Novodobá závislosť na robení si vlastných fotografií. Čo na selfies hovorí veda?

Novodobá závislosť na robení si vlastných fotografií. Čo na selfies hovorí veda?
19.10.2017 v kategórii Wellness, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Niektorí psychológia začínajú závislosť na robení si vlastných fotografií označovať ako selfitídu. V miernejšej forme ide o pravidelnú potrebu fotografovať sa, avšak nie každý z týchto výtvorov aj uverejniť na internet.

Čo na selfies hovorí veda?

Gwendolyn Seidman, profesorka psychológie na Albright College a jedna z najväčších svetových odborníčok na cyberpsychológiu, skúmala na reprezentatívnej vzorke 1 000 mužov vo veku od 18 do 40 rokov súvislosť medzi pravidelným robením si selfie a poruchami osobnosti. Odborníci vychádzali z premisy, že fenomén selfie je úzko prepojený s narcistickými typmi.

Ide o ľudí, ktorí majú povýšenecký pohľad na svet, seba vnímajú skreslene, sú presvedčení, že sú schopnejší, krajší a zaujímavejší ako ostatní a že im preto patrí prirodzené právo na obdiv.

Čítajte tiež: Chorobná žiarlivost - viete, čo ju spúšťa?

U niektorých je narcizmus prepojený s makiavelizmom, túžbou ovládať ostatných a deštruovať. Odhady sa potvrdili. Ľudia s ľahkými i ťažšími závislosťami na pravidelnom robení si selfie fotiek (nie u každého boli tieto fotky aj umiestnené na internet) vykazovali podľa výskumu prejavy narcistických osobností.

A ešte tu máme jeden faktor súvisiaci s autoportrétmi, a tým je self-objektivizácia. Jedinec s touto odchýlkou vníma, alebo chce vnímať svoje telo ako sexuálny objekt, a preto vynakladá veľké úsilie, aby sa mu podarilo prezentovať sa práve v tomto svetle.

„Osobnosti s komplexmi a zníženou sebadôverou využívajú selfies ako nástroj na kontrolovanú seba prezentáciu. V bezpečnom priestore domova krok po kroku budovať obraz o sebe, ktorý vyšlú okoliu. Čo na tom, že tento obraz často nezodpovedá realite a je len vysneným alter egom...

Žiaľ, výskumy potvrdili aj prepojenie selfie fenoménu so sklonmi k psychopatii. Neempatickí a impulzívni jedinci mali častejšiu tendenciu robiť si selfie, paradoxne však necítili potrebu dodatočne ich upravovať. Naopak, ľudia s narcistickými a self-object sklonmi strávili dlhý čas pri štylizovaní fotiek do dokonalej podoby.

V nasledujúcom výskume boli súčasťou vzorky aj ženy a výsledky neboli zvlášť prekvapivé. Dámy na internet skutočne pridávajú viac selfie fotiek ako muži a je u nich výraznejšia potreba využívať selfie ako prostriedok na spojenie sa s ostatnými.

Mohlo by vás zaujímať: Klebety a ohováranie. Prečo sú také obľúbené?

Moderná „selfitída“

Niektorí psychológia začínajú závislosť na robení si vlastných fotografií označovať ako selfitídu. V miernejšej forme ide o pravidelnú potrebu fotografovať sa, avšak nie každý z týchto výtvorov aj uverejniť na internet. Závažnejšia, stredná forma je spojená s pravidelným, takmer denným menením svojich profiloviek a pridávaním selfies.

Najproblémovejším je tretí stupeň, keď už ide o denné zásobovanie virtuálneho okolia. Pokiaľ ste sa v niektorom zo stupňov našli, nemusíte mať obavy. Na začiatok sa stačí zamyslieť, prečo to preháňate. Chcete mať viac priateľov, máte potrebu toho, aby vás ľudia obdivovali, aby vám závideli, alebo sa cítite izolovaní a osamotení a selfie je pre vás prostriedkom, ako začať komunikáciu?

Odpovedí na fenomén selfie je totiž viacero. Nie vždy ide čisto o narcizmus, u mladších ročníkov je častým vysvetlením práve nedostatočná sebaúcta a sebavedomie, ktoré si jedinci vynahrádzajú zvýšeným egom na sociálnych sieťach.

Mnohí odborníci však naznačujú, že v spoločnosti skutočne vzrastá narcizmus, čo môže mať extrémne negatívne dopady na ľudské vzťahy. Znamená totiž nielen zníženú empatiu, ale aj egocentrizmus.

Do popredia sa dostávajú výlučne vlastné potreby a starostlivosť o pocity druhých, pomoc a obeta sa môžu stať hudbou minulosti. Naopak, osobnosti s komplexmi a zníženou sebadôverou využívajú selfies ako nástroj na kontrolovanú seba prezentáciu. V bezpečnom priestore domova krok po kroku budovať obraz o sebe, ktorý vyšlú okoliu. Čo na tom, že tento obraz často nezodpovedá realite a je len vysneným alter egom, ktoré by jedinec rád prijal za svoje?

To už je vec na sebaanalýzu a sebakritiku a v časoch, keď o fenoméne selfies vieme ešte príliš málo, ani sa mu nevieme dostatočne brániť. Respektíve držať ho v bezpečných hraniciach a limitoch.

Lebo na selfie vo všeobecnosti nie je nič zlé, ani choré, iba sa treba riadiť sedliackym pravidlom, že „všetkého veľa škodí“.

Čítajte tiež: Aj vy prokrastinujete? Tento jav nie je žiadna novinka