Ako predchádzať kríze vo vzťahu? Zamerajte sa na tri kľúčové oblasti

Miroslava Suchárová | 6. september 2021
kríza vo vzťahu

Manželstvo či partnerské spolužitie je ako kvetina – pokiaľ sa oň nebudeme pravidelne a s láskou starať, postupne uhynie. To znamená, že ak túžime po naplnenom a láskyplnom vzťahu aj po rokoch, mali by sme sa zamerať na zvládanie troch kľúčových oblastí. Na čo si dať pozor, aby sme predišli vážnym vzťahovým krízam?

Základom vzťahu je komunikácia

Aké chyby robíme najčastejšie v partnerskej komunikácii? „Väčšina problémov vo vzťahoch sa začína komunikáciou. Alebo, lepšie povedané, nekomunikovaním. Buď spolu partneri komunikujú málo, alebo spolu komunikujú cez výčitky, kritiku a hodnotenie. Tieto dve veci sú spolu prepojené. Každý má dnes kopec povinností – často nie preto, že by ich naozaj mal, mnohé povinnosti sú iba výsledkom tlaku, ktorý na seba vytvárame.

Keď si k tomu ešte prirátame sociálne siete, výsledok je ten, že priemerný čas komunikácie medzi partnermi je hlboko pod hranicou jednej hodiny denne. Často je to však už výsledok toho, ako spolu partneri komunikujú. Pretože, ak sa im to darí najmä cez už spomenuté výčitky, kritiku a hodnotenie, postupne sa od seba vzďaľujú. Taká komunikácia sa vždy dotýka hodnoty toho druhého a jej následkom je buď uzatvorenie sa a neochota komunikovať, alebo prudká obhajoba a následný konflikt. Z dlhodobého hľadiska je takáto komunikácia pre vzťah deštrukčná,“ hovorí zo skúseností koučka Janka Mladá.

kríza vo vzťahu

Keď to zhrnieme, kameňom úrazu mnohých párov môže byť neuvedomenie si toho, že komunikovať neznamená rozprávať či hovoriť. 

Galibu vie narobiť aj vlastná interpretácia, resp. nepochopenie vypočutého, neschopnosť priznať si chybu a podľa možností ju napraviť – mnohokrát je jednoduchšie hodiť vinu na druhého.

Naopak, cieľom komunikácie by malo byť riešenie problému, čo so sebou nesie aj ochotu robiť kompromisy. To si však vyžaduje kľúčovú ingredienciu, ktorou je empatia, skutočný záujem o druhého. Na to upozorňuje aj skúsená koučka.

„Z komunikácie sa vytráca empatia a emočná blízkosť. Sme natoľko odpojení od svojich emócií, že sa nevieme vcítiť ani do emócií druhých. Uzatvárame sa do seba a potom sa čudujeme, že keď potrebujeme, nie je tu nik, kto by nám pomohol. Veľmi málo hovoríme medzi sebou o tom, čo prežívame, čo je často tiež už iba následkom negatívnych skúseností, že keď sme o sebe hovorili, nezažili sme prijatie, ale odmietnutie alebo zľahčenie a cítili sme sa zahanbení,“ upozorňuje.

Ako komunikovať s partnerom, aby vzťah fungoval a bol šťastný?

Návodov a pravidiel je neúrekom, a preto je dobré mať na pamäti aspoň niektoré. Ak sa chceme vyhnúť vzájomnému obviňovaniu, pokúsme sa čo najvýstižnejšie vyjadriť svoje potreby a pocity. To znamená, že používajme prvú, a nie druhú osobu jednotného čísla, vyhneme sa tak výčitkám. Kľúčové je zostať pri téme a hovoriť o konkrétnych situáciách.

V komunikácii je podstatná aj rola poslucháča. Nechajme druhého dohovoriť, dajme mu verbálne či neverbálne najavo, že ho počúvame. Odborníci tiež odporúčajú vypočuté zhrnúť niekoľkými vetami, pretože tým sa vyhneme prípadnému nepochopeniu vypočutého. Podstatný je aj štýl kladenia otázok, pýtajme sa priamo, otvorene. Čo odporúča koučka Janka Mladá? „Ak výsledkom komunikácie nie je porozumenie, nemôžeme zažívať vo vzťahu veľa radosti. Ako porozumenie dosiahnuť?

Návod je jednoduchý: treba počúvať s otvorenými ušami a srdcom a vypnúť hlavu. Lebo, ak ,sme v hlave', tak namiesto počúvania premýšľame, čo odpovieme, hodnotíme a snažíme sa druhého prebiť argumentmi,“ hovorí.

Partner nie je samozrejmosť

Sme spolu každý deň mesiace, až roky.
Počiatočná zamilovanosť sa zo vzťahu postupne vytráca, neskôr je vzájomné spolužitie v mnohých rodinách hlavne o riešení praktických vecí, ako sú deti, peniaze, práca… Partneri si nevedia nájsť čas iba pre seba. Prestávajú na vzťahu pracovať. Stávajú sa jeden pre druhého niečím bežným, v horších prípadoch kusom nábytku. Zabúdajú na drobné prejavy lásky, ako návštevu kina, večeru v reštaurácii, drobné darčeky, komplimenty i obyčajné ďakujem. Dôsledkom takéhoto správania je neraz práve kríza.

Ako sa jej vyhnúť? V prvom rade si uvedomme, že partner po našom boku nie je samozrejmosť. Skúsme si predstaviť, že by tu nebol. Nepekná predstava, však? Potom robme všetko preto, aby sa nevyplnila.

„Je viac vecí, ktoré môžeme robiť preto, aby sa vzťah a partner nestali pre nás samozrejmosťou. Dôležité je tráviť čas spolu, aj oddelene. Pripraviť niekoľkokrát do roka nejakú romantiku, prekvapenie alebo zábavu. Urobiť niečo pre druhého nezištne, hoci iba maličkosť. Všímať si partnerove kvality a oceňovať ho za ne, nemať stále zaostrené na nedostatky. Smiať sa spolu. Večer namiesto sedenia pred televízorom hrať hry. Komunikovať spolu s rešpektom a úctou,“ vymenúva niekoľko tipov skúsená koučka.

5 jazykov ospravedlnenia
Prečítajte si tiež:

5 jazykov ospravedlnenia

Nenaplnené potreby potrebujú slobodu

Koučka vysvetľuje, že v každom vzťahu sú tri skupiny potrieb. Prvou z nich sú tie, o ktorých vieme a hovoríme o nich. Druhou sú také, ktorých sme si vedomí, avšak nechávame si ich pre seba zo strachu z odmietnutia. Treťou skupinou sú potreby, o ktorých ani nevieme, že ich máme, ale podvedome ich chceme mať naplnené.

Možno šípite, že druhá a tretia skupina potrieb vytvárajú vo vzťahoch veľkú nespokojnosť, pretože je ťažké urobiť niečo pre druhého, keď nevieme, čo chce. A ešte ťažšie je učiniť niečo, keď ani sám partner nevie, čo vlastne potrebuje.

Preto je dôležité mať informácie, čo naozaj potrebujeme a hovoriť o tom. Priamo, jasne a bez nátlaku a nároku na to, že nám musí byť vyhovené.

Problémom v tejto oblasti je však aj to, že mnohé z našich potrieb nie sú našimi skutočnými potrebami. Sú to akési falošné potreby vytvorené v detstve preto, aby sme naplnili svoje skutočné psychické potreby, alebo aby sme sa cítili hodnotní.

„Skutočné psychické potreby by sa dali zhrnúť do štyroch oblastí: potreba zažívať podporu a dôveru vo vzťahu (potreba vzťahovej väzby), potreba ocenenia alebo uznania, potreba bezpečia a istoty a potreba autonómie. Z praxe mi vychádza, že ľuďom najviac chýba ocenenie a podpora. Najmä muži sa vo vzťahu cítia nedocenení a ženy málo podporované zo strany mužov. A aj muži, aj ženy sa necítia prijímaní svojím partnerom takí, akí sú. Problémom je aj to, že všeobecne máme potreby nastavené nátlakovo. Tlačíme na to, aby boli splnené a ak nie sú, tak sa na partnera hneváme. V prípade, že sú naplnené, berieme to ako samozrejmosť.

Takéto nastavenie opäť spôsobuje len neochotu a často aj neschopnosť napĺňať. Partneri sa necítia slobodne a ak sa človek nemôže sám slobodne rozhodnúť, či urobí to, čo od neho druhý chce, tak v ňom narastá nespokojnosť. Správne nastavenie je také, že naplnenie, alebo nenaplnenie našich potrieb ovplyvní náš život iba na emočnej škále od prijatia po vďačnosť.

Ak nemáme naplnené potreby, tak to namiesto hnevu prijmeme, a keď máme, sme vďační. Keď sa toto naučíme, oslobodíme svojich partnerov od toho, že nás musia robiť šťastnými a spokojnými. Lebo to je nesplniteľná úloha. V podstate iba my sami sme povinní napĺňať si svoje potreby. Partner to má mať iba ako možnosť, ktorú si, samozrejme, rád vyberie, keď na neho nebude vyvíjaný tlak,“ vysvetľuje Janka Mladá.