Svet podľa Mish: Dobrý deň, mám alergiu na šport
Ono sa to má tak, že každý sa narodíme s nejakou predispozíciou na strane jednej a na udržanie vesmírnej rovnováhy s priepastnou neschopnosťou niekde na strane druhej. Kryštalizovať sa to začína už na základke, keď zistíte, že vám trebárs písanie slohu ide ako Šejkspírovi, zato ale fatálne nezvládate zápas s Bernolákovskými ypsilonkami. Fakt dík, Andrej.
Medzi moje antitalenty rozhodne patrí šport, ktorý mi robí fyzicky zle už od detstva. Nikto ma v živote nepresvedčí, že volejbal nevymysleli za účelom mrzačiť ľudské končatiny, a pri slove dvanásťminútovka ma aj teraz oblieva smrteľný pot. Na telesnú som sa rozhodne nehrnula s nadšením do šatne a aj dnes predchádza každej mojej fyzickej aktivite veľkolepý mentálny súboj zdravého rozumu a mojej evidentne testosterónom nabúchanej lenivosti.
Pravdu povediac, patologicky šťastní ľudia ma iritujú viac než zvuk nechtov na tabuli...
S pribúdajúcim vekom mi však nutnosť vykonávať nejaký ten športík trieska výkričníky o kĺby, tu je to dogabané kolienko, inokedy pestovaná skolióza, nehovoriac a okrasnom tukovom prstenci okolo pupka. A tak sa treba prekonať a zdravý pohyb vykonať. Motiváciu a návody, ako sa donútiť, postupovať a nevzdať to hľadám v oceáne dobre mienených rád širokého spektra inštruktorov, cvičiteľov, samozvaných crossfit polobohov a internetových fitnes farárov, imitujúcich nadšenie a pozitívnu energiu ako zle tesniaci jadrový reaktor. Pravdu povediac, patologicky šťastní ľudia ma iritujú viac než zvuk nechtov na tabuli, no nevadí, prekonám sa a možno sa aj na mňa dačo nalepí a ja budem nadšene skákať, behať a drepovať ako kvalitne natabletkovaná veverička. Lenže opäť zas a znova zlyhávam presne na tom istom, čo na začiatku. ŠPORT MI NEROBÍ DOBRE. Žiadne návaly energie a pozitívnych emócií do zvyšného dňa, rovno zabudni. Po každom cvičení prichádza zimnica, slabosť, triaška, nevoľnosť, extrémna únava a občas úzkostné stavy ako čerešnička na torte. Celý tento balíček trvá niekoľko hodín až deň. A teraz sa skúste namotivovať na cvičenie (to je ten epický súboj s lenivosťou), keď viete, že odmenou vám bude zvyšok dňa strávený v stave podobnom začínajúcej chrípke. Alebo obrovské, červené a šialené svrbiace fľaky na koži po zabehnutí jeden a pol kolieska na bežeckej dráhe. Ak toto nie je alergia na šport, tak potom neviem. Až sem počujem, ako sa z bench pressov dvíhajú erudovaní fitness guruovia s faktickými námietkami k môjmu tvrdeniu. Chlapci a dievčatá, držte si proteínové tyčinky, vysvetľujem ďalej.
Mám pod kapotou srdce starej škodovky, takže sa darmo môžem snažiť jazdiť rally.
Svet podľa Lucie: Nie je umenie začať, ale vytrvať
Svet podľa Vlada: Minimalizmus
Svet podľa LUCIE: Môj (ne)štýlový život