Svet podľa Mish: Dobrý deň, mám alergiu na šport

Michaela Klamová | 28. február 2024
Svet podľa Mish: Dobrý deň, mám alergiu na šport

Ono sa to má tak, že každý sa narodíme s nejakou predispozíciou na strane jednej a na udržanie vesmírnej rovnováhy s priepastnou neschopnosťou niekde na strane druhej. Kryštalizovať sa to začína už na základke, keď zistíte, že vám trebárs písanie slohu ide ako Šejkspírovi, zato ale fatálne nezvládate zápas s Bernolákovskými ypsilonkami. Fakt dík, Andrej.

Medzi moje antitalenty rozhodne patrí šport, ktorý mi robí fyzicky zle už od detstva. Nikto ma v živote nepresvedčí, že volejbal nevymysleli za účelom mrzačiť ľudské končatiny, a pri slove dvanásťminútovka ma aj teraz oblieva smrteľný pot. Na telesnú som sa rozhodne nehrnula s nadšením do šatne a aj dnes predchádza každej mojej fyzickej aktivite veľkolepý mentálny súboj zdravého rozumu a mojej evidentne testosterónom nabúchanej lenivosti.

Pravdu povediac, patologicky šťastní ľudia ma iritujú viac než zvuk nechtov na tabuli...

S pribúdajúcim vekom mi však nutnosť vykonávať nejaký ten športík trieska výkričníky o kĺby, tu je to dogabané kolienko, inokedy pestovaná skolióza, nehovoriac a okrasnom tukovom prstenci okolo pupka. A tak sa treba prekonať a zdravý pohyb vykonať. Motiváciu a návody, ako sa donútiť, postupovať a nevzdať to hľadám v oceáne dobre mienených rád širokého spektra inštruktorov, cvičiteľov, samozvaných crossfit polobohov a internetových fitnes farárov, imitujúcich nadšenie a pozitívnu energiu ako zle tesniaci jadrový reaktor. Pravdu povediac, patologicky šťastní ľudia ma iritujú viac než zvuk nechtov na tabuli, no nevadí, prekonám sa a možno sa aj na mňa dačo nalepí a ja budem nadšene skákať, behať a drepovať ako kvalitne natabletkovaná veverička. Lenže opäť zas a znova zlyhávam presne na tom istom, čo na začiatku. ŠPORT MI NEROBÍ DOBRE. Žiadne návaly energie a pozitívnych emócií do zvyšného dňa, rovno zabudni. Po každom cvičení prichádza zimnica, slabosť, triaška, nevoľnosť, extrémna únava a občas úzkostné stavy ako čerešnička na torte. Celý tento balíček trvá niekoľko hodín až deň. A teraz sa skúste namotivovať na cvičenie (to je ten epický súboj s lenivosťou), keď viete, že odmenou vám bude zvyšok dňa strávený v stave podobnom začínajúcej chrípke. Alebo obrovské, červené a šialené svrbiace fľaky na koži po zabehnutí jeden a pol kolieska na bežeckej dráhe. Ak toto nie je alergia na šport, tak potom neviem. Až sem počujem, ako sa z bench pressov dvíhajú erudovaní fitness guruovia s faktickými námietkami k môjmu tvrdeniu. Chlapci a dievčatá, držte si proteínové tyčinky, vysvetľujem ďalej.

Mám pod kapotou srdce starej škodovky, takže sa darmo môžem snažiť jazdiť rally. 

Dlho som bojovala nielen s cvičením, ale aj s vlastnou psychikou. Kde do hydrolyzovaného kolagénu robím chybu? Prečo nefungujem tak ako ostatní? Prečo keď vyjdem pešo tri poschodia zvažujem nutnosť volať si záchranku? Prečo som iná? Dostávam sa do začarovaného kruhu permanentnej frustrácie zo samej seba a navyše cítim pri pohľade na zvyšok fitka hanbu, že nezvládam viac než 5 minút kardia bez túžby vyskočiť von oknom. A mám pravdu. Nie s tou hanbou, ale s tou odlišnosťou. Čas (a väčšie množstvo lekárov) postupne odhalili jednu čaptavú chlopničku na srdci, vďaka ktorej môj motorček proste nešliape tak, ako má. Mám pod kapotou srdce starej škodovky, takže sa darmo môžem snažiť jazdiť rally. Druhý bod na zozname – histamínová intolerancia. Ako táto moderná diagnóza vplýva na cvičenie? Veľmi jednoducho. Histamín je veľmi dôležitý neurotransmiter a okrem príjmu z jedla si ho telo vyrába aj samo. Ako už asi tušíte, pri cvičení, najmä tom aeróbnom, sa jeho hladina výrazne zvyšuje. Uvoľnením histamínu telo reguluje priepustnosť ciev, tlak a ďalšie mechanizmy, ktoré sú dôležité pre odpoveď tela na fyzickú aktivitu. Ak ho však máte priveľa, môžete sa tešiť na veľmi široké spektrum nepríjemných symptómov. Takže kardio aktuálne neprichádza do úvahy a s ním aj väčšina športov.
No a čo teraz? Prestať sa hýbať, ležať na sedačke a počúvať ako mi kôrnatejú tepny? Určite nie. Cvičím ďalej, ale s prihliadnutím na možnosti môjho tela, aj keď sú na úrovni osemdesiatročného baníka. Viac ako kedykoľvek predtým si beriem k tomu svojmu škodovkovému srdcu radu: POČÚVAJ SVOJE TELO! Lebo každý sme iný, niekto viac a niekto ešte viac. Zmierila som sa s tým, že si nikdy nedám „poriadne do tela“, intervalový tréning je pre mňa sci-fi a predstava zabehnúť maratón asi tak obsiahnuteľná ako pochopiť rozpínanie sa nekonečného vesmíru. A tak cvičím pomaličky a postupne. Po milimetrových krôčikoch. Ak prehlasujem lenivosť, dokážem si v miernom tempe zacvičiť 20 minút bez tragických následkov. Občas premýšľam, či sa vyloženie umývačky môže dnes rátať ako cvičenie. Viem, že ak vydržím, postupne sa zlepší aj moje zdravie a ja zvládnem viac. Len to bude trvať o čosi dlhšie, než u bežných smrteľníkov. Aspoň mám viac času vymýšľať logické argumenty na moje Marvelovské súboje so zákernou lenivosťou. Kiež by som mala tú jej vytrvalosť!
Mish

 

Svet podľa Vlada: Minimalizmus
Prečítajte si tiež:

Svet podľa Vlada: Minimalizmus