6 CHÝB, ktorých sa mnohí vegetariáni dopúšťajú
Mnohí vegetariáni a vegáni trpia nedostatkom bielkovín, železa, vitamínu B12 a K2, vápnika, zinku či jódu. K mnohým zdravorným problémom prispievajú aj mnohé chyby, ktoré vegetariáni v nevedomosti robia, aj keď ich pôvodný zámer je podporiť svoje zdravie. Martin Chudý, konzultant pre optimálne zdravie a výživu (http://martinchudy.blogspot.sk) ..
1. Príliš vysoká konzumácia vysoko koncentrovaných sacharidov
Keďže vegetariáni nekonzumujú živočíšne potraviny, ktoré väčšinou obsahujú dostatok bielkovín a tukov, musia niečím nahradiť tieto kalórie. Väčšina vegetariánov preto konzumuje vysokosacharidovú stravu zloženú z vysokého množstva obilnín, strukovín, zemiakov, rafinovaných spracovaných potravín a všeobecne cukrov. Takáto strava môže rýchlo viesť nielen k nedostatku rizikových živín, ale aj k inzulínovej rezistencii, čo je hlavný znak väčšiny súčasných chronických ochorení.
Čítajte tiež: Večer mám chuť na sladké. Existuje spôsob, akým môžem telo oklamať, a pritom si nedám nič sladké?
2. Vysoká konzumácia pšenice a lepku
Mnohí vegetariáni konzumujú denne pšenicu a výrobky s obsahom lepku. Dokonca, pokiaľ konzumujú celozrnné výrobky, nerobia veľmi dobre pre svoje zdravie. Naši predkovia konzumovali tradičné odrody pšenice, ktorú pred konzumáciou ešte upravovali a konzumovali ju čerstvú.
Dnešné vyšľachtené odrody pšenice určené pre výnos obsahujú menej živín ako jej tradičné odrody a obsahujú viac peptidov spôsobujúcich celiakiu, priepustné črevo a zápaly v tráviacom trakte.
Keď k tomu prirátame nešetrné pestovanie a spracovanie obilnín, odstránenie výživného klíčka a obsah antinutrientov, konzumácia pšeničných výrobkov (aj celozrnných) predstavuje skôr nebezpečenstvo pre zdravie.
Mohlo by vás zaujímať: Viete, prečo je kváskový chlieb zdravší?
3. Nepomer medzi omega-3 a omega-6 tukmi
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny sú nevyhnutné pre zdravie, ale musia byť prijímané v správnom pomere. Vegetariánska strava väčšinou zabezpečuje len príjem kyseliny alfa-linolovej (ALA - omega-3) a kyseliny linolovej (La - omega-6), ktoré sa však musia premeniť na dôležitejšie mastné kyseliny ako EPA, DHA a kyselina arachidonová. Táto premena je narušená nedostatkom určitých živín, stresom či nadmernou konzumáciou cukrov.
Strava bohatá na rastlinné oleje, margaríny, orechy a semená, ktorú mnohí vegetariáni konzumujú, vytvára veľký nepomer medzi omega-3 a omega-6 tukmi, čo výrazne zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Napr. Indovia z mestských častí majú pomer omega-6 a omega-3 tukov vo výžive 30 – 50 : 1 a majú jeden z najvyšších výskytov týchto ochorení na planéte. Nadmerná konzumácia mastnej kyseliny LA navyše bráni premene ALA na kyselinu EPA, čo ďalej zamotáva tento problém.
Čítajte tiež: Pravda o kokosovom oleji (alebo tuku ak chcete).
4. Maslo nahradia margarínmi
Striktní vegetariáni nekonzumujú maslo, ktoré je bohatým zdrojom vitamínov A a D. Namiesto neho často prechádzajú na margaríny, ktoré obsahujú vysoké množstvo mastnej kyseliny LA, syntetické vitamíny, malé množstvo transtukov a vďaka procesu ich výroby sú z nich odstránené všetky prirodzené živiny a obsiahnuté tuky v nich môžu ľahko oxidovať (peroxidovať) alebo sú už zoxidované.
Napriek všeobecne rozšíreným názorom a reklame o margarínoch, tieto „potraviny“ nijako nechránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami a vplyvom uvedených nedostatkov môžu dokonca zvýšiť ich riziko.
5. Malý príjem cholesterolu a nasýtených tukov
Mnohí vegetariáni žijú stále v presvedčení, že cholesterol a nasýtené tuky zo stravy predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie. Tieto mýty boli už dávno vyvrátené vedeckými štúdiami a po zorovaním stravy tradičných národov. Ľudské telo si až 75 % cholesterolu syntetizuje samo v pečeni a iných bunkách podľa potreby a cholesterol alebo nasýtené tuky sú dôležitou súčasťou bunkových membrán, mozgu a nervových obalov. Mimochodom, zvýšený inzulín po konzumácii sacharidov aktivuje enzým zodpovedný za tvorbu cholesterolu v pečeni.
Okrem toho, nadmerná konzumácia sacharidov a rastlinných olejov s obsahom omega-6 tukov vedie k zápalom a oxidácii cholesterolu v krvi, čo spôsobuje aterosklerózu. Takže nie nasýtené tuky a cholesterol, ale rastlinné polynenasýtené tuky a sacharidy (v nadmernom množstve) sú vinníkom srdcovo-cievnych ochorení.
Dokonca, ľudia s celkovým cholesterolom v krvi pod 5,2 mmol/l majú údajne nižšie IQ a zvýšené riziko Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, demencie, rakoviny, riziko samovrážd a mnohých neurologických ochorení. Nízky príjem cholesterolu a nasýtených tukov v tehotenstve zasa ohrozuje zdravie plodu. Naopak, dostatočný príjem nasýtených tukov, okrem iného, podporuje premenu omega-3 mastnej kyseliny ALA na kyselinu EPA.
6. Nadmerná konzumácia sóje
Tradičné ázijské kultúry konzumovali sóju v menšom množstve (8 - 36 g denne) než je zvykom v niektorých západných kultúrach (200 a viac g denne) a konzumovali prevažne fermentovanú sóju ako miso, natto, tempeh či tamari. Vegetariáni majú vo zvyku nahradiť bežné mäso výrobkami zo sóje, ktoré však pochádzajú z rôznych spracovaných izolátov a práškov.
Takéto výrobky obsahujú veľa inhibítorov proteáz, ktoré bránia tráveniu bielkovín a izoflavóny (genistein a daidzein), ktoré potláčajú činnosť štítnej žľazy a napodobňujú v tele účinky estrogénu. Nadmerná konzumácia sóje navyše zvyšuje potrebu vitamínu B12. Tofu nevyrobené z fermentovanej sóje, ale v malých dávkach (niekoľko gramov denne), by nemalo spôsobovať ťažkosti.
Mohlo by vás zaujiímať: Tofu - vyrobte si ho sami!