobím nič“. Aktuálne ma veľmi bavia moje smart športové hodinky, ktoré mi „kecajú do života“ – či sa mám viac hýbať, spať, piť.
Čo veľké chystáš na rok 2020?
Nemám to takto, ja žijem dosť spontánne a pre danú chvíľu. Mám to tak so všetkým, aj s prácou, aj so vzťahmi, s cestovaním, s dovolenkami. Nepotrebujem si plánovať. Asi to vyplýva z môjho života, keďže som kočovník. A som kočovník naozaj aj dušou.
A naopak – z minulosti? Na ktorý svoj doterajší projekt hovoríš, že bol mega – top
Niekto povie, že Zvonky štěstí, niekto po - vie, že niektorý film alebo konkrétne vystúpenie. Ale pre mňa je to celá moja kariéra, ktorú som si dobrovoľne vybrala ešte v detstve, ktorá funguje a zarába mi na život už viac ako 35 rokov bez toho, aby som tomu hovorila „robota“. Cesta, ktorú som si vybrala je môj „Naj“ projekt.
10 návykov ŠŤASTNÝCH ĽUDÍ