Fenomén menom selfie

Fenomén menom selfie
25.3.2018 v kategórii Wellness, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Prišiel nečakane a prerazil s veľkou silou. Fenomén selfie – pozná ho matka troch detí, aj prváčik na základnej škole. Pevnou pôdou sa preň stali sociálne siete plné rýchlych informácií a seba prezentácie.

Podobne ako počítačové hry, či nekonečné browsovanie vlnami internetu, aj robenie selfies má svoje úskalia. Nevinné fotografovanie a upravovanie svojich ultra dokonalých obrázkov sa podľa najnovších štúdií môže ľahko premeniť na nebezpečnú závislosť.

Moja najlepšia selfie profilovka

Autoportréty zaplavili internet a len málokto odolá. Hlavná „profilovka“ predsa musí vyzerať k svetu, musí odzrkadľovať tie najkrajšie črty tváre, najoriginálnejšie rysy osobnosti, človek na nej by mal byť krásny, príťažlivý, pôvabný, občas nežný, inokedy trocha rebelantský.

Nie, to nie je žiadny návod, ktorý sme sa na základných školách učili naspamäť, ide o čisto kolektívny spoločenský výtvor, ktorému podľahlo omnoho viac ľudí, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať. Prirodzenosť na selfie fotke? Keď, tak iba štylizovaná a dokonale dotvorená vhodnou aplikáciou na úpravu fotiek.

Selfie je, skrátka, fenomén a tí, ktorí mu holdujú, túžia svetu ukázať ten najkrajší odtlačok seba samých. Spočiatku, a bolo to len pár rokov dozadu, si fotenie na smartfóny nikto extra nevšímal. Ale keď začali v ambulanciách pribúdať mladí, zväčša dospievajúci ľudia – sociálne izolovaní, ale virtuálne aktívni, lekári prvýkrát zacingali na poplach.

Vyrastá generácia, z ktorej veľkú časť väčšmi zaujíma budovanie virtuálnych vzťahov, ako prehlbovanie tých skutočných – citových a priateľských.

Svoju nedostatočnú sebaúctu a pocit, že nikam nepatria nahrádzajú práve tvorbou selfies – dokonalého obrazu seba samých. Štúdium tejto poruchy (pretože v prehnanej miere ide skutočne o diagnózu) je ešte v plienkach a niektoré vedecké odkazy sa líšia.

Prestížny magazín Psychology Today píše, že dokumentovanie života je našou prirodzenou súčasťou. Ľudia radi uchovávajú svoje spomienky a zachytávajú zážitky a selfie je takýmto autentickým, sčasti prirodzeným a osobným odkazom o sebe samých. Ide o zdieľanie v reálnom čase, čo nám umožnil práve virtuálny priestor a technologické vymoženosti moderných mobilných telefónov. Jeden obrázok často povie viac ako text. Ide o priame prenesenie vnemov a z fotografie vieme podvedome extrahovať množstvo informácií. Kde sa človek nachádza, ako sa tam cíti, či je spokojný. To všetko nám prezradí mimika, ale aj pozadie fotografie.

Niečo nie je v poriadku.

Fenomén, ktorý môže ublížiť

Netreba si nahovárať, že zo selfies sa nestal biznis – pre vyšší počet fanúšikov sú v dnešnej dobe známe osobnosti takmer nútené pridávať na sieť svoje čerstvé a dokonalé obrázky. Lenže tento boom môže na citlivých jedincov pôsobiť kontraproduktívne. Život na sieti je simulovanou realitou, ktorá doslova vyžaruje stav, že všetci naokolo sú úspešní, šťastní a krásni.

Na sieti ľudia majú odvahu prejaviť názor, postaviť sa zaň, ukázať to najlepšie zo seba, avšak v reálnom živote sú to ľudia ako všetci iní – so svojimi problémami, starosťami a stresom. Avšak fenomén „zdieľať“ tak akosi nepočíta s možnosťou ukázať aj odvrátenú tvár tohto pozlátka. Fenomén selfie má podľa najnovších psychologických štúdií úzky súvis s viacerými faktormi. Prvým je snaha o intímnosť. V preklade to znamená, že keď sledujeme dennodenné selfies, trebárs svojho obľúbeného speváka, máme podvedomý pocit, že sme k nemu bližšie, že patríme do okruhu jeho blízkych ľudí. Následné komentáre a LIKE ešte umocňujú väzbu, ktorá v skutočnosti neexistuje. Stret s touto realitou však mnohých jedincov, ktorí žijú na sieti viac ako v skutočnom svete, bolí, a preto sa realite čoraz viac vyhýbajú a uprednostňujú bezpečie virtuálneho priestoru.