Odstávajúce uši vyrieši korekcia ušníc (otoplastika).
Hoci si vlastné uši nevidíme, pri pohľade do zrkadla môžu nejednému z nás vyčarovať vrásky na tvári. Raz darmo, „osud, genetika či príroda“ – tí všetci boli – aj v prípade uší - k niekomu zhovievaví viac a k niekomu menej.
Ucho (lat. auris) je anatomický orgán sluchového a rovnovážneho ústrojenstva. Delí sa na vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Predmetom plastickej chirurgie je najmä vonkajšie ucho, ktoré sa okrem iného skladá z chrupky pokrytej kožou, ktorá vytvára originálny tvar ušnice.
Možno vás prekvapí zistenie, že definitívny tvar má ušnica už asi na 70. deň vývoja plodu v maternici. Tento tvar sa od narodenia až po smrť nemení, veľkosť ušnice však s vývojom prechádza zmenami.
Ušnice zachytávajú a smerujú zvukové vlny do zvukovodu, cez ktorý sa potom prenášajú na blanu bubienka. Veľkosť a tvar ušnice však nemá vplyv na kvalitu zvukového signálu, a teda na sluch človeka.
Ušnica je tvorená chrupkou, ktorej tvar a postavenie voči hlave sa ustaľuje cca po 4. roku života veku. Voči lebke zviera ušnica asi 20 – 30-stupňový uhol. Ak je väčší, ušnice odstávajú.
Sebadôvera vs. uši
Odstávajúce ušnice sú najčastejším problémom spojeným s ušami (s ohľadom na ich vzhľad). Zatiaľ čo väčšina ľudí má uši primeranej veľkosti a tvaru, niektorí jedinci ich majú, v porovnaní s tvárovou časťou, väčšie, alebo je druhý extrém – odstávajú príliš.
Tento, na prvý pohľad malý hendikep krásy, sa však môže u niektorých osôb premeniť na veľký problém, a to nielen vonkajšieho výzoru... Nízke sebavedomie kvôli odstávajúcim ušniciam môže (ale nemusí) byť do istej miery morálnym hendikepom.
A hoci dospelým, ktorí tento problém nemajú, to môže pripadať malicherné, deťom a dospievajúcim, ktorí sú kvôli svojim ušiam terčom posmechu, to nemusí byť jedno. Ich sebavedomie môže byť kvôli tomu poznačené natoľko, že sa môžu vyhýbať spoločnosti, môžu mať problém nájsť si priateľov. V takomto stave je už len krôčik k depresiám.
Otoplastika
Našťastie, nežijeme v praveku a súčasná medicína v oblasti plastickej chirurgie je aj v tomto smere ďaleko popredu a ľuďom s problémom odstávajúcich ušníc dokáže pomôcť. Zákrok, ktorý je na to určený – korekcia ušníc (otoplastika) – patrí medzi pomerne vyhľadávané a vďaka výborným výsledkom aj veľmi úspešné plastické operácie.
Kedy áno a v akom veku?
Nad týmto zákrokom možno uvažovať v širších intenciách, napríklad pri poruchách vývinu ušníc, pri deformáciách ich tvaru – napríklad, ak je ušnica nedostatočne vytvarovaná, zrotovaná, zašpicatená, pri operáciách po úrazoch, pri odstraňovaní nádorov či kožných výrastkov na ušniciach. Zákroky na ušniciach sa môžu vykonávať obojstranne alebo jednostranne. V prípade odstávajúcich ušníc ide najčastejšie o zákrok na oboch ušniciach.
Dôležitým indikátorom načasovania korekcie odstávajúcich ušníc je vek. Keďže ako dieťa rastie, rastú aj jeho ušnice, nie je vhodné k zákroku pristupovať do približne 4 rokov veku. Aj to je však individuálne, pretože každý človek sa vyvíja iným tempom.
V každom prípade ale nič nepokazíte, ak prídete na konzultáciu aj v mladšom veku, aby vám lekár povedal, kedy odporúča operáciu. Ideálne je to počas prázdnin, pred nástupom na základnú školu, alebo pred zmenou. Napríklad keď dieťa prestupuje z jednej školy na druhú. Dieťa či dospelý sa po otoplastike tak vyhne otázkam okolia, keďže najmä pri radikálnejších zmenách spojených so zákrokom sú zmeny vo vzhľade ušníc výrazné.
Čítajte tiež: Zvažujete plastiku nosa? Pýtali sme sa priamo plastického chirurga.
Príprava na operáciu ušníc
Skôr než dôjde k samotným odborným vyšetreniam, je potrebné ujasniť si motív tohto zákroku. Dospelý človek si ho dokáže argumentovať sám pred sebou. Iné je to v prípade detí – často sa totiž vyskytujú prípady, že deťom ich odstávajúce ušká až tak neprekážajú, ale rodičom áno, a práve tí iniciujú operáciu.
Operovať dieťa bez jeho súhlasu je síce možné, ale nie je to etické a ani správne. Je preto dôležité, aby pred samotnou otoplastikou prebehol rozhovor medzi rodičmi a dieťaťom a taktiež, aby spolu vybrali vhodné pracovisko, kde sa bude dieťa cítiť príjemne, kde bude dôverovať lekárovi, s ktorým sa pred zákrokom aj porozpráva.
Tento rozhovor má za cieľ ujasniť si očakávania a podľa rozhodnutia lekára sa potom môžu rodičia spolu s lekárom rozhodnúť, či je zákrok skutočne nutný a najmä, či si ho želá aj dieťa a je naň pripravené.
Predoperačné vyšetrenia
Pred zákrokom je nutné absolvovať niektoré vyšetrenia, napríklad vyšetrenie krvi, interné vyšetrenie – ak sa uvažuje o celkovej anestézii, ktoré podajú obraz o zdravotnom stave pacienta. Lekár zhodnotí výsledky a zameria sa na to, čo by mohlo priebeh či výsledok operácie skomplikovať, napríklad celková či lokálna infekcia.
Dôležité je uviesť, aké lieky pacient užíva/l, u dospelých sa zisťuje aj požívanie alkoholu, fajčenie a užívanie antikoncepcie. Zmariť operáciu môžu aj niektoré ochorenia, napríklad poruchy zrážanlivosti krvi, vysoké zápalové markery, iné prebiehajúce ochorenie, infekčnosť pacienta.
Lekár pacientovi objasní celý zákrok a popíše aj možné riziká a následnú pooperačnú starostlivosť. Operácia odstávajúcich ušníc sa najčastejšie vykonáva v lokálnej anestézii. Pacient je pri vedomí, avšak bolesť necíti.
V prípade malých detí či horšie spolupracujúcich pacientov, keď môže ich strach skomplikovať priebeh zákroku, je vhodnejšie uvažovať o celkovej anestézii. Pred zákrokom sa zvykne vykonávať aj fotodokumentácia, ktorú možno po zákroku porovnať s výsledkom.
Po zákroku
Otoplastika sa dnes na väčšine pracovísk plastickej chirurgie vykonáva v rámci jednodňovej ambulantnej starostlivosti, to znamená, že po zákroku nie je nutná hospitalizácia, stačí cca dvojhodinový pobyt na klinike.
V prípade celkovej anestézie môžu byť pravidlá iné. Pacient vtedy väčšinou zostáva krátky čas na pozorovaní. Minimálne tri dni je nevyhnutné chrániť operované ušnice obväzmi a špeciálnou bandážou, ktorú odstraňuje až lekár na prvej pooperačnej kontrole. Po jej zložení lekár pri kontrole odporúča ešte niekoľko dní až týždňov nosiť tzv. sťahovaciu pásku alebo špeciálnu čelenku, a to najmä počas spánku, ale aj pri činnostiach, kedy by mohlo dôjsť k poraneniu operovaných ušníc, napríklad pri športe.
Prvé týždne je vhodné vyhýbať sa namáhavým činnostiam a kúpaniu sa. Ak sa pri zákroku použili nevstrebateľné materiály, je nutné počítať s vyberaním operačných stehov, čo je väčšinou asi týždeň po operácii.
Pri operácii detských pacientov sa preferuje použitie samovstrebateľných stehov, aby sa dieťa zbytočne netraumatizovalo. U detí treba na to, aby nedošlo k poraneniu operovaných miest, dohliadať dlhšie a výraznejšie. Po niekoľkých dňoch deti už ani nevedia, že majú ušká operované a prestávajú si dávať pozor. Aj drobný úraz pri obyčajnom šantení totiž môže mať následky a môže zmariť celý výsledok operácie.
Komplikácie
Tak, ako pri iných zákrokoch podobného typu, aj pri otoplastike sa môžu vyskytnúť bežné pooperačné ťažkosti v rámci rekonvalescencie. Môže ísť o bolesti hlavy, opuchy, modriny, znecitlivenie v operovaných oblastiach.
Tieto ťažkosti možno riešiť bežnými analgetikami, pri opuchoch sa odporúča držať hlavu čo najviac v zdvihnutej polohe. Je dôležité aj počas rekonvalescencie ostať v kontakte s lekárom, dodržiavať termíny kontrolných vyšetrení a konzultovať všetko, čo sa pacientovi (či rodičovi malého pacienta) v súvislosti so zákrokom nezdá.
A hoci pri otoplastike sú reoperácie veľmi výnimočné, sú možné. A ak pacient nie je spokojný, alebo po čase je nutné zákrok zopakovať (napr. z dôvodu úrazu), je to tiež priestor na diskusiu.
Mohlo by vás zaujímať: Zvažujete lifting tváre? Prečítajte si ako prebieha operácia.