Kotlík Edík - pohľad chlapa na veci výlučne ženské
Pohľad chlapa na veci výlučne ženské, alebo pohľad chlapa v konfrontácii s tým ženským, je vždy užitočný. Vetrom ošľahaný a niekoľkými nezáväznými partnerstvami preverený tridsaťpäť ročný EDO je mužom na pravom mieste.
Novembrový kotlíkový guláš bol môj nápad, priznávam. To, čo tomu predchádzalo bol v podstate tiež môj nápad. Čo nasledovalo..., bol zhluk okolností, náhod a – ja tomu hovorím – nepriazne osudu.
Rob čo chceš, Eduard!
Nepochválil som sa vám, lebo mám za to, že toto je záležitosť mňa a polky – zasnúbili sme sa. Nie, nekľačal som na kolenách, neprosil som, len som, jednoducho, kúpil prsteň a dal jej ho so slovami „Čo budeme, keď už sme takto spolu, tak už aj ostaňme.“ Vskutku originálne, viem. Polka mala tisíc iných romantických predstáv o tejto udalosti, ale keď som to takto napriamo, mykla plecom a že „máš pravdu“, čo som pochopil ako áno. Žiadne tanečky, žiadne „vezmeš si ma?“ – skrátka, my, chlapi, nepotrebujeme robiť omáčky. Nás prezentujú činy.
Vy, ženy, naopak – vy musíte dať svetu vedieť udalosti typu „zásnuby“. A tak moja drahá polka vymyslela, že všetkým našim kamošom, ktorí už dlho na nás apelujú a posmievajú sa z nášho života „nadivoko“, oznámime, že sme si vstúpili do svedomia. A tu prišiel na scénu môj nápad. Ako všetko, urobme to nenásilne, milo a easy, akoby o nič nešlo (veď, vlastne, ani nejde...). Pozveme vyvolených na guláš párty. Chápete, partia mladých ľudí, pivo, jedlo, romantika, absolútny relax a jedno príjemné popoludnie až noc.
Výborný nápad
Nápad to bol výborný, do chvíle, kým polka nezalamentovala: „A v čom ho pre toľko ľudí uvaríš?“ Bod a) som vymyslel, bod b) ostal visieť vo vzduchu a nech sme hľadali, ako sme hľadali, taký veľký hrniec sme doma nemali. Iba ak... – kotlík! „Blázniš? V novembri kotlík v predzáhradke? Veď je zima, kto by to tam varil!“ Akože KTO? Predsa Edko!
Mňa vietor ani zima nezlomia, navyše, kotlík je kotlík a otvorený oheň sa postará o komfort kuchára. Tvrdohlavo som trval na svojom a – čuduj sa svete, odkedy sme zasnúbení, nejakú tú konfrontačku a dohadovačku sa mi aj podarí vyhrať. Guláš párty bude!
Premotivovaný EDO
Som absolútne perfektný!
Deň D. Polka je v mizernej nálade, unavená, lebo celú noc piekla 6 druhov blbostí. Frfle na všetko, a najviac na môj nápad variť vonku. Neochotne mi cez dvere podáva kuchynské náradie a vždy teatrálne klepe zubami, aby mi bolo jasné, že tento môj nápad je totálna blbosť. Už aj začínam pochybovať sám o sebe, ale keď ochutnám výsledný produkt môjho varenia, je mi jasné: som absolútne perfektný! Mäsko je jemné, zemiaky polorozpadnuté, vôňa sa šíri doďaleka a konzistencia je taká akurát! Domáci chlebík k tomu a – nič viac nám nechýba.
„Dáš z toho guláša do polievkovej misy, aby sme vnútri servírovali ako ľudia, alebo ten kotol vtrepeš do obývačky?“ – zakričala polka z kuchyne. Nevtrepem, načo by som. „Daj menší hrniec, odlejem!“ – kričím jej naspäť. Otvoria sa terasové dvere, z nich trčí len ruka mojej polky a v nej červený hrniec. „Tam to daj a prines!“ – keby som nevedel, že to takto mne, myslím si, že máme psa.
Ups...
Nerozhádže ma, dnes nie! Hostia už čakajú a ja ladným krokom profesionálne beriem do ruky hrniec, kladiem ho ku kotlíku a v šéfkuchárskych rukavičkách dvíham kotlík, aby som časť tej dobroty mohol preniesť dovnútra. Zhluk okolností, náhod a – ja som vám to hovoril – nepriazeň osudu. Pamätáte? Tým som začal. A tam sme. Kotlík sa mi vyšmykol a jeho CELÝ obsah skončil na zemi. Guláš vytvoril jednu obrovskú mláku, voňavú a pripomínajúcu mi hladných hostí vnútri a po strop vytočenú polku, ktorej už z terasových dverí trčala celá od jedu červená hlava.
Záver? Zjedli sme všetky koláče, k suchému chlebu sme doma našli paštétu a polka narýchlo spravila nátierku. Celý večer som mal pokazený, aj keď celé osadenstvo, vrátane polky, malo príhodu, na ktorej sa úžasne zabávalo. A viete, čo je najlepšie? Úplne sme zabudli, prečo sme túto partiu zvolali. A tak naši známi dodnes netušia, že sme sa zasnúbili... Asi to tak aj necháme. Skúsime ich rovno prekvapiť, ak sa niekedy vezmeme.
Šťastné a veselé, priatelia! A nevarte vonku... sú z toho len problémy!